Ako sa dalo čakať, plánované zmeny v občianskom zákonníku ohľadom rozvodov narazili na odpor katolíckych biskupov.
Tí síce mlčia ku všetkým svinstvám, ktoré sa tu dejú, ale nevynechávajú žiadnu príležitosť hrabať sa ľuďom do súkromného života. Je naozaj smiešne, že práve oni, ktorí žijú celý život v celibáte, si myslia, že o rodine a manželstve vedia najviac, a že sa podľa ich pravidiel má riadiť celý štát.
Katolícki biskupi samozrejme môžu svojim veriacim dávať nejaké rady a odporúčania v tejto oblasti. Už teraz majú právo neumožniť rozvedeným druhý sobáš v kostole (hoci žijú z peňazí všetkých občanov SR, teda aj tých rozvedených). Považujeme však za drzosť, že zasahujú do tvorby zákonov, ktoré platia pre všetkých občanov SR bez ohľadu na ich vierovyznanie a chcú aj nekatolíkom diktovať, ako majú žiť.
K navrhovaným zmenám, ktoré predložilo ministerstvo spravodlivosti, podali až 12 zásadných pripomienok. Ako vždy odmietajú čokoľvek, čo by ľuďom uľahčilo život a rozšírilo osobnú slobodu – či už ide o predmanželské zmluvy, oddelený režim imania manželov či úpravu zjednodušených rozvodov. Vraj všetky tieto veci „znižujú vážnosť manželstva.“
Ohľadom ustanovenia o povinnom zániku manželstva v prípade zmeny pohlavia, ktoré kritizujú ľudskoprávne organizácie, biskupi chcú takúto situáciu vyriešiť tým, že akékoľvek štátne uznanie zmeny pohlavia bude úplne znemožnené. Odvolajú sa pritom na ústavu, do ktorej Kresťanská únia nedávno pretlačila takéto ustanovenie, a ešte navrhujú do zákona doplniť vetu „Tento zákon uznáva len biologicky určené pohlavie muža a ženy“.
Keby biskupi mohli, najradšej by rozvody zrejme úplne zakázali. Niektorí katolícki aktivisti sa ani netaja tým, že práve to je ich cieľom. Predstava zákazu rozvodov v dnešnej dobe v členskej krajine EÚ je ale naozaj absurdná. Čím ďalej, tým viac párov žije spolu bez sobáša a zákaz rozvodov by v prvom rade spôsobil, že ich bude ešte oveľa menej, prípadne že ľudia tento zákaz obídu rozvodom v zahraničí. Už tu máme rozhodnutie Európskeho súdu o uznaní manželstva v jednom štáte aj ostatnými štátmi a v prípade rozvodu v inom členskom štáte EÚ by to zrejme dopadlo rovnako.
Rozvody sú dnes legálne skoro na celom svete. Ako posledná krajina EÚ ich schválila Malta v referende v roku 2011. Katolícka cirkev na Malte vtedy tomu chcela zabrániť tak veľmi, že organizovala masívnu antikampaň a vyzývala ľudí osobne aj na billboardoch, aby hlasovali proti legalizácii rozvodov. Napriek tomu väčšina občanov hlasovala za. Poslednou krajinou, ktorá doteraz neumožňuje rozvody (popri Vatikáne, kde žije len minimum obyvateľov), ostávajú Filipíny, kde má rímskokatolícka cirkev tiež veľmi silný politický vplyv.
Aj tie ustanovenia, ktoré biskupi požadujú vypustiť, nie sú žiadne revolučné novinky, ale možnosti, ktoré sú inde už dávno úplne bežné:
- V drvivej väčšine západných a rozvinutých krajín je možné do určitej miery zmluvne upraviť majetkové vzťahy pred uzavretím manželstva, hoci podmienky platnosti (napríklad požiadavka na notársku zápisnicu, uverejnenie všetkých aktív, nezávislé právne poradenstvo atď.) sa môžu výrazne líšiť.
- Takisto aj režim oddeleného imania manželov je dostupný v mnohých krajinách, zatiaľ čo v iných si ho páry môžu zvoliť prostredníctvom predmanželskej zmluvy.
- Vo väčšine moderných krajín súdy neskúmajú detailné dôvody rozpadu manželstva ani neriešia otázku „viny“ jedného z manželov. V mnohých z nich je postačujúce uplynutie určitej doby odlúčenia (napríklad 6 mesiacov alebo rok) ako jediný dôkaz rozvratu manželstva.
- V mnohých krajinách je možné ukončiť manželstvo aj bez formálneho súdneho konania (mimosúdny alebo administratívny rozvod), najmä ak ide o rozvod dohodou a manželia nemajú neplnoleté deti alebo majetkové spory.
Biskupi svojimi pripomienkami len znova ukázali, že sú úplne odtrhnutí od reality a stále žijú mentálne niekoľko storočí dozadu. Tak veľmi chcú „chrániť“ inštitút manželstva, že pritom úplne prehliadajú vôľu samotných manželov.
Autor: Ethos.