Obmedzenia povedú k vážnym problémom v praxi a ochrane práv detí.
Znamená zmena Ústavy SR začiatok anarchie na školách? Bude právo rodiča nadradené nad právo dieťaťa? Skončila odborná pomoc deťom na školách tak, ako sme ju poznali doteraz?
Slovenská komora učiteľov s veľkým znepokojením prijala text Ústavy SR týkajúci sa výchovy a vzdelávania (školský zákon). Komore neprináleží komentovať politické diania, ale iba a práve dopad zmien legislatívy na školské prostredie, pedagogických a odborných zamestnancov, školy a školské zariadenia. K Ústave SR ako celku sa preto nebudeme vyjadrovať, ale chceme reagovať na jeden kľúčový odsek pre školstvo:
„Výchovu a vzdelávanie detí v oblasti formovania intímneho života a sexuálneho správania možno poskytovať len so súhlasom zákonného zástupcu.“
Uvedený odsek Ústavy SR, ktorý začne platiť od 1. novembra 2025, prináša mimoriadne zásadné zmeny do celého školského systému, ktoré si pravdepodobne ani poslanci neuvedomili. Opäť vidíme v priamom prenose, že sa legislatívny proces pripravuje bez akejkoľvek odbornej diskusie a naozaj v priebehu pár hodín, nie mesiacov kvalitnej poctivej legislatívnej a odbornej práce.
Výchova a vzdelávanie sú definované školským zákonom
Nový odsek z Ústavy automaticky platí na celý školský zákon, ktorý sa oficiálne volá: Zákon o výchove a vzdelávaní 245/2008. Tzn. všetko, čo je v tomto školskom zákone kompletne ovplyvní tento ústavný predpis. Nielen vyučovanie etiky a náboženstva, či preventívny program sexuálnej výchovy, ako to pravdepodobne chceli poslanci. Poďme sa pozrieť, čo to v praxi teda bude znamenať:
• Výchova a vzdelávanie je všetka činnosť, ktorá sa realizuje v školách a školských zariadeniach, a teda problémy sexuálneho správania budú školy od 1. 11. 2025 môcť riešiť už iba v medziach súhlasu rodiča.
• Súhlas rodiča sa teda stáva normou v oblasti sexuálneho správania, problém však je, že škola nie je a ani nemôže byť inštitúciou, ktorá sa odvíja od súhlasu jednotlivých rodičov, nie je takto legislatívne konštruovaná. V praxi to teda bude znamenať, že každý jednotlivý rodič na Slovensku môže v tejto téme rozhodovať podľa svojho uváženia, a teda v školách môže nastať anarchia.
• Štátny vzdelávací program, školský poriadok, odborná psychologická činnosť, prevencia, krízová intervencia, mimoškolské aktivity, to všetko bude vyžadovať súhlas rodiča – jednotlivo a v každej veci.
• Novela sa dotýka svojim rozsahom aj vyučovacích predmetov s nejakými vopred stanovenými výnimkami (hygienické návyky, zdravie, informácie o tele, prevencia pred násilím…), lenže viaceré predmety budujú aj postoje a hodnoty v témach intímneho života a sexuality. Diskusie na hodinách budú musieť podliehať jednotlivému súhlasu každého rodiča.
• V prípade rozvedených rodičov budú školy i školské zariadenia čeliť ďalším útokom a nepríjemným konfliktom, keď sa rodičia nezhodnú. Zabezpečenie takéhoto súhlasu už nebude iba vecou zákona, kde môžeme aplikovať aktuálny voľnejší výklad súhlasu rodičov v § 144a šk. zákona. Ústava je nadradená školskému zákonu, ten bude musieť aspoň v tejto téme prehodnotiť súhlas.
• Problémom je uplatňovanie medzinárodných dohovorov, ako je Dohovor o právach dieťaťa, ktorý môže byť novelou Ústavy SR a jej zvrchovanosti v týchto otázkach, nad Dohovorom. Znamená to, že najlepší záujem dieťaťa sa tu môže dostávať do rozporu s ústavným právom rodiča na súhlas v otázke sexuálneho správania. To môže zásadným spôsobom ovplyvniť aj právo dieťaťa na psychologickú pomoc, ktorú dieťaťu zaručuje Dohovor a aktuálny zákon o sociálno-právnej ochrane detí.
