Kategórie
Zošity humanistov

O neuroteológii

Pravé spektrum uverejnilo 14. 12. 2009 esej Márie Leitnerovej „Je Boh v mozgu alebo mozog v Bohu?“

Neuróny

Píše sa tam:

„Neuroteológia… predstavuje mozog ako špičkový počítač, ktorý obsahuje všetky „programy“ potrebné pre ľudský život. Tento účelný systém tvorí špecificky ľudské vnímanie sveta a spôsob uvažovania. Ak v mozgu existuje systém pre vnímanie Boha, je skôr dôkazom, než popretím jeho existencie. Podľa neuroteológov, Boh vytvoril mozog tak, aby sme ho mohli vnímať, pričom prostriedkom tvorby mohla byť evolúcia. Bez náboženských systémov by žiaden človek nemohol uvažovať o existencii Boha ani zažiť pocit jeho prítomnosti.“

S prvými tromi riadkami o tejto tzv. neuroteológii sa dá súhlasiť – až na vedecky sa tváriaci názov predmetu záujmu pseudovedcov či paravedcov – veď len čo do veci zamiešajú božské pôsobenie, strácajú nárok na označenie svojej činnosti za vedeckú.

Štvrtá veta pripúšťa, že niečo môže byť dôkazom aj existencie, aj neexistencie Boha; ja volím toto druhé, lebo tzv. dôkazy existencie Boha ma nepresviedčajú.

Piata veta je kameňom úrazu. Hovorí opatrne o možnosti (postupného) „vytvorenia“ mozgu evolúciou, hoci v podstate ide o „stvorenie“ Adama (naraz) aj s dnešným mozgom. Po poldruha storočí priam bytostného odmietania evolúcie (konkrétne mylného „vzniku človeka z opice“) teológovia naraz vidia postupné premeny potomstva, na ktoré ich nadarmo upozorňoval Darwin. Iste nie preto, aby sa mu pomstili, pripisujú ich autorstvo Bohu, ale nejednotne: podľa jedných stvoril Boh každý druh (species) zvierat a rastlín osobitne, podľa druhých všetko naraz, iba človeka s jeho duchom (a dušou!) osobitne.

Tu je namieste prvá zásadná pripomienka k tejto eseji: Konštatujeme, že teológovia a veriaci veľkých kresťanských cirkví (katolíci a protestanti) ustupujú od pojmu Stvoriteľa (doslovne podľa biblie 6 pracovných dní plus nedeľa) a prechádzajú na Tvoriteľa, ktorý dal povel, aby sa dnešný moderný človek vyvinul evolúciou, ktorá mala trvať a trvala asi pätnásť miliárd rokov; takáto interpretácia je možná, ale nie je čestná. Vyžaduje prinajmenšom verejné vyznanie, že sa (účelovo) mení definícia teologických významov pojmov „stvoriť“, „stvorenie“ ako opaku „vývin“, „vývoj“ a zavádza sa nový pojem „stvorenie vývojom“.

A druhá, russellovská: Otec vývojovej teórie, Charles Darwin, neriešil otázku vzniku života či vesmíru; no my ľudia máme schopnosť extrapolovať a využívame ju. Darwin zistil, že mechanizmus neriadeného a bezcieľneho prírodného výberu mal schopnosť „vytvoriť“ v priebehu času dnešný (miestami obdivuhodný) stav živého sveta. Načo tu uvádzať do hry pojem veľmi neurčitého sprostredkovateľa (Boha)? Vravíte, že všetko musí mať svoju príčinu – iba Boh nie. Logicky rozmýšľajúci človek s tým nemôže súhlasiť. Ak Boh nemusí mať príčinu, nemusí ju mať ani Prírodný výber.

Posledná veta tohto odseku je typu „či bude zajtra pršať? To závisí od počasia“.

Nezmysel.

Neurovedy sa samozrejme musia zaoberať v rámci všetkých iných aj náboženskými myšlienkami, mémami. Čas ukáže, či a v čom sa náboženské mémy líšia napríklad od príbuzenských, hudobných, obranných… mémov.

Mária Leitnerová, študentka psychológie na Trnavskej univerzite, na záver svojej eseje napísala:

„Nech bude výsledok súboja o vysvetlenie pôvodu náboženstva akýkoľvek, jedno je isté. Neurovedecké výskumy spirituality preukázali, že mať náboženský rozmer je normálne, zatiaľ čo byť ateistom, ale aj náboženským fanatikom, môže byť spôsobené poruchou mozgu.“

Posledná veta eseje svedčí o neutešenom stave vzdelávania našich mladých ľudí, usvedčeného v prípade Márie Leitnerovej z Trnavskej univerzity z indoktrinácie: už počas štúdia psychológie je si istá, že – ateizmus môže byť poruchou mozgu. Predpokladám, že väčšina jej spolužiačok a spolužiakov sú moderní mladí ľudia (v podstate a väčšine ateisti) – naozaj na nich vidieť, že sú chorí na mozog?


Dovoľujem si upozorniť čitateľov na dve zaujímavé eseje o tzv. neuroteológii v Zošitoch humanistov, a to v č. 42: Shankar Vedantan: Výskum vzťahov medzi mozgom a religiozitou a v č. 58: Samuel Schirmbeck: Výskum vzťahov medzi mozgom a religiozitou.


Autor: Rastislav Škoda, publicista a vydavateľ Zošitov humanistov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.