Je málo obrázkov, ktoré by vystihovali môj stav.
Tento mi padol do oka.
Vidím sa v ňom.
Zdroj: Salvador Dalí.
Toto slovenskí humanisti nemajú radi, nechcú hovoriť o problémoch ľudí. Ja mám veľmi veľké problémy. A som otvorený, čestný. Priznávam sa k tomu, že mám depresie, rôzne psychické ťažkosti. Mám nepokoj v mozgu. Aj preto som, filozoficky povedané, solitér medzi humanistami na Slovensku. Žijem si s vlastnými ťažkosťami sám. Lieky nezaberajú. Depresia je čosi strašné. Desím sa vlastných myšlienok.
Bolesť. Bolesť v mysli. Ako prekonať deň? Bolesť sa neprejavuje v mozgu, ale najviac v bruchu. V črevách. Trasiem sa. Snažím sa viac (dlhšie) spať. Keď spím, snívajú sa mi strašné príbehy, ale bolesť necítim. Len, keď sa prebudím. Káva, ďalšia káva, cigarety, a potom je mi na určitý čas lepšie. Dočasu. Potom opäť prídu choré myšlienky. A kolotoč sa točí.
Nie som jediný.
Citujem z článku: V roku 1889 utrpel Nietzsche v Turíne nervové zrútenie a žil potom až do roku 1900 pomätený…
Vôľa žiť? Bezmocnosť. Nietzsche by ma vnímal ako slabocha. Nehodného žiť.
Autor: Ján Parada, racionalista od roku 1993. V službe humanizmu.