• Školskí a poradenskí psychológovia a ďalší odborní zamestnanci škôl sa dostanú do situácie, kde právo rodiča dávať súhlas na všetko spojené s výchovou a vzdelávaním (školský zákon), takže výkon činností týchto odborníkov môže podliehať aj v takýchto otázkach súhlasu rodiča, a teda dieťa nebude môcť uplatniť vlastné právo na to, s kým bude o čom rozprávať.
• Najvážnejším problémom však je, že ústavný predpis neurčuje, čo je normou morálneho správania sa, hovorí iba, že tou normou bude od 1. 11. 2025 rodič. Lenže pojem rodič znamená vyše milióna obyvateľov, pričom každý obyvateľ môže mať inú predstavu o sexuálnom správaní a intímnom živote. Znamená to, že školy ako základné bunky spoločnosti, ktoré sa spolupodieľajú na ochrane detí, nebudú môcť bez súhlasu rodiča nastavovať v podstate žiadne pravidlá v tejto oblasti.
• Ak v škole nastane situácia sexuálneho obťažovania zo strany rodičov alebo učiteľa alebo spolužiakov, kto bude môcť v tejto veci v škole realizovať krízovú intervenciu? Kto bude robiť intervencie po konaní násilia páchaného na deťoch? Na krízovej linke občianskeho združenia bude môcť dieťa pokojne bez súhlasu rodiča riešiť sexuálne problémy, ale u školského psychológa nie? Presunie sa odborná pomoc na čierny trh bez odbornej garancie?
• Ak si jeden rodič povie, že on nesúhlasí s tým, aby sa v škole rozoberala téma sexuality vôbec, budú to školy musieť akceptovať. Ak iný rodič ale povie, že on chce, aby jeho dieťa chodilo do školy v spodnej bielizni a neželá si, aby škola jeho dieťa v tomto obmedzovala, bude to rozhodne dilema. Právo jedného rodičia totiž bude automaticky narážať na právo iných. Obzvlášť v takej oblasti ako je sexualita panuje veľa názorov a pohľadov. A nielen kresťanských alebo humanistických, ale aj patologických.
• Šk. poriadok nebude môcť obmedziť mravnosť, lebo v škole budú rodičia, ktorí nechcú, aby sa mravnosť obmedzovala.
• Novela veľmi nesprávne uchopuje právo rodiča a kladie ho nad právo dieťaťa. Dieťa sa tak chápe ako majetok rodiča od 0 – 18 rokov a výkon práv dieťaťa a jeho sebaurčenie (myslíme tým, čo prežívam, čo si myslím, aké mám hodnoty, presvedčenia) sa vôbec nepredpokladá. Zároveň sa očakáva, že každý rodič má rovnaké povedomie o vážnosti poslania rodiča, lebo byť rodičom je predovšetkým povinnosť sprevádzať dieťa vo vývine k tomu, aby sa dieťa stalo sebou samým.
Komora teda so znepokojením sleduje, ako sa etické konflikty poslancov, nie odborníkov, dostali do školského prostredia a aké právne spory to do škôl prinesie. Školský zákon sa bude musieť prispôsobiť nie vedeckému poznaniu, štátnemu vzdelávaciemu programu, ale individuálnej nálade a názorom každého jedného občana. Je to začiatok anarchie, rezignácie škôl a poradenských zariadení na podpore detí obzvlášť v dobe, kedy téma sexuality je citlivá a v digitálnom priestore aj ohrozujúca. Školy tak nebudú stáť spolu s rodičmi po boku mladej generácie, ale rezignujú na výchovu a hodnoty.
Kategórie: Demokratizácia, Vyhlásenia
2025/2026: platy, kurikulum a inklúzia?
Využitie EÚ normatívu pri integrácii UA detí
Správu vypracoval člen správnej rady SKU PaedDr. Viktor Križo, PhD.