Kategórie
Tlačové správy

Záhadné ohnivé líšky

Pandy červené (Ailurus fulgens) sú jediným zástupcom z čeľade pandovité. Panda veľká (Ailuropoda melanoleuca) síce má rovnaké meno „panda“, ale do tejto čeľade nepatrí. Fosílne objavy potvrdzujú, že v prípade pandy červenej ide o samostatnú čeľaď, ktorá sa dlho vyvíjala separátne od ostatných šeliem. Tieto pandy boli objavené už 48 rokov pred svojím menovcom, pandou veľkou. Pomenovanie panda je z nepálčiny a znamená „pojedač bambusu“. Čínske meno pandy „Hon-ho“ doslova znamená „ohnivá líška“ a poukazuje na krásne červené sfarbenie srsti. Panda červená vyzerá síce ako malý medvedík, ale tvárou a správaním pripomína skôr mačku.

Panda červená

Je to druh, ktorý sa vyskytuje v Nepále, Indii, Mjanmarsku, Bhutáne a južnej a centrálnej časti Číny. Obýva horské lesy a bambusové húštiny v nadmorskej výške 2 500 – 4 800 m n. m. V porovnaní s pandou veľkou preferuje chladné počasie. Počas zimy sa zvykne vyhrievať na slnku, aby znížil stratu tepla.

Panda červená má 36 – 38 zubov. Stoličky a črenové zuby sú extrémne dobre adaptované na žuvanie bambusov. Váha tela je od 4,5 – 5,5 kíl. Hlava s telom dosahuje dĺžku 45 – 60 cm. Samotný chvost je dlhý 30 – 35 cm. Horné časti tela sú hrdzavé až gaštanové, najtmavšie sú v strede chrbta. Chvost je nenápadne pruhovaný. Papuľa, pery, líca a okraje uší sú biele. Uši sú veľké a špicaté, chodidlá majú chlpaté a pazúry sú polosťahovacie. Šľapy pandy červenej sa počas chôdze dotýkajú zeme po celej dĺžke. Hustá kožušina na nohách im poskytuje ochranu proti chladu a súčasne slúži ako snežnica. Osrstené šľapy tiež ukrývajú pachové žľazy. Podobne ako pandy veľké, aj pandy červené majú falošný palec. Tento palec je predĺženou sezamskou kosťou na vnútornej strane zápästia. U pandy veľkej uľahčuje manipuláciu s bambusovými listami a stonkami. U pandy červenej je to prispôsobenie na život na stromoch. Okrem toho dokáže panda červená otočiť svoje členky o 180°. A aj vďaka tomu dokážu zliezať zo stromu hlavou dole. V prírode sa dožívajú 8 – 10 rokov, v ľudskej starostlivosti 15 – 20 rokov. V prírode prežije len malé množstvo mláďat. Aj to vplýva na fakt, že sa počty pánd červených vo voľnej prírode neustále znižujú.

Panda červená

Mierumilovné pandy

Pandy červené dosahujú pohlavnú dospelosť približne v 18 – 20 mesiacoch, kedy sú pripravené založiť si rodinu. Samotné párenie prebieha na severnej hemisfére obvykle v období od januára do marca. Samice mávajú ovuláciu len raz ročne a sú plodné väčšinou len niekoľko dní. Zvyknú si stavať hniezdo z konárikov, tráv a listov približne 2 týždne pred pôrodom. Samica dokáže pôrod dokonca odložiť až do vhodnej chvíle. A na odchov mláďat si vyberá rôzne duté kmene alebo jaskyne. Po približne 112 – 158, priemerne 135 dňoch sa rodí 1 – 4 mláďatá, ktoré môžu vážiť okolo 100 g. Mláďatá sú jemne osrstené sivohnedou srsťou a sú slepé. Prvé dva týždne len spia a pijú mlieko. Medzi 40. – 50. dňom už začínajú byť aktívnejšie a skúmajú hniezdo. To postupne opúšťajú vo veku troch mesiacov, a až ako 8 mesačné sú samostatné. Vo veku približne 5 mesiacov ochutnávajú prvýkrát bambus. Aby matka zabezpečila dostatočné množstvo mlieka pre svojho potomka, musí zvýšiť príjem nízkonutričného bambusu na trojnásobok bežného množstva.

