Kategórie
Knihy Tlačové správy

Drahý nový rok

Rok 2021 priniesol na jednej strane pomerne rýchle ekonomické oživenie z pandemického prepadu roku 2020, ale po prvýkrát od 90. rokov minulého storočia sa vo vyspelých ekonomikách dostala do pozornosti cenová inflácia.

Tomuto fenoménu sa venuje nová publikácia INESS s názvom Drahý nový rok – Čo znamená súčasná inflácia pre blízku budúcnosť.

Drahý nový rok – Čo znamená súčasná inflácia pre blízku budúcnosť

Od skonsolidovania EÚ a vytvorenia Eurozóny sa pohybovala cenová inflácia väčšinu času na úrovni 2 % ročne a menej. Na začiatku pandémie sa inflácia prepadla a následne vyletela hore a v decembri 2021 dosiahla v Eurozóne úroveň 5 %. Analytikom centrálnych bánk sa takýto inflačný vývoj nepodarilo predvídať, dokonca ani v relatívne krátkom období.

Rastúce ceny sa nevyhli ani Slovensku. V novembri 2021 dosiahla cenová inflácia 5,57 %, najvyššiu mieru od vstupu do Eurozóny. Infláciu medziročne najvýraznejšie podporil rast cien potravín. Potraviny boli medziročne drahšie vo všetkých 9 sledovaných potravinových triedach.

K rastu cien rôznych tovarov a komodít prispeli aj unikátne udalosti – blackout v Texase alebo veľký požiar japonskej továrne, obmedzenia obchodu exprezidenta Trumpa, záplavy v Britskej Kolumbii, technické odstávky veľkých elektrární, mráz v Brazílii, záplavy v Európe a mnohé iné.

Na vysvetlenie celosvetového nárastu inflácie sú však tieto udalosti nedostatočné. Posledné dva roky boli výnimočné aj z hľadiska práce centrálnych bánk. S príchodom pandémie na jar 2020 bilancie hlavných centrálnych bánk prudko narástli. Kým za 12 rokov (2007 – 2019) narástli zhruba o 14 biliónov dolárov, za 20 mesiacov od marca 2020 do novembra 2021 pribudlo ďalších 12 biliónov dolárov.

Väčšina nových peňazí však neskončila v rukách spotrebiteľov a nedvíhala ceny spotrebných tovarov. Miesto toho končila o úroveň vyššie – na akciovom trhu a trhu iných investičných aktív, napríklad nehnuteľností. Prudké zosilnenie aktivity centrálnych bánk a vznik nových kanálov, ktorými novovytvorené peniaze prúdia do peňaženiek spotrebiteľov sú možnými dôvodmi, prečo sa monetárna politika začala prejavovať v cenovej inflácii.

Inflácia so sebou nesie viacero rizík. V texte ich identifikujeme ako:

  • Zmena relatívnych cien
  • Zombie ekonomika
  • Pomýlení investori
  • Inflačná daň a daň z inflácie
  • Zložitejšie sporenie a nútené špekulácie
  • Fiškálne problémy
  • Fiškálna ilúzia

Rast cien sa v tomto momente nedá zastaviť. Rastúce ceny sú obrazom udalostí, ktoré sa už stali alebo práve prebiehajú. Dôležité v tomto momente bude, aby si politici dokázali sedieť na rukách. Oveľa väčšie problémy ako rastúce ceny totiž vždy spôsobujú politické opatrenia, ktoré im v tom majú zabrániť. V texte spomíname:

  • Regulácia cien. Každá cenová regulácia nevyhnutne vyvolá nedostatok statku, alebo jeho prebytok vedúci k plytvaniu.

  • Navyšovanie verejných výdavkov. Zvýšenie miezd a dôchodkov bude vytvárať dodatočnú dieru v rozpočte.

  • Ďalšie regulácie. Veľkým nebezpečenstvom je obmedzenie obchodu.

  • Slovensko má obmedzené možnosti ako proti inflácii zasiahnuť, keďže monetárnu politiku vykonáva Európska centrálna banka. Preto sa musí slovenská vláda sústrediť na znižovanie negatívnych dopadov. To sú najmä dve činnosti:

    • Stabilizovať rozpočet na výdavkovej strane. V prípade sprísnenia monetárnej politiky sa krajiny pomerne rýchlo a nečakane môžu dostať do situácie, že o štátny dlh nebude medzi investormi záujem.

    • Nepodľahnúť pokušeniu na škodlivé regulácie. Nadchádzajúce mesiace budú politicky náročné, rast cien sa do peňaženiek voličov zapracováva ešte len postupne. Núkanie politických „riešení“ inflácie bude intenzívnejšie.


O autorovi:

Martin Vlachynský

Martin Vlachynský pôsobí ako analytik INESS od roku 2012. Vyštudoval na Ekonomicko-správní fakulte MU v Brne, následne absolvoval štúdium na University of Aberdeen. Zaoberá sa hospodárskou politikou, podnikateľským prostredím a konkurencieschopnosťou, najmä v zdravotníctve a energetike.

Publikáciu vydal: INESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.