Iracionalita viery

(Aj o pojme confirmation bias.)

Určite to už každý niekedy zažil. Na niekoho myslíte a vzápätí vám dotyčný človek zatelefonuje alebo napíše SMS-ku. Pokiaľ sa podobná vec stane viackrát, nie je nič jednoduchšie, než vyvodiť záver: To nemôže byť náhoda, to je telepatia.

Človek je majster vo vyvodzovaní súvislostí, kde žiadne neexistujú.

Zo psychologického pohľadu nie je zložité vysvetliť, prečo je to tak. Naši dávni predkovia žijúci v divočine si napríklad mohli spojiť zvuk šuchotu v poraste s hrozbou blížiaceho sa dravca. Keď človek začuje taký zvuk, je lepšie sa dať na útek. Občas môže dôjsť k falošnému poplachu, keď podozrivý zvuk vznikne napríklad poryvom vetra. Aj tak je však pre prežitie lepšie dať sa radšej na útek, než zbytočne riskovať vlastnú smrť. Táto vrodená tendencia k hľadaniu súvislostí najskôr vysvetľuje rôzne druhy „magického myslenia“ – rituály privolávania dažďa, vieru v astrológiu a paranormálne javy.

Názory a presvedčenia človeka sú potom posilňované javom nazývaným „confirmation bias“. Podľa definície ide o „tendenciu hľadať či interpretovať nové informácie takým spôsobom, aby človeku potvrdili jeho predsudky a vyhol sa informáciám a interpretáciám, ktoré sú s nimi v protiklade“. Tento jav bol demonštrovaný mnohými pokusmi. V jednom z nich bola účastníkom ukázaná sekvencia čísel 2 – 4 – 6 s tým, že čísla sú zoradené podľa určitého pravidla. Účastníci dostali za úlohu zistiť, o aké pravidlo ide. Mohli vytvárať vlastné trojice čísel a odpoveďou im bolo, či tieto trojice odpovedajú alebo neodpovedajú danému pravidlu. Akonáhle si bol dotyčný istý, že vie, o aké pravidlo ide, mal ho vysloviť. Napriek tomu, že skutočné pravidlo znelo „akákoľvek vzostupná sekvencia čísel“, väčšina účastníkov si vytvorila vlastnú teóriu, a tú sa pokúšali potvrdiť, napríklad skúšali čísla 10 – 12 – 14, aby dokázali, že pravidlo znie „predchádzajúce číslo + 2“. Pritom chyba by im bola zrejmá, pokiaľ by sa pokúsili svoju teóriu vyvrátiť, napríklad sekvenciou „10 – 12 – 345“.

V inom pokuse bolo zhromaždených 24 obhájcov a 24 odporcov trestu smrti, ktorým boli predložené štúdie, ktoré vyznievali ako v prospech trestu smrti, tak v ich neprospech. Potom dostali za úlohu vyhodnotiť ich presvedčivosť. Podľa očakávania účastníci pokusu považovali za presvedčivejšie tie štúdie, ktoré odpovedali ich pôvodnému presvedčeniu. V štúdiách, ktoré ich názor nepodporovali, boli schopní nájsť metodologické chyby a nevšímali si podobných chýb pri štúdiách, ktoré súhlasili s ich presvedčením. Účastníci boli na konci pokusu ešte viac presvedčení každý o svojej „pravde“.

Tento druh „kognitívneho skreslenia“ zasahuje prakticky neustále do nášho každodenného života. Zástanca homeopatickej liečby si zapamätá príklady, kedy liečba fungovala, ale ignoruje prípady, pri ktorých k žiadnemu zlepšeniu nedošlo. Človek veriaci v astrológiu si dobre pamätá prípady splnených horoskopov, ale ignoruje prípady opačné, prípadne si nájde výhovorky, prečo sa tak stalo („horoskop iba naznačuje, čo by sa mohlo stať, nie že sa to naozaj stane“, „horoskop zostavil zlý astrológ“, „v miestnosti bol človek s negatívnou energiou, ktorá narušila zostavovanie horoskopu“ atď.).