Vo voľnej prírode žijú solitérne, v období rozmnožovania sa zdržiavajú v pároch alebo v malých rodinných skupinách pozostávajúcich zo samca, samice alebo matky s mláďatami. Mláďatá zvyknú zostávať s matkou približne do jedného roka. Sú to pomerne mierumilovné zvieratá. K bojom však môže dôjsť, keď sa stretnú samce počas obdobia párenia. Oponenti najprv pomaly a rytmicky hýbu hlavami, fučia a hrozivo prehýbajú chrbát. Potom sa postavia na zadné nohy a bijú sa navzájom labami.

Vysoko v korunách stromov

Zvyčajným zvukom ktorý pandy vydávajú, je séria krátkych hvizdov alebo písknutí. Keď sú vyprovokované, postavia sa na zadné nohy a syčia alebo odfrkávajú. Pandy si označujú svoje teritórium močom, výkalmi a sekrétmi z análnych žliaz.

Živia sa hlavne bambusom, trávou, korienkami, ovocím. Príležitostne svoju potravu obohatia aj o hmyz, vajcia, vtáčatá alebo malé hlodavce.

Sú aktívne najmä za súmraku, na úsvite a v noci. Cez deň väčšinou spia stočené s chvostom preloženým cez hlavu, ktorú majú zaborenú pod hruďou. Na zemi sa zdržujú pomerne málo. Kvôli ich nízkokalorickej bambusovej diéte sú to živočíchy s nízkou aktivitou. V ich domovine sú ohrozené odlesňovaním, stratou teritória, fragmentáciou biotopov a s tým súvisiacim nedostatkom ich hlavnej potravy – bambusu. Ročne uhynie v dôsledku odlesňovania až 10 000 pánd. Ohrozené sú aj pytliactvom, ich kožušina je vysoko cenená na ilegálnych trhoch Ďalekého východu. Za posledných 50 rokov klesol počet divo žijúcich pánd červených v dôsledku straty biotopu a pytliactva až o 40 %. Pandy nemajú žiadnu prirodzenú obranu proti dravcom, preto sa ľahko stávajú korisťou, najmä snežných leopardov. Jediné, čo im dokáže pomôcť je ich kamufláž medzi bambusovými stonkami a úkryt vysoko v korunách stromov. Mláďatá v hniezdach sa niekedy stávajú obeťami lasicovitej šelmy, žijúcej vo východnej a južnej Ázii, kuny žltokrkej (Martes flavigula), nazývanej aj kuna charza.

Panda červená nepatrí medzi ekonomicky významné druhy živočíchov. V Nepále sa z mäkkej srsti vyrábali čiapky. V Číne napríklad zo srsti z chvosta prachovky. To bolo ale všetko pred tým, ako sa dostali pandy červené pod ochranu úradov.

Pod drobnohľadom

Panda červená ako druh a všetky jej jedince žijúce v ľudskej starostlivosti, sú evidované v rôznych medzinárodných a európskych inštitúciách. Tie dohliadajú na celý manažment jej chovu.

Za rok 2020 sa v českých a slovenských zoologických záhradách chovalo spolu 15 samcov a 9 samíc. Z toho mláďatá, ktoré sa v danom roku narodili boli tri, všetko samčekovia. Na Slovensku nájdete pandy červené v ZOO Bratislava, v ZOO Bojnice a ZOO Košice. V Česku sa pandy červené vyskytujú v ZOO Praha, Plzeň, Ostrava, Liberec, Zlín, Jihlava, Chomutov, Brno, Olomouc a Ústí nad Labem.

Pung a Coco

Pung a Coco

ZOO Bratislava ako prvá a jediná záhrada na Slovensku zahájila v roku 2011 chov pandy červenej. V lete, 5. júla 2011, sa priviezol samec Pung, ktorý sa narodil 23. júna 2010 v ParcParadisio, Cambron – Casteau (Belgicko). Bol prirodzene odchovaný rodičmi, s ktorými žil až do transportu v rodinnom klane. Dva dni po príchode bol vypustený do výbehu, ktorý vznikol oplotením priestoru okolo vysokého topoľa a vŕby. Aby pandy nemohli liezť príliš vysoko na stromy, bola ich kôra obalená zábranou.

