Tlačová správa Rady pre dobiehanie EÚ strany Sloboda a Solidarita (SASKA) k reforme tvorby pozícií Slovenska smerom k legislatíve Európskej únie.
Rada pre dobiehanie EÚ strany Sloboda a Solidarita (SASKA) vyzýva ministra zahraničných vecí Miroslava Wlachovského, aby urýchlene začal riešiť zásadnú reformu procesu tvorby stanovísk SR pri schvaľovaní legislatívy EÚ. Predseda rady Ján Oravec zaslal v tejto veci list šéfovi slovenskej diplomacie, v ktorom ho informuje o návrhoch na vylepšenie celého procesu.
„Naším cieľom sú jasnejšie a koordinovanejšie pravidlá pri tvorbe stanovísk Slovenskej republiky pri schvaľovaní legislatívy EÚ. Tieto stanoviská musia reflektovať okrem obhajoby našich záujmov aj konzultáciu s našimi firmami a podnikateľmi. Navyše, od začiatku procesu musí byť zrejmé, ktorý minister vlády nesie za rozhodnutia politickú zodpovednosť,“ vysvetlil poslanec NR SR za SASKU Ján Oravec.
Napriek tomu, že rezort diplomacie kedysi síce vytvoril na všetkých ministerstvách tzv. Rezortné koordinačné skupiny, ich úloha je len čisto formálna.
„S viacerými problémami sa stretávame aj na úrovni Národnej rady SR. Prípad mnou navrhnutého a členmi Výboru NR SR pre európske záležitosti schváleného uznesenia o spaľovacích motoroch a najmä jeho následného nerešpektovania exekutívou dokazuje, že je nevyhnutné jasne nastaviť finalizáciu stanovísk a záverečného hlasovania o nich,“ vysvetlil Ján Oravec.
Vylepšení, ktoré Rada pre dobiehanie EÚ navrhuje, a ktoré predostrela aj ministerstvu zahraničných vecí, je viacero.
Napríklad, návrh predbežnej pozície Slovenska musí byť v súlade s názorom dotknutých subjektov či vedenia ministerstva, musia v nich byť definované národné priority s analýzou dopadov a zároveň musia efektívne fungovať Rezortné koordinačné skupiny so zapojením dotknutých subjektov, politikov, vedenia ministerstiev i predsedu vlády. Európsku legislatívu treba preberať bez toho, aby sa prekračovalo vyžadované minimum, nerozširovať okruh osôb, na ktoré sa má sťahovať či skontrolovať, či neexistuje národná legislatíva, ktorá pokrýva problematiku širšie. Ak je to možné, mala by sa uplatniť zásada „one in – one/two out“, a teda pri prijatí jednej regulácie ďalšie odstrániť. Fungovať musí aj vzťah vláda – parlament, a teda musí byť dodržiavaná lehota 4 týždne na predloženie výboru NR SR, treba spresniť spoluprácu medzi ministerstvami a národnou radou a tiež konkretizovať kompetencie rezortu diplomacie, aby zabezpečoval kvalitu celého procesu tvorby a uplatňovania pozícií Slovenska.
„Veríme, že naše návrhy budú prvým impulzom, ktorý povedie k zásadnej reforme koordinácie rozhodovacieho procesu v európskych záležitostiach. Jedine tak vieme zabezpečiť, aby bola legislatíva EÚ prijímaná v podobe, ktorá nebude znižovať konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, jej firiem a podnikateľov, ale je bude naopak zvyšovať, čo následne prinesie prospech všetkým občanom Slovenska,“ dodal na záver predseda Rady pre dobiehanie EÚ Ján Oravec.
Príloha: List, ktorý rada poslala ministrovi zahraničných vecí.
Rada pre dobiehanie EÚ, Priemyselná 8, 821 09 Bratislava
Vážený pán
Miroslav Wlachovský
minister
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR
Hlboká cesta 2
833 36 Bratislava 37
V Bratislave 29. júna 2023
Vec: Otvorený list vo veci zásadnej reformy procesu koordinácie a schvaľovania rozhodnutí v európskych záležitostiach
Vážený pán minister,
počas diskusie na rokovaní Výboru NR SR pre európske záležitosti som Vás 13. júna 2023 požiadal o okamžité iniciovanie zásadnej reformy procesu prípravy a schvaľovania stanovísk SR k návrhom legislatívy EÚ. Neskôr som Vás v rozprave v pléne informoval, že sa v tejto veci na Vás obrátim písomne.
Do roku 2020 som vnímal slabiny celého procesu z pohľadu podnikateľov. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktoré je gestorom a koordinátorom celého procesu, síce iniciovalo vytvorenie takzvaných Rezortných koordinačných skupín na jednotlivých ministerstvách, no rezignovalo na dosiahnutie toho, aby ich fungovanie nebolo len formálne.
V rokoch 2020 až 2022 som pôsobil v exekutíve a moja skúsenosť prakticky so všetkými ministerstvami mi potvrdila, že fungovanie Rezortných koordinačných skupín nielen, že nie je prioritou členov vedenia jednotlivých rezortov, ale mnohí dokonca dodnes nevedia o ich existencii. V dôsledku tohto nášho „domáceho“ formalizmu existujú pracovné formáty inštitúcií EÚ, kde je SR zastúpená čisto iba formálne, bez reálneho presadzovania záujmov SR, alebo dokonca vôbec nijako. Dúfam, že sa zhodneme v tom, že účelom existencie koordinačného mechanizmu je účinnejšie presadzovanie záujmov SR od prvých štádií rozhodovacieho procesu a nie iba jeho formálna existencia.
Rovnako vidím slabiny procesu tvorby a schvaľovania stanovísk v parlamente, kde som od októbra 2022 členom Výboru pre európske záležitosti NR SR. Prípad mnou navrhnutého a členmi Výboru pre európske záležitosti schváleného uznesenia o spaľovacích motoroch a najmä jeho následného nerešpektovania exekutívou dokazuje, že je čo zlepšovať aj v procese finalizácie stanovísk a záverečného hlasovania o nich. Za osobitne zarážajúce považujem, že k takto závažnému prípadu zlyhania koordinačného mechanizmu v gestorstve Vášho rezortu doteraz nie je známe žiadne stanovisko Vášho rezortu.
Vážený pán minister, Rada pre dobiehanie EÚ sa na dnešnom rokovaní zaoberala problémami procesu a koordinácie stanovísk Slovenska k návrhom legislatívy EÚ. Členovia sa zhodli v tom, že ak existuje nejaký systémový národno-štátny záujem, tak je to práve zásadná reforma tohto procesu. Z pohľadu Slovenska, udržania konkurencieschopnosti jeho ekonomiky, je to absolútne zásadná vec. Členovia rady pre dobiehanie EÚ diskutovali o mnohých vylepšeniach, ktoré je možné urobiť, z ktorých vyberám nasledovné:
I.
Zaviesť nasledujúce zmeny v prvom stupni koordinácie rozhodovacieho procesu v európskych záležitostiach:
- existuje akútna potreba zásadne zmeniť doterajšiu prax, keď prvý návrh predbežnej pozície SR závisí v prevažnej väčšine prípadov od osobného názoru konkrétneho ministerského úradníka, nezávisí od názoru subjektov, ktoré budú reguláciou dotknuté, ani od politického vedenia ministerstva, ktoré tieto návrhy nevníma ako prioritu,
- už prvé verzie predbežných pozícií a stanovísk SR je preto potrebné vypracúvať s definovaním národných priorít, analýzou dopadov na SR, na jej obyvateľov a podnikateľov, následne ich zrozumiteľne komunikovať verejnosti a zrozumiteľným a transparentným spôsobom sa vysporiadať s obsahovými vstupmi verejnosti v tomto rozhodovaní,
- k tomu je potrebné zmeniť spôsob fungovania Rezortných koordinačných skupín, je potrebné dôsledne ich otvoriť a zabezpečiť podmienky pre skutočne fungujúci konzultačný proces s dotknutými subjektami, ale zároveň čo najskôr aj vtiahnuť do tohto procesu čo najvyššiu politickú úroveň, štátnych tajomníkov a ministrov v prípade ministerstiev a v ďalšom kroku predsedu vlády, pokiaľ ide o celú vládu, s cieľom zabezpečiť transparentnosť aj politickú legitimitu rozhodnutia o pozícii SR už na začiatku rozhodovacieho procesu,
- dodatočne konkretizovať povinnosti rezortov vrátane MZVEZ SR tak, aby príliš voľné a všeobecné ustanovenia neposkytovali priestor na formálny prístup k postupom a neurčitosť ohľadom zodpovedných subjektov a termínov.
II.
Uplatňovať nasledujúce princípy na ochranu národných záujmov a v prospech udržania či zvyšovania konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky:
- pri implementácii práva EÚ v národných podmienkach predchádzať nadpráci (tzv. goldplating), legislatívu EÚ preberať bez toho, aby sa prekračovalo vyžadované minimum v častiach predstavujúcich regulačnú záťaž pre hospodárskych aktérov (napr. výška pokút, forma a počet povinnosti atď.),
- nerozširovať okruh osôb, na ktoré sa majú vzťahovať povinnosti vyplývajúce z EÚ legislatívy nad rámec striktne nevyhnutného,
- účinnosť transpozície alebo účinnosti národných implementačných predpisov nikdy neustanoviť skôr ako nastane posledný možný termín definovaný legislatívou EÚ,
- vždy najprv dôkladne a transparentne zvážiť, či je možné ponechať už existujúce národné povinnosti, štandardy ochrany, ak sú tieto vyššie/širšie ako určené v právnom akte EÚ,
- ak je to možné, uplatniť zásadu „one in – one/two out“ – ak dôjde k prijatiu určitej regulácie s negatívnym vplyvom pre podnikateľské prostredie, je vhodné inú reguláciu s negatívnym vplyvom, z rovnakej oblasti, na ktorú sa už existujúca právna úprava vzťahovala, odstrániť. Účelom je zamedzenie postupnej kumulácie právnych predpisov s výrazným negatívnym vplyvom na podnikateľov,
- vypracúvať ex-post analýzy dopadov EÚ legislatívy, napr. každých 5 rokov a výsledky týchto analýz dôsledne uplatňovať ako vstup SR pri zhodnotení dopadov, ktoré často predpokladajú samotné právne akty EÚ, a vždy tieto analýzy uplatňovať pri tvorbe pozícií SR k návrhom revízie právnych aktov EÚ.
III.
Lepšie definovať postavenie, úlohy, právomoci a zodpovednosť exekutívy a parlamentu v procese koordinácie a prijímania rozhodnutí v európskych záležitostiach:
- vytvoriť podmienky pre dodržiavanie lehoty 4 týždňov na predkladanie predbežných stanovísk vlády Výboru pre európske záležitosti,
- zohľadniť skúsenosti z doterajšej aplikačnej praxe a najmä spresniť proces koordinácie a spolupráce medzi vládou/jednotlivými ministerstvami a parlamentom v európskych záležitostiach vypracovaním návrhu novely ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie,
- pri zlepšení spolupráce parlamentu a vlády v európskych záležitostiach využiť dobrú prax z iných členských krajín EÚ,
- v neposlednom rade konkretizovať zodpovednosť Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktoré dnes len prerozdeľuje príslušnosť k legislatívnym návrhom medzi jednotlivé rezorty, ale v praxi nezabezpečuje kvalitu celého procesu tvorby a uplatňovania pozícií a jeho obsahovú koherenciu s politickými prioritami vlády.
Verím, pán minister, že naše návrhy budú prvým impulzom, ktorý povedie k zásadnej reforme koordinácie rozhodovacieho procesu v európskych záležitostiach. Verím taktiež, že naším spoločným cieľom je, aby tento proces nebol len formálny, ako je tomu väčšinou dnes, ale aby priniesol reálnu a odbornú diskusiu o legislatívnych návrhoch EÚ. Jedine tak totiž vieme zabezpečiť, aby bola legislatíva EÚ prijímaná v podobe, ktorá nebude znižovať konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, jej firiem a podnikateľov, ale bude ju zvyšovať, čo následne prinesie prospech všetkým občanom Slovenska.
S pozdravom,
Ján Oravec
predseda Rady pre dobiehanie EÚ
poslanec NR SR a člen Výboru NR SR pre európske záležitosti
Autorka: Ivana Nittmannová, komunikačné oddelenie SASKY.