Materinský jazyk je stále jeden z najsilnejších nástrojov kultúrneho dedičstva

Medzinárodný deň materinského jazyka, ktorý si kaž­do­roč­ne pripomíname 21. februára, má nielen historický, ale aj výrazný symbolický význam.

Jeho posolstvo sa týka všetkých podôb jazyka, nielen tej spisovnej – pre mnohých používateľov jazyka je materinským jazykom nárečie, menšinový jazyk či viacjazyčná identita. Cieľom tohto dňa je pripomenúť si význam materinského jazyka, podporovať jeho po­zná­va­nie a zvyšovať úroveň jeho ovládania.

„Hodnotu rodnej reči a materinského jazyka si v kaž­do­den­nom živote často neuvedomujeme. Práve jazyk je však jedným z najsilnejších nástrojov na uchovávanie a rozvíjanie nášho hmotného i nehmotného kultúrneho dedičstva, ale aj na podporu jazykovej rozmanitosti,“ približuje význam tohto dňa Kristína Bobeková z Ja­zy­ko­ved­né­ho ústavu Ľudovíta Štúra SAV, v. v. i.

Dopĺňa, že významu materinského jazyka vrátane nárečí sa v ústave venujú už dlhšie. Všetky aktivity podporujúce používanie materinského jazyka prispievajú k rozvoju jazyka ako živej entity a k jazykovej rozmanitosti, viac­ja­zyč­né­ho vzdelávania a k hlbšiemu uvedomovaniu si ja­zy­ko­vých a kultúrnych tradícií. Materinský jazyk je je­di­neč­ný tým, že u každého používateľa či používateľky jazyka vytvára jazykové povedomie, ktoré formuje jeho osobitné videnie sveta a ktoré je v ňom zakódované natrvalo.

Má Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV prehľad o jazykovej kultúre mladých ľudí?

„Poslaním ústavu je skúmať jazyk v jeho prirodzenej podobe tak, ako sa reálne používa v každodennej ko­mu­ni­ká­cii, čiže aj medzi mladými ľuďmi. Na základe týchto poznatkov potom ústav poskytuje odborné od­po­rú­ča­nia a pomáha používateľom riešiť jazykové neistoty. Súčasná slovenčina vrátane jej spisovnej podoby je spoločným dielom všetkých, ktorí ňou hovoria a píšu. Jazyk sa vyvíja vďaka každodennej komunikačnej praxi, a preto ho formujú všetky generácie rovnako,“ vysvetľuje Bronislava Chocholová.

Romana Krolčíková reaguje zase na názor, či je pravopis pri používaní jazyka stále taký dôležitý.

„Pravopis je dôležitou súčasťou každého jazyka, pretože zabezpečuje zrozumiteľnosť a jednoznačnosť písomnej komunikácie. Najmä vo verejnej, úradnej či odbornej sfére je opieranie sa aj o pravopisné pravidlá ne­vy­hnut­né, pretože pomáha predchádzať nedorozumeniam a udržiavať jednoznačnosť a zrozumiteľnosť textu. Hoci v neformálnej komunikácii môžu byť pravopisné od­chýl­ky tolerované, v tých komunikátoch, kde je dôležitá presnosť a dôveryhodnosť, má správny pravopis stále zásadnú funkciu,“ prízvukuje jazykovedkyňa.

Rovnako zdôrazňuje potrebu používania spisovného jazyka v masmédiách. Má to svoj význam.

„Spisovná forma jazyka vznikla ako odpoveď na po­tre­bu jednotného komunikačného prostriedku, ktorý by uľahčil dorozumievanie medzi používateľmi slovenčiny z rôznych regiónov a sociálnych prostredí. Postupne sa stabilizovala vďaka kodifikačným pravidlám a ďalej sa vyvíjala pod vplyvom spoločenských zmien,“ vysvetľuje Romana Krolčíková.

Ako naznačuje samotný prívlastok spisovný, pôvodne išlo najmä o podobu určenú na písomnú komunikáciu.

JÚĽŠ SAV radami nešetrí. Okrem známej rannej Slo­ven­či­ny, na slovíčko, pripravil nedávno v spolupráci s TASR se­riál Posvieťme si na slovenčinu a mnohé ďalšie poradne.

Spisovný jazyk sa dnes však používa aj v hovorenej po­do­be – v školách, na úradoch, v masmédiách či v kultúrnych inštitúciách.

„Verejnoprávne masmédiá zohrávajú dôležitú úlohu pri sprostredkovaní informácií širokej verejnosti, a preto je dôležité, aby používali spisovnú slovenčinu, čím sa do­siah­ne to, že obsahu porozumejú všetci používatelia jazyka bez ohľadu na regionálne či sociálne rozdiely,“ dôvodí odborníčka.

Samozrejme, existujú žánre (napríklad zábavné), v kto­rých je prirodzené používať uvoľnenejšiu, hovorovú po­do­bu jazyka a občas aj nespisovné výrazy.

„V takých prípadoch ide o štylistický prostriedok, ktorý má konkrétnu komunikačnú funkciu. V bežných, najmä neverejných, súkromných komunikačných situáciách (v hovorených aj písaných) je výber jazykových pro­stried­kov vždy v rukách samotného hovoriaceho,“ dodáva Bronislava Chocholová z Jazykovedného ústavu Ľu­do­ví­ta Štúra SAV, v. v. i.

Rady pri spisovnej komunikácii:

• Relácia Posvieťme si na slovenčinu
• Jazyková poradňa Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, v. v. i.

Spracovala: Andrea Nozdrovická
Grafika: Natália Feriančeková

---

Autor: Slovenská akadémia vied.