Keď hynú „slovenské“ korene

Úvodzovky, medzery, čechizmy (bohemizmy), percentá, „tri bodky“…

Zaujali ma drobné chyby na stránke www.korene.org (Spoločnosť slovenskej inteligencie; SSI KORENE).

Občianske združenie Spoločnosť slovenskej inteligencie KORENE nedbá veľmi na spisovnú slovenčinu. Na to, že ide o Spoločnosť slovenskej inteligencie, tak by si mohli dať záležať na pravopise.

V článku Pozvánka na reláciu „Slovenské korene“ na Slobodnom vysielači v piatok 17.apríla 2015 od 17.00 do 20.00 hod (sic!) zo 16. apríla 2015 v nadpise použili nesprávne úvodzovky. Správne sa úvodzovky zapisujú takto: z ľavej strany „ (úvodzovka zdola) a z pravej strany “ (úvodzovka zhora). Ďalej v nadpise vynechali medzeru v dátume „17.apríla“. Má byť: 17. apríla. A skratka pre hodiny je h. Mohli napísať nejako takto:

Pozvánka na reláciu „Slovenské korene“ v Slobodnom vysielači v piatok 17. apríla 2015 od 17.00 do 20.00 h

Pred menom Viliama Hornáčka je akademický titul v zápise „Akad.mal.“. Keby sa zaujímali o pravidlá písania skratiek, dozvedeli by sa, že tituly akademický maliar, akademický sochár alebo akademický architekt sa píšu v neskrátenom tvare za menom, od ktorého sa oddeľujú čiarkou a medzerou. Vo vetnej súvislosti sa od ďalšej časti vety oddeľujú čiarkou a medzerou. Môžu sa umiestňovať aj pred menom, od ktorého sa oddeľujú medzerou.

Napríklad: Viliam Hornáček, akademický maliar; Albín Brunovský, akademický maliar;
Pripomenuli sme si výročie úmrtia Albína Brunovského, akademického maliara, ktorý mal veľký úspech.

„Pozývame Vás na sledovanie relácie Slovenské korene s Akad.mal. Viliamom Hornáčkom a Borisom Korónim. Po veľmi dobrej odozve poslucháčov po odvysielaní prevej relácie, cca pred dvomi mesiacmi, sme radi, že sa môžeme znovu vrátiť do rozhlasového štúdia SV, Témami budú KORENE, ich vazba na predchádzajúce generácie uvedomelých vlastencov, spôsob práce, výchova, ciele. Radi privítame Vaše otázky k téme priamo do vysielania na facebookových stránkach Slobodného vysielača.

živé vysielanie…“

Priveľa chýb v takom krátkom článku. Odozva je čechizmus. Čechizmus je český jazykový prvok (slovo, tvar, väzba a pod.) v inom jazyku; synonymum pre bohemizmus. Lepšie by bolo, keby napísali po slovensky:

„Po veľmi dobrom ohlase poslucháčov…“

Majú tam: „prevej“. Drobný preklep. Má byť „prvej“. Namiesto bodky na konci vety dali čiarku („do rozhlasového štúdia SV , Témami budú…). Zabudli na ä [široké e] v slove väzba. Slová „živé vysielanie“ (napísali s malým ž) by som nahradil výrazom „Vysielanie naživo…“

Iný typ úvodzoviek použili v článku Zoznam odmenených “ZA ZÁSLUHY O SLOVENSKÝ NÁROD A JEHO ŠTÁT.“ (Sic!) Chybné úvodzovky a navyše je tam bodka, ktorá v nadpise nemá čo robiť. Správne má byť:

Zoznam odmenených „ZA ZÁSLUHY O SLOVENSKÝ NÁROD A JEHO ŠTÁT“

Chybná úvodzovka (na konci) je aj v článku Blahoželanie prof. MUDr. Jozefovi Kafkovi, DrSc. k štátnemu vyznamenaniu „Rad Ľudovíta Štúra II.tr.″ z 11. februára 2015. A nedali medzeru medzi II. a tr.

V článku „NAŠE“ ČI IBA „MOJE“ ...?! použil Viliam Hornáček úvodzovky správne. Takže, keď „inteligenti“ chcú, vedia. Až na tie tri bodky! Správne sa trojbodka píše ako jeden znak (takto: …; v HTML jazyku ako …), nie ako tri bodky.

Z článku NA ÚROVNI HVIEZDOSLAVA! z 22. januára 2015 zisťujem, že to sám autor Viliam Hornáček nedodržiava správny zápis akademického titulu. V tomto článku som našiel viacero chýb:

„V SNN č. 2/2015 zo 17. januára t.r. sa možno dočítať smutnú zvesť. Smutná však nielen preto, že ide o úmrtie. Smutná aj z mnohých iných hľadísk...“

(Sic!)

Skratka „t. r.“ pre „toho roku“ sa zapisuje s medzerou. Tri bodky sa nezapisujú pomocou troch bodiek (chybne: ...), ale pomocou interpunkčného znamienka pre tri bodky (…). Osem pomlčiek je chybne zapísaných pomocou interpunkčného znamienka pre spojovník.

V článku Majster Klimčák – blahoželáme zo 17. novembra 2014 Viliam Hornáček, akademický maliar, použil rádovú číslovku namiesto základnej.

„…sa dnes v zdraví a v duševnej sviežosti dožíva požehnaného veku - 93. rokov svojho činorodého a plodného života.“

„93. rokov“ znie čudne. Deväťdesiattretí rokov? Správne má byť 93 rokov (bez bodky), deväťdesiattri rokov.