V polovici júla sa však následkom víchrice nalomilo zopár konárov a než ich chovatelia stihli odstrániť, Pung po nich vyšplhal vysoko do koruny stromov. Tam strávil dva dni. Pohyboval sa síce veľmi obozretne, no natrafil na labilný konár a spadol z výšky takmer 10 m. Po dopade na zem vyliezol hneď na strom, no zamestnanci ZOO spozorovali, že má zranenú nohu. Keďže sa musel čo najrýchlejšie skontrolovať veterinárom, boli privolaní príslušníci hasičského zboru, ktorí ho za pomoci rebríka odchytili do siete. Z vyšetrenia veterinárom vyplynulo, že Pung má zlomeninu stehennej kosti. Noha mu bola náležite ošetrená a na zacelenie zlomeniny sa mu vložili do kosti kliny. Noha sa Pungovi liečila pomerne dobre a už desať dní po páde ju zľahka používal pri chôdzi. Na konci augusta mu počas anestézie vybrali klin z nohy a od polovice septembra po kontrole, bol vypustený späť do výbehu. Prvé, čo urobil, bolo, že vyliezol na strom a dokonca tam zostal aj niekoľko dní. Neodradilo ho ani nepriaznivé počasie. Na zem zliezal len kvôli potrave.

Na konci septembra sa vo večerných hodinách priviezla samička pandy červenej, Coco. Narodila sa 25. júna 2010 v ZOO Záhreb v Chorvátsku. Pochádza z dvojčiat a bola prirodzene odchovaná rodičmi. Jej dovoz do našej ZOO odporučil a schválil európsky koordinátor chovu, ako chovnú samicu k samcovi Pungovi. Nasledujúci deň po príchode bola vypustená do kontaktného priestoru vo výbehu, aby sa na diaľku mohla so samcom zoznámiť. Pung ju so záujmom sledoval z konára stromu. Coco bola zvedavá, nových chovateľov sa nebála a brala si potravu dokonca priamo z ruky. Tak ako nových ľudí, nebála sa ani nových vecí. Pár dní po príchode sa chovatelia po dohode so zoológmi rozhodli umožniť pandám stretnúť sa bez akejkoľvek bariéry. Bolo to dosť komické! Pung totiž netušil, že Coco už vyšla do výbehu, a keď sa objavila priamo pri ňom, zľakol sa, nadskočil a dal sa na útek. Po tomto incidente sa Pung voči Coco choval dosť odmerane, no napokon sa „ľady prelomili“ a koncom októbra už obe pandy spali pri sebe na jednom konári. Odvtedy je ich spolužitie veľmi harmonické.

Skrytý život pandej rodinky

Ich vzťah bol veľmi súdržný, no po mláďati ani stopa.

Koncom januára 2013 boli pandy Pung a Coco pozorovaní pri párení. Trvalo to celý deň a párenie bolo sprevádzané častým pachovým značkovaní a hlasnou vokalizáciou oboch jedincov. V polovici júna, trávila samica nezvyčajne dlho času v búdke. Na druhý deň sa zistilo, že sa jej narodilo mláďa. Pri príchode chovateľa, vyšla Coco na konár a sledovala, či kontrola jej mláďatka prebieha podľa jej predstáv. Obaja rodičia boli vtedy veľmi ostražití a niekedy na chovateľov výstražne fučali. Samec Pung sa k búdke nepribližoval. Pandy potrebovali čo najviac súkromia, preto sa mláďa kontrolovalo len raz do dňa, ráno. Asi po dvoch týždňoch začala samica sťahovať mláďa do druhej búdky. Nepravidelne ho prenášala medzi prvou a druhou búdkou. O necelý mesiac po narodení, otvorilo mláďa prvýkrát oči.