Vplyv „potvrdzovacieho skreslenia“ je tým väčší, čím viac dotyčnému človeku „záleží“ na danej téme, čím viac je to pre neho citová záležitosť. Napríklad politickú situáciu je lepšie schopný zhodnotiť človek „zvonku“, než zarytý stúpenec jednej z politických strán. Obdobne u zarytého kresťana nemožno príliš očakávať, že by bol schopný objektívne zhodnotiť argumenty pre a proti svojej viery. Argumenty potvrdzujúce jeho vieru sa mu javia perfektne presvedčivé, zatiaľ čo argumenty o opaku je schopný mávnutím ruky zmiesť zo stola. Výsledkom je, že existujú stovky rôznych výkladov Biblie, ktoré si často vzájomne protirečia a pritom všetci tvrdia, že práve ten ich výklad je správny.

Confirmation bias sa nevyhýba ani vzdelaným ľuďom či vedcom. Napríklad podľa prieskumov vzdelanie nemá príliš veľký vplyv na počet ľudí veriacich v paranormálne javy. Viera v paranormálne javy, UFO, duchov, telepatiu, jasnovidectvo a ďalšie pavedy je u vysokoškolákov v podstate rovnako rozšírená ako medzi ľuďmi s nižším vzdelaním. Aj špičkový vedec používajúci pri svojej práci všetky zásady logického a kritického myslenia môže byť mimo svoj odbor rovnako ľahko manipulovateľný k viere v čokoľvek. Schopnosť kritickej analýzy, ktorú je schopný využívať v práci, nie je schopný aplikovať na svoju vlastnú vieru a názory.

Väčšina schopných propagandistov sa snaží tieto psychologické javy využiť, zapôsobiť na emócie a potlačiť kritické myslenie na najmenšiu možnú mieru. V roku 1991 kuvajtská dievčina menom Nayirah vystupovala pred kongresovým výborom USA s tvrdením, že bola svedkom, ako irackí vojaci v nemocnici vyhadzovali novorodencov z inkubátorov a nechali ich umrieť na studenej podlahe. Následná vlna rozhorčených emócií spôsobila, že podpora pre vojnu v Perzskom zálive enormne stúpla. S overovaním pravdivosti tejto informácie sa však už nikto príliš neobťažoval. Až po nejakom čase sa ukázalo, že celá historka s inkubátormi bola klamstvom vytvoreným PR agentúrou Hill & Knowlton. Zo „svedkyne“ udalosti sa vykľula dcéra kuvajtského ambasádora v USA. Účel však už bol splnený.

V ideálnom prípade by prijímaniu nových názorov a postojov malo predchádzať starostlivé kritické skúmanie, posúdiť najlepšie dostupné argumenty pre i proti, a to pokiaľ možno bez emócií. Je dobré skúmať sám seba, kriticky pristupovať aj k vlastným názorom, pýtať sa na základe čoho verím tomu, čomu verím; je to na základe pádnych argumentov alebo skôr na základe emócií? Aké sú argumenty ľudí s opačným názorom? Čo ich asi k takému názoru vedie? Na internete existuje mnoho dobrých materiálov týkajúcich sa kritického myslenia, existujú i kurzy, na ktorých sa človek môže naučiť základom kritického myslenia. Na začiatok sú potrebné dve veci: mať záujem a vôľu pracovať na sebe. A taktiež určitú intelektuálnu poctivosť, ochotu uznať svoj omyl a prehodnotiť svoje názory, pokiaľ fakty hovoria proti nim. Odmenou mu bude pravdivejší a objektívnejší pohľad na svet.

---

Autor: Roman Polach, skeptik a popularizátor vedy. Publikoval články pre tlačené i internetové médiá ako vtm.cz, Respekt, 100+1, Svět na dlani a ďalšie… Pozri: Iracionalita víry, 14. 11. 2008.

Vysvetlivka k fotografii: Frances Griffithsová obklopená vílami. Ide o jednu z 5 fotografií, ktoré vo svojej dobe vzbudili senzáciu. V existenciu víl veril aj Arthur C. Doyle, autor románovej postavy majstra logického myslenia Sherlocka Holmesa. Doyle pravosť týchto fotiek vášnivo obhajoval. (Fotku zhotovila v lete 1917 jej sesternica Elsie Wrightová.)

V e-zine Humanisti.sk bol článok pôvodne uverejnený 4. 12. 2010.