V Lužických horách toho roku úspešne porodila mláďatá.
Vzácny druh šelmy sa po rokoch opäť objavuje a rozmnožuje v Lužických horách. Genetické analýzy z odobraných vzoriek srsti a trusu, uskutočnené v Ústave biológie stavovcov Akadémie vied ČR, jednoznačne preukázali prítomnosť mačky divokej.
Monitoring z fotopascí Hnutia DÚHA Šelmy, podporený dobrovoľníkmi, navyše umožnil získať prvé spoľahlivé dôkazy o reprodukcii tohto kriticky ohrozeného druhu. Objav poskytuje nové poznatky o stave populácie a význame ochrany prírodných ekosystémov.
Mačka divoká (Felis silvestris) bola v českej krajine dlho považovaná za vyhynutú. Jej návrat dokladajú fotopasce i genetické analýzy. DNA z odobraných vzoriek srsti a trusu preukázala prítomnosť samca mačky divokej. Mačka divoká patrí k najvzácnejším cicavcom českej fauny, je zvlášť chráneným druhom zaradeným na Červený zoznam ako kriticky ohrozený. Od mačky domácej sa odlišuje kratším mohutnejším chvostom s pruhmi a tupým koncom, výraznou tenkou chrbtovou čiarou a šedohnedým až šedožltým zfarbením srsti.
Od stôp ku genetickému dôkazu
Monitoring je súčasťou dlhodobej činnosti Hnutia DÚHA Šelmy.
„V roku 2022 sa počas zimy skupinke preškolených dobrovoľníkov Vlčích a Rysích hliadok podarilo objaviť v snehu stopy malej mačkovitej šelmy. Stopy mačky divokej bez ďalších dôkazov nejde jednoznačne odlíšiť od stôp mačky domácej. Dobrovoľníkov však stopy doviedli do miest, kde sa neskôr mačku divokú skutočne podarilo zachytiť na fotopasť,“ opisuje Kristýna Chroboková, koordinátorka Vlčích hliadok v Lužických horách z Hnutia DÚHA Šelmy.
S výskumom tak významne pomáhajú i dobrovoľníci, ako sa ukázalo v tomto i skorších prípadoch a v hlásení verejnosti.
Rok 2025 priniesol zásadný posun: fotopasce zaznamenali samca Jonáša a samicu Tonku, ktorá na jar priviedla na svet najmenej tri mláďatá. Analýza DNA vzoriek srsti a trusu odobraných z terénu potvrdila, že Jonáš je skutočne mačka divoká. Analýzy DNA uskutočnil Ústav biológie stavovcov AV ČR v rámci projektu Technologickej agentúry ČR financovaného z programu Prostredie pre život.
„Najspoľahlivejším dôkazom prítomnosti mačky divokej je analýza DNA, ktorá umožňuje odlíšiť mačku divokú od mačky domácej, a identifikovať prípadných hybridných jedincov. K získaniu vzoriek slúžia i neinvázne metódy, napríklad chlpové päste – drevené kolíky navoňané valeriánou lekárskou,“ hovorí zoologička Jarmila Krojerová z Ústavu biológie stavovcov Akadémie vied ČR.
Celkom sa podarilo na jar získať deväť genetických vzoriek – dva vzorky trusu a sedem vzoriek srsti.
„Pretože pohyb dvoch jedincov bol v oblasti veľmi intenzívny, získať takú vzorku, ktorá by neobsahovala DNA oboch jedincov, sa ukázalo problematické. Nakoniec bol úspešne analyzovaná jedna vzorka srsti z chlpovej päste a dva vzorky trusu. Všetky patrili spomínanému samcovi Jonášovi. U samice Tonky, rovnako ako u mláďat, nebol zatiaľ genetický pôvod overený, nakoľko doposiaľ nebol získaná vhodná genetická vzorka k analýze,“ dodáva Jarmila Krojerová.
Mačka divoká hraje v lesných ekosystémoch dôležitú úlohu – jej potrava tvorená najmä drobnými hlodavcami pomáha znižovať ich početnosť, chráni kôru stromov a sadeníc pred ohryzom a zároveň obmedzuje škody na poľnohospodárskych plodinách.
Vracia sa do českých lesov
Mačka divoká z českej krajiny vymizla v priebehu 19. – 20. storočia, pravdepodobne ako dôsledok premeny pôvodných lesov na smrekové monokultúry, intenzívne hospodárenie a lov. Po dlhú dobu bola považovaná za vyhynutú. Teraz sa jej výskyt potvrdzuje nielen v Lužických horách, ale tiež v Doupovských horách, na Křivoklátsku, Dobříšsku, Šumave, v Českom a Slavkovskom lese či na moravsko-slovenskom pomedzí. V susednom Českom Švajčiarsku bola takisto zachytená, avšak bez genetického overenia.
Autori: Jarmila Krojerová, Ústav biologie obratlovců AV ČR; Kristýna Chroboková, Hnutí DUHA Šelmy a Akadémia vied Českej republiky.