Pri kontrole vydávalo poplašné zvuky, na čo rodičia reagovali tým, že zišli dolu z konárov a čakali až kým chovateľ neodišiel. Po odchode si išla samica Coco mláďa vždy skontrolovať. Hoci pandie mláďatko rástlo ako z vody, naďalej zostávalo v búdke. Nakoľko trávia pandy svoj život v korunách stromov, musia malé pandy nabrať dosť síl, aby sa udržali na konároch. Približne v polovici septembra začalo mláďa postupne chodiť s matkou von. Matka malú pandu na strome kojila a starala sa o jej srsť. Samec Pung si aj naďalej zachovával odstup. Postupne mláďa trávilo vo výbehu viac a viac času. A keď si už privyklo na prítomnosť chovateľov, pristúpilo sa k čipovaniu a určeniu pohlavia. Bola to samička! Na základe verejného hlasovania sa mladá panda pomenovala Aiko. Od polovice novembra už spolu s rodičmi jedla bambus, vŕbu a rôzne trávy či korienky.

Ako samička podrástla, postupne sa jej prestal vyhýbať aj otec Pung, s ktorým sa neskôr často hrávali. Počas ranného kŕmenia sa naučili pandy chodiť dole zo stromu, kde sa im podáva ich obľúbená potrava, sladké ovocie. Takto bolo možné skontrolovať ich zdravotný stav a v prípade potreby podať lieky. Aiko zo začiatku len pozorovala rodičov a v priebehu decembra si už aj ona začala brávať kúsky ovocia z ruky.

V prvých mesiacoch života mladej samičky sa chovatelia snažili zasahovať a vstupovať do života pandej rodiny čo najmenej. Pandy červené sú totiž pri odchove na to veľmi citlivé. Prístupy k odchovu týchto zvierat v ľudskej starostlivosti sa rôznia. Zdá sa však, že v tomto prípade sa postupovalo správne. Napriek vysokej úmrtnosti mláďat v prvých mesiacoch života bola samica Aiko životaschopné zdravé mláďa.

Rok 2014 bol pre pandiu rodinku tiež veľmi významný. V máji išla samička Aiko, prvý potomok nášho chovného páru, do ZOO Sóstó v Maďarsku. Mala už takmer rok, a teda musela svoju rodinu opustiť. Okrem toho samica Coco bola zase gravidná! Začiatkom júla daného roka sa narodili dvojčatá, samica Pam a samec Pim. Prvé tri mesiace života sa mláďatá zdržiavali výlučne v hniezde a občas ich matka presúvala medzi búdkami-hniezdami. Otec, samec Pung, síce niekoľkokrát do búdky vošiel, no nikdy sa tam dlho nezdržal. Až 1. októbra sa z búdky ozýval piskot a po niekoľkých hodinách sa v jej otvore objavila prvá hlava. Samica do búdky opakovanie vliezala a vychádzala von, akoby potomkov nabádala, aby už neotáľali. Prvé mláďa šikovne vyliezlo za matkou na strom, no druhé zaostávalo. Matka so súrodencom sa k nemu hneď vrátili a spolu zliezli na zem. Zaostávajúce mláďa sa hneď išlo schovať do búdky. O chvíľu však obe mláďatá už sedeli s matkou na strome, kde ich čistila a dojčila. Pung so záujmom z vyššieho konára svoju rodinu sledoval. Pár dní na to, začali dvojčatá prijímať tuhú stravu vo forme bambusových listov.

O potomkov sa starala len Coco, čo je prirodzené aj pre pandy červené vo voľnej prírode. Pung im starostlivosť neprejavoval. Zvykol sa však s mláďatami hrávať, a dokonca samotnú hru mnohokrát on sám inicioval. Mláďatá ho často nasledovali a niekedy mu aj ujedali z bambusu. Nikdy však voči nim neprejavil žiadne známky agresie. Prítomnosť dvojčiat vo výbehu u samca ovplyvnila jeho orientačno-pátracie správanie. To sa prejavovalo častejším značkovaním a lízaním pachových stôp. S takýmto správaním, typickým pre dospelých jedincov, začal aj mladší samček Pim približne keď mal 6 mesiacov.