V článku Zakuklené kuvičie hlasy z 10. novembra 2014 napísal sám autor článku chybne svoj titul docenta. Vedecko-pedagogický titul docent sa píše pred akademickými titulmi skratkou doc. Nie „Doc“. Iná vec by bola, keby to bolo na začiatku vety.

„S pozdravom
Doc. Ing. Ján Dudáš, DrSc
za výbor SKSI –klub Košice“

(Sic!)

Správne mal napísať takto:

„S pozdravom
doc. Ing. Ján Dudáš, DrSc.
za výbor SKSI – klub Košice“

V článku Neprajný fanúšik zo 17. novembra 2014 zabudol docent Kosorín spojovník „v doterajšej 25 ročnej histórii“. Mal napísať takto: „v doterajšej 25-ročnej histórii“. Nepíšeme predsa „v troj ročnej“ s medzerou, ale v trojročnej.

Pravidlá slovenského pravopisu informujú:

„Dovedna sa píšu zložené prídavné mená s číslovkou, prípadne zlomkovým výrazom v prvej časti, napríklad dvojročný, trojnásobný, štvorramenný, päťdňový, triapolizbový, poldruhakilový, šesťdesiatwattový, dvestodvadsaťvoltový.

Spojovník (-) sa používa (okrem iného) na spojenie častí slov zapísaných číslicami a písmenami, napr. 7-tisíc (sedemtisíc), 3-izbový (trojizbový), 3 1/2-izbový (triapolizbový), 7,5-percentný (sedemapolpercentný), 25-ročný (dvadsaťpäťročný), 20-kilogramový (dvadsaťkilogramový), 2- a 5-litrový (dvoj- a päťlitrový), 4-násobný (štvornásobná), 10-násobok (desaťnásobok), 25-krát (dvadsaťpäťkrát).“

V článku Národné témy a nové východiská pre juh Slovenska z 24. decembra 2012 Pavol Privalinec nerozlišuje zápis s percentami.

„Z nich je 75% obyvateľov slovenskej národnosti.“

(Sic!)

75%; znamená sedemdesiatpäťpercentný. Sedemdesiatpäť percent sa zapisuje s medzerou 75 %. Rovnako je potrebná medzera, ak povieme, že je osem percent Slovákov (8 % Slovákov).

Keď som si prečítal tento článok, zaujalo ma to, ako sa autor vyhraňuje voči občanom Slovenskej republiky maďarskej národnosti.

„Maďarská menšina vie veľmi dobre, prečo tak zásadne a nekompromisne trvá na umiestnení dvojjazyčných názvov na autobusových a železničných staniciach. Ak by sa zrealizovalo kompletné dvojjazyčné označovanie hlavných a strategických objektov, bol by tým ukončený značkovací proces južného Slovenska.“

Aká škoda, že navštívil len južné Slovensko. Keby išiel na východné Slovensko, stretol by sa aj s dvojjazyčnými názvami, pretože tam žijú Rusíni. Autor vo svojom článku Rusínov nespomenul. Nevedno prečo. Ďalej sa sťažuje:

„…vyučovacie predmety dejín a slovenského jazyka obsadzujú neslovenskí pedagógovia a dvojjazyčné školy neriadi predstaviteľ majoritného obyvateľstva. Mnohé školy, ktoré navštevujú aj slovenské deti, nesú názvy maďarských osôb.“

Čo má robiť slovenské dieťa, ktoré býva v Medzilaborciach? Keď pôjde na Strednú odbornú školu Andyho Warhola, tak sa dozvie, že je pomenovaná po Warholovi, ktorého predkovia (rodičia) boli Rusíni. Alebo ma zaujíma, aký postoj zaujme Pavol Privalinec k Divadlu Alexandra Duchnoviča v Prešove, ktoré je pomenované po rusínskom národnom buditeľovi Alexandrovi Duchnovičovi. Privalincovi by prekážalo, keby slovenské deti navštevovali ZUŠ Alexandra A. Ljubimova v Medzilaborciach? Lebo Alexander A. Ljubimov sa narodil 11. septembra 1898 v stanici Kazanskaja na Done.

„V roku 1953 spolu s Jurajom Kosťukom a Oľgou Dutkovou založil a viedol prvý profesionálny Súbor piesní a tancov ukrajinského obyvateľstva ČSR, ktorý pracoval v Medzilaborciach…“

Mgr. Pavol Privalinec nevie ani správne napísať názov nadácie. Napísal:

„Nadácia Otvorenej spoločnosti…“

Mal napísať „otvorenej“ s malým o. Inak názov majú dosť dlhý: Nadácia otvorenej spoločnosti, Bratislava /Open Society Foundation/ NOS-OSF.

Pavol Privalinec sa venuje aj cirkevnej otázke. Žiada:

„Vyzývame všetkých Slovákov a občianske združenia aj mimo oblasti južného Slovenska, aby využili všetky spomenuté prostriedky našej občianskej spoločnosti a žiadali slovenčinu do kostolov na južnom Slovensku.“

Mal by vedieť, že v Humennom, Medzilaborciach a vôbec tam, kde chodia Rusíni do kostola, slovenčinu nepoužívajú. Ak áno, tak len v takej výnimočnej situácii, aká by mohla nastať aj na južnom Slovensku.

Mgr. Pavol Privalinec píše: