Násilia vo svete ubúda… počujem vás, ako vehementne protestujete, že opak je pravda, stačí sa rozhliadnuť.
Optimistický názor vyslovil v máji t. r. prezident Barack Obama v diskusii s mládežou – a ten by mal mať dosť hodnoverných zdrojov na realistické posúdenie svetovej situácie. Ako to mohol myslieť a aké protesty sa ozývajú? Jeho názor sa dá ťažko zosúladiť s každodennými hláseniami hororov na Strednom východe a s teroristickými útokmi a občianskymi vojnami aj inde vo svete.
Ale je to tak. Vojnový konflikt medzi veľmocami sa nevyskytol za ostatných 60 rokov ani raz. Viedli sa len zástupné vojny. Medzi rokmi 1990 a 2014 dramaticky klesol počet vnútro- aj medzištátnych konfliktov o 40 % a tieto majú malý geografický rozsah. Aj terorizmus nás ohrozuje menej, ako si mnohí myslia, najmä mimo bojových zón. Pravdepodobnosť, že umrieme pri teroristickom útoku, je astronomicky mizivých 1 : 45 miliónom. Tí, čo žijú v USA, majú 55-krát väčšiu pravdepodobnosť, že ich zabije policajt ako terorista.
Pretrváva niekoľko zatiaľ neriešiteľných konfliktov na Strednom východe, v Latinskej Amerike a inde. V Kolumbii sa nedávno podarilo vyjednať opatrný pokus o mier, ale nedarí sa to v Sýrii, Jemene a na Ukrajine. Poučenie z toho je, že aj najneriešiteľnejší konflikt sa dá riešiť politickým vyjednávaním. Veľmi pomohlo, že sa do rozhovorov zapojila medzinárodná spoločnosť, a to okrem OSN, EÚ a USA osobitne Nórsko a Kuba. Priemerné občianske vojny trvajú asi 10 rokov a pri zásahu zvonka aj dlhšie. Súčasné konflikty nemožno porovnávať s bitúnkami obidvoch svetových vojen alebo s hrozbou jadrového vyhladenia ľudstva za studenej vojny.
Vojenské násilie možno merať a vyjadrovať počtom vojen alebo rozsahom smrteľných postihov. Od prvých zábleskov na hromadné priemyselné vraždenie na bojiskách pred asi 100 rokmi sa častosť výskytu vojenských konfliktov bezpochyby podstatne znížila, ale dôsledky vojen sa veľmi zhoršili. Vojen medzi národmi ubudlo, ale domáce násilie a s ním súvisiaci pocit neistoty narastá najmä u tých občanov USA, ktorí sú proti slobodnému noseniu zbraní na základe druhého dodatku k americkej ústave.
Najmä v dôsledku krviprelievania, ktoré pokračuje na Strednom východe, zvýšila sa miera vojnových úmrtí z 0,3 na 100 000 ľudí v roku 2011; na 1,4 v roku 2014; aj toto číslo je však podstatne menšie, ako bolo v dobe studenej vojny. Obdobie medzi koncom 2. svetovej vojny a rozpadom Sovietskeho zväzu bolo dlhým obdobím mieru, ale bol tu rad občianskych vojen, genocídy a Damoklov meč jadrovej hrozby visel nad svetom a neraz hrozil pádom. Ohraničená definícia násilia neberie do úvahy šírenie násilia dronovými útokmi/bezpilotnými lietadlami. Cielené vraždy sú násilie a ak sa ich používa veľa, je to vojna, aj keď sa umiera len na jednej strane (Ashfordová).
Psychológ Steven Pinker a prezident Kolumbie vydali spoločné vyhlásenie, že „žijeme vo svete, kde 5 zo 6-tich ľudí žije v oblasti bez ozbrojených konfliktov“. Toto dokázať a udržať je veľkým odkazom pre ľudstvo. Nech sa akokoľvek silne môže zdať, že sme zajatcami síl mimo nášho dosahu, neschopní nájsť si svoje správne miesto uprostred všeobecného nepokoja, existuje možnosť zanechať svojim potomkom svet s prevahou dôstojného mieru.
Komu hrozí aké nebezpečenstvo?
Existencii USA nehrozí nijaké nebezpečenstvo. Pre občana USA je nebezpečenstvo smrti pri teroristickom akte mizivé, oveľa nižšie ako pri autonehodách, v dôsledku držania zbraní doma alebo pri drogových problémoch. Nebezpečenstvo nehrozí ani v Európe, hádam s výnimkou Ukrajiny. Nebezpečenstvo násilnej smrti je vysoké na Strednom východe a v južnej Ázii a Afrike. Postihuje desiatky miliónov ľudí, ktorých vyháňa z domovov a vlastných štátov. Najnovšie sa šíri používanie bezpilotných dronov na vojenské akcie. Spektakulárne bolo vypátranie a potom zabitie Usámu bin Ládina.
Na základe štúdia písomných materiálov historici tvrdia, že počas ostatných 800 rokov sa počet kriminálnych vrážd postupne znižoval a predsa ľudia vždy tvrdili, že sa majú horšie, ako sa mali ich predkovia. Viac Američanov umrie pádom zo stromu ako v dôsledku terorizmu a predsa sa vydávajú miliardy na boj proti terorizmu a nie na prevenciu pádov zo stromu. (Toto zábavné konštatovanie sedí len vtedy, ak neberieme do štatistiky 11. september 2001.)
Zvyšujúce sa používanie dronových útokov a proliferácia „šedých bezpečnostných zón“ zahmlili rozdiel medzi vojnou a mierom. Stále viac ekonómov má podozrenie, že rastúca robotizácia a kapacita umelej inteligencie bude plniť úlohy, ktoré boli výsadou ľudí, zmenia čo nevidieť globálne trhy práce a bežiace pásy tovární (Wyne). V dobe sociálnych masmédií počúvame, žiaľ, ďaleko viac správ o výčinoch barbarstva ako o signáloch nádeje na lepšie časy.
Všetko je to relatívne:
- Rímska ríša bola jednou z najdlhšie trvajúcich spoločenských štruktúr; mala v priebehu tisíc rokov nespočetné občianske vojny a vojny s barbarmi na hraniciach; mier Rímskej ríše platil len pre Rimanov.
- Svet sa vymotal zo stredovekých rokov temna, prežil renesanciu okolo roku 1600, rozšíril sa do Ameriky a iných štátov okolo roku 1776; od tých čias dokázal viesť dve svetové vojny a pripravil vyhubenie ľudstva.
- Vo väčšine štátov je náboženstvo odlúčené od štátu, čo nebývalo za stredoveku, ale na Strednom východe sa stále žije náboženským životom, šíriacim vojny.
Čísla svedčia, že svet je ešte stále nebezpečný
Ozbrojené konflikty a terorizmus našich čias sa ani približne nepodobajú bitúnkom dvoch svetových vojen minulého storočia. Pozrime sa, napríklad, na vojny. Ak sa dodnes celkový počet konfliktov znížil o asi 20 % z vrcholného počtu 51 konfliktov v roku 1991, zvýšil sa o tretinu už počas šiestich rokov – z 31 na 41, nepočítajúc Kolumbiu. Čo je ešte horšie, v ostatných dvoch rokoch sa vyskytol najvyšší počet úmrtí vo vojnových konfliktoch od pádu berlínskeho múru v roku 1989. Keď sa vojny vedú v štátoch so zlou infraštruktúrou a s málom zdrojov, zvyšuje sa počet „nepriamych zabití“ chorobami a hladom.
Potom je tu terorizmus. Pri 15. výročí útoku Al-Káidy na Ameriku sa „globálna vojna proti terorizmu“, vyhlásená prezidentom Bushom, zmenila na vojnu teroru proti svetu. V roku 2001 bolo o niečo menej ako 2 000 teroristických aktov, pri ktorých bolo 14 000 úmrtí a poranení. V roku 2015 sa tieto čísla zvýšili na 15 000 aktov a viac ako 80 000 úmrtí a poranení. To je za 14 rokov päť- až sedemkrát viac (Arquilla).
Je zaujímavé, že asi tretina úmrtí a 40 % poranení v dôsledku terorizmu v roku 2015 sa vyskytlo v Iraku a Afganistane – v štátoch, kde sa Američania po 11. septembri najviac angažovali. Preto treba odporúčať introspekciu Pentagónu a všetkým, čo majú do činenia s terorizmom. Pozor na stratégiu tvorby veľkých národných štátov, ktorá môže končiť strašne zle a za ruinujúcu cenu – tak ako v Iraku.
