Kategórie
Veda

Kde končí vesmír? A čo je vlastne „za ním“?

Vítek vysvetľuje, prečo táto otázka možno nemá zmysel, a ako funguje pozorovateľný vesmír.

Čo je za vesmírom?
Čo je za vesmírom?

🚀Otázka:🚀

Dobrý deň, môžem sa opýtať, čo je za vesmírom?

🕛Minútová odpoveď🕧

Vesmír je definovaný ako všetko, čo môže byť. Z podstaty veci teda nič nemôže byť za ním.

Vesmír je vlastne priestor sám, a tak na neho nemôžeme aplikovať našu každodennú skúsenosť o tom, že veci sú v nejakom priestore, napríklad v miestnosti.

Odpoveď

Ďakujeme za peknú otázku. Aby sme mohli na otázku odpovedať, musíme si upresniť, čo je vesmír. Vesmír je najbežnejšie definovaný ako všetko, čo je alebo môže byť [1]. Pokiaľ prijmeme túto definíciu, potom otázka „čo je za vesmírom“ stráca zmysel, nakoľko vesmír obsahuje všet­ko, t. j. i to, čo by prípadne mohlo byť za ním. Alebo ešte inak – takýto vesmír nemá žiadne „za“.

⚽Takto definovaný vesmír je ťažko predstaviteľný, na­koľ­ko sa s podobným správaním bežne nestretávame. Tak na­prí­klad futbalová lopta: aby mohla niekde byť, po­tre­bu­je napríklad miestnosť, do ktorej sme ju umiestnili. Potom otázka „čo je za loptou“ dáva zmysel – lopta je dobre oh­ra­ni­če­ná oblasť priestoru, ktorý má svoju hranicu, a za tou­to hranicou je ono „za“ loptou. S vesmírom to takto ne­fun­gu­je, pretože vesmír je sám priestorom.

To sa opäť prieči našej predstavivosti, ale matematicky sa dá ukázať, že vesmír pre svoju existenciu a svoje vlas­tnos­ti žiadny iný priestor, v ktorom by sa nachádzal podobne ako lopta v miestnosti, jednoducho nepotrebuje. A preto nie je najmenší dôvod sa domnievať, že tomu tak je.

Ale pokiaľ vaša otázka skôr mierila na náš po­zo­ro­va­teľ­ný vesmír, tak ten hranicu má. Jeho priemer je nejakých 90 miliárd svetelných rokov a súvisí s konečnou rýchlosťou svetla a vysokým vekom vesmíru [2]. Inými slovami, po­zo­ro­va­teľ­ný vesmír je tá časť vesmíru, z ktorej k nám od jeho vzniku už stihlo doraziť svetlo.

💥To, že je tento priemer väčšší než 13,8 miliárd sve­tel­ných rokov, čo by odpovedalo veku vesmíru, súvisí s tým, že sa vesmír od Veľkého tresku neustále rozpína. Otázkou potom ostáva, čo je za hranicou nášho pozorovateľného vesmíru. Je rozumné predpokladať, že vesmír je dos­ta­toč­ne jed­no­tvár­ny, a teda za hranicou nášho po­zo­ro­va­teľ­né­ho vesmíru sa nachádza časť vesmíru, ktorá je prav­de­po­dob­ne podobná vesmíru okolo nás.

Na záver pripomeňme, že ani vedci nie sú v úplnej zhode ohľadom toho, či je náš vesmír konečný alebo nekonečný [3]. Väčšina vedcov sa dnes avšak prikláňa k ne­ko­neč­né­mu vesmíru, ktorý sa neustále rozpína. Len pre úplnosť, konečnosť alebo nekonečnosť vesmíru nerozhoduje o tom, či sa vesmír nachádza v nejakom vonkajšom priestore. Vesmír je totiž priestorom sám pre seba, a tak skutočne neexistuje nič ako „za“ vesmírom.


Pre „Zeptej se vědce“ (Opýtaj sa vedca) odpovedal Vítek.

Ing. Vít Svoboda, Dr. sc. ETH Zürich, JILA — CU Boulder & NIST

🧐Odborná revízia:
Mgr. Pavel Váňa, Ústav časticovej a jadrovej fyziky Matematicko-fyzikálna fakulta Karlovej univerzity

Editácia:
Luděk Vašta
Hedvika Šimková
Dr. Ing. Kristýna Lapčíková, Ústav analytickej chémie, VŠCHT Praha

🌐Príprava na sociálne siete:
Mgr. Hana Bendová
Mgr. Věra Milotová

Zdroje:

[1] Vesmír (univerzum)
[2] Size of the Observable Universe
[3] Finite or Infinite Universe: Cosmological Models

📷Ilustračný obrázok: Canva.

Autor: Zeptej se vědce.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *