Medzinárodný deň piva každoročne pripadá na prvý piatok v auguste.
Správne pivo sa nezaobíde bez kvalitného chmeľa.
Odrody: Agnus, Boomerang, Harmonie alebo Kazbek. A samozrejme obľúbená česká odroda – Žatecký poloraný červeňák.
Aká budúcnosť čaká túto plodinu v súvislosti k klimatickou zmenou?
O zelenom zlate, teda o chmeli, sme písali v A/Magazíne 1/2024 v článku Zelené zlato: ovplyvňujú pestovanie chmeľa v Česku klimatické zmeny?
Česko patrí na svete k chmeľovým magnátom. Čo sa týka výmery chmeľníc, drží krásnu tretiu priečku hneď za Spojenými štátmi americkými a Nemeckom.
Nie je sa čo čudovať, keď sa Česko považuje za pivnú veľmoc. A pivo bez chmeľa by bolo ako ruža bez tŕňov. Chmeľ má na českom území bohatú, viac než tisícročnú tradíciu. Prvé zmienky o pestovaní pochádzajú z roku 859.
O rozvoj chmeliarstva sa zaslúžili panovníci ako Karol IV alebo Jozef II. Ale ani tejto plodine sa v Česku nedarilo vždy najlepšie.
Počas tridsaťročnej vojny napríklad plieniace vojská vypálili a zdecimovali takmer všetky chmeľnice a ich obnova trvala niekoľko desiatok rokov až do 18. storočia.
Ústav výskumu globálnej zmeny AV ČR.
„V pivovarníctve sa vo väčšom množstve používajú horké odrody chmeľa, ktoré spôsobujú horkosť piva. Jemný aromatický chmeľ, ktorý sme analyzovali v štúdii, sa používa v menšom množstve ako korenie pre finálnu úpravu, teda dochutenie piva pre výraznejšiu vôňu a chuť,“ upresňuje Martin Možný z CzechGlobe – Ústavu výskumu globálnej zmeny AV ČR, vedúci tímu, ktorý analyzoval výnosy a obsah alfa látok v jemnom aromatickom chmeli pestovanom v európskych štátoch.
Autor: Akadémia vied ČR.
Jedna odpoveď na “Zelené zlato”
Aké pivo (značku) najradšej alebo najčastejšie pijete?