Pri úvahách o stratách na životoch a materiáli v dôsledku vojen a terorizmu sa spravidla zabúda na zranených, ktorí prežili vojnové násilie. Myslím tým tie smutné štatistiky ťažko poranených vojakov z Afganistanu a Iraku, ktorých zložitá liečba potrvá roky a ostatok svojho života budú žiť zo šekov za pracovnú neschopnosť.
Prakticky zabudnutá je vietnamská vojna, najväčšia zástupná vojna obdobia studenej vojny, ktorá zapríčinila 3 milióny mŕtvych Vietnamcov a predsa len 58-tisíc Američanov. Pri transpozícii na veľkosť USA by to znamenalo stratu 27 miliónov amerických životov. Okrem toho boli 3 milióny Vietnamcov vystavené pôsobeniu Agent Orange a narodilo sa im 150 000 postihnutých detí. Až v septembri 2010 dávala americká Asociácia veteránov malé odškodné tým, čo zakúsili pôsobenie Agent Orange. Takých vietnamských veteránov bolo 150 000 a asi 68 000 ich pri priznávaní odškodného ešte žilo.
Svet je bezpečnejší a mohol by byť ešte bezpečnejší, keby naša vláda nebola prenajala našu zahraničnú politiku našim intelektuálom a generálom. Chcené vojny zabili a zmrzačili desaťtisíce vojakov aj civilistov bez osohu pre americký ľud a s veľkým utrpením na miestach, kde Američania operovali.
Treba nám nájsť alternatívne riešenia problému boja s terorizmom. Somálsko, Mali, Nigéria, Líbya a Južný Sudán nie sú oblasti teroru. Sú tam občianske vojny a musíme nájsť možnosť ísť tam zasiahnuť. Ani Afganistan neplní všetky znaky terorizmu.
Treba vyjednávať. Heslom by sa malo stať používať menej zbraní, ktoré zabíjajú a ničia. Je pravda, že vyjednávania s teroristami a vojnovými barónmi sú takmer vždy márne. Všetci by chceli byť Saddámom alebo Al-Bagdádim. Vyjednávať sú ochotní, kým im hrozí totálna porážka, ale ak sa situácia zmení a zosilnia, prestanú predošlé dohody platiť.
Myslím si, že reálnejší je pesimistickejší štýl písania: Po polstoročí poklesu častosti a intenzity vojnových konfliktov sa tieto rozrastajú a silnejú, Za ostatných päť rokov sa počet občianskych vojen na celom svete prudko zvýšil. Počet ročne zabitých sa strojnásobil. Počet utečencov sa zvýšil ako nikdy dosiaľ: v roku 2015 bolo najmenej 60 miliónov utečencov a presídlencov.
Aj násilnosti teroristov narastajú. Ak ide o riziko smrti pôsobením terorizmu, to sú Brusel, Paríž, Londýn aj New York outsideri. Maximum obetí terorizmu sa koncentrovalo ostatný rok na 20 miest v Iraku, Nigérii, Pakistane, Somálsku a Sýrii. Veľké mestské centrá ako Bagdad, Karáči a Mogadišo sú známe centrá terorizmu a Maiduuri v Nigérii a Kismayo v Somálsku sú ešte nebezpečnejšie.
V prvej fáze bránili vlády vznikajúcich štátov, aby sa občania nedopúšťali násilia jeden voči druhému. Potom prišiel problém, ako zabrániť vládam dopúšťať sa násilia voči vlastným občanom, čo sa stalo predmetom civilizácie, ktorá sa prejavila príchodom demokracie a reformami osvietenstva.
Dnešné konflikty všetkých druhov vykazujú menšiu úroveň násilia ako konflikty minulosti.
Napriek všetkým výzvam a problémom, ktorým čelíme… keby sme si mali vybrať pre svoju existenciu určitý moment ľudskej histórie, nevediac, čo bude, volili by sme dnešok. Vo svete je menej násilia. Žijeme zdravšie. Ľudia sú tolerantnejší. Máme viac potravy. Sme vzdelanejší. Každý deň sa dejú strašné veci, ale hlavný trend smerovania k pokroku lepšej budúcnosti sa nedá nevidieť.
Autor: Rastislav Škoda.
Prameň: internet.
Článok bol pôvodne uverejnený v Zošitoch humanistov č. 109 v nedeľu 18. septembra 2016.