Podľa odporúčania EEP koordinátora sa na jar v roku 2015 zrealizoval transfer samice Pam do ZOO Pistoia v Taliansku. Premiestnenie jej brata Pima sa do Anglicka neuskutočnilo, pretože Safari Zoo Dalton-Furness na poslednú chvíľu od transferu odstúpilo. V polovici júla 2015 sa samici Coco narodili ďalšie dvojčatá, samec Taj-Min a samička Lan-li. Vo výbehu sa tak zrazu v jednej chvíli ocitlo až päť pánd červených! Aby matka s najmenšími mláďatami mali pokoj, boli samec Pung a jeho syn Pam oddelený do iného priestoru. Odchov oboch mladších mláďat dopadol na výbornú. Vyrástli z nich silné a zdravé jedince.

Až v roku 2016 sa samček Pam aj so svojím mladším bratom Taj-Minom, ktorý už medzitým vyrástol, dočkali umiestnenia v iných ZOO. A tak odcestovali do ZOO Linz a ZOO Paríž. Samička Lan-li sa v roku 2017 umiestnila do ZOO Amersfoort v Holandsku.

Od roku 2017 dal európsky koordinátor chovu pre pandy červené, našej ZOO opäť „zelenú“ a pandy sme mohli opäť spojiť a čakať na ďalšie mláďatá. Odvtedy síce dochádzalo počas zimy k páreniu samice Coco a samca Punga, no mláďat sme sa napokon nedočkali. Od ôsmeho roku života plodnosť a reprodukčná úspešnosť u pánd červených klesá. Hoci máme povolenie pandy rozmnožovať, pravdepodobnosť odchovu mláďat je už v súčasnosti veľmi nízka. V súčasnosti majú Pung a Coco viac ako 11 rokov, čo už je u pánd pomerne vysoký vek.

Panda červená

Voňavé zvieratká

„Sú to milé a nenáročné zvieratá,“ tvrdí o nich jedna z ich chovateliek, Beáta. „Je pravda, že sú plaché, ale akonáhle si na svojho chovateľa zvyknú, dokážu prísť aj úplne blízko. Samec Pung je smelší ako samica Coco. Tá je viac ustráchanejšia a opatrnejšia. Často máva dni, kedy ju zavolám a ona sa len otočí na konári a ani na kŕmenie nepríde. Keď ich porovnám na základe vzhľadu, tak Coco je podľa mňa oveľa krajšia a aj mohutnejšia ako samec,“ dopĺňa ich chovateľka.

„Samozrejme, že hlavnou zložkou ich potravy je bambus, no zbožňujú ovocie, a najmä to sladké! Neodolajú banánom, ktoré používam aj vtedy, ak im potrebujeme podať nejaké lieky. O tie sú sa schopní aj pobiť. No a radi majú aj hrozno. Takéhoto ovocia im však musíme dávať striedmo, aby nemali zdravotné problémy, prípadne príliš nepriberali. Všimli sme si, že najmä pred zimou sú schopní zjesť takmer úplne všetko, čo im dáme,“ vysvetľuje Beáta.

„Ak by si mali vybrať, tak z ročných období preferujú zimu a chladnejšie počasie. Teplo im až tak nevyhovuje. Počas zimy majú aj obdobie párenia a celkovo sú aktívnejšie. V lete napríklad ak im donesiem mierne zvädnutý bambus, tak sa ho ani nedotknú,“ spomína s úsmevom chovateľka.

„Čo ma pri pandách veľmi prekvapilo, bolo to, že voňajú! Každé zviera má svoj špecifický pach, starám sa aj o mačkovité šelmy a teda tie svoj pach majú ohromne výrazný, ale pandičky nič. Raz prišiel ku mne pri kŕmení samec Pung a prešiel mi tak dosť blízko tváre. Nikdy som sa ich nedotýkala, sú to predsa divoké zvieratá, ale tá ich srsť na pohľad bola neuveriteľne nadýchaná. A vôbec nesmrdela, práve naopak príjemne voňala. Dokonca, keď čistím ich výbeh, ani ich trus nezapácha!“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.