Diskusné fórum

Diskusné fórum

Diskusné fórum.

Ďalšie diskusné fóra:

2 odpovede na “Diskusné fórum”

Dlho som rozmýšľala nad tým, čo je príčinou očkovacieho šialenstva, ktoré už prekračuje medze akýchkoľvek predstáv o limitnom strope totálneho pomätenia. Veď napríklad v SME som sa dočítala, že keď odmietam očkovanie, znamená to, že chcem zavraždiť svojich rodičov a podobné divoké konfabulácie a súvislosti, ktoré by nenapadli ani najväčšieho psychopata v béčkovom hororovom filme.
Dlho som si to vysvetľovala tým, že pred nedávnom veľkým farmaceutickým gigantom skončili licencie na výrobu Viagry, ktoré – ako som sa dočítala – tvorili popri výrobe antidepresív, najväčšiu časť zisku týchto spoločností. A výroba očkovacích látok je vlastne forma kompenzácie týchto obrovských strát – jedná sa doslova o stovky miliárd dolárov, čo sú už sumy tak veľké, že som si vedela predstaviť tlaky mocných lobistov na politikov, ktoré by mohli mať tak silný propagandistický účinok, aký v súčasnosti ohrozuje svet.
Nuž a ako vieme – svetové univerzity sú platené štátom a teda politikmi a preto si viem predstaviť aj to, že aby zavreli ústa rozhľadeným vedcom, ktorí sa na pandémiu pozerajú realisticky a skutočne vedecky, tak im pohrozili zavretím finančných kohútikov.
O tom, že sa uvedené aj naozaj stalo, som sa presvedčila na vlastné oči, keď som zistila, že všetky americké, ale i španielske a austrálske medicínske časopisy, ktoré pravidelne čítavam, začali byť z ničoho nič prelinkované takým spôsobom, že pri vyhľadávaní článkov o kovide, vás server automaticky a proti vašej vôli presmeruje na stránky štátom riadených dezinformačných inštitúcií, ktoré svetovú populáciu zaplavujú robustnou propagandou, ktorú všetci tak dôverne poznáme, napríklad v podobe najväčšieho odborníka na epidémie na Slovensku (jeho meno si nepamätám, ale viem, že má podobnosť so slovom krčma).
Ale aj tak sa mi takéto vysvetlenie nepozdávalo – je síce logické a presvedčivé, ale stále mi v tom chýbal nejaký silný prvok emočnej konvergencie, respektíve subjektívnej validizácie, ktorý by tento proces, do osobnostnej konštitúcie tých, ktorí toto celosvetové šialenstvo organizujú, tak pevne zabetónoval, že s tým nijako nemožno pohnúť.
A konečne som na to prišla.
Línia argumentov, ktoré moju teóriu podporujú, vychádza z toho, že drvivá väčšina protagonistov, ktorí tento proces organizujú, majú mužské pohlavie. To je dosť prekvapujúce, pretože vo vedách, ktoré sa venujú témam, ktoré s pandémiou súvisia, pracuje nemalé percento odborne fundovaných žien a nešlo mi do hlavy, prečo som v prostredí, venujúcom sa aspektom vakcinácie doposiaľ neobjavila jediné ženské meno.
Nuž a dnes, počas štúdia mužskej allostázickej rovnováhy, som celkom náhodou natrafila na istý fenomén o ktorom som ešte nikdy nepočula a ktorý ma preto – práve v súvislosti s hore písanou štatistickou diskrepanciou, veľmi zaujal. Okamžite ma napadla možnosť veľmi silnej korešpondencie medzi týmto javom a tým, čo sa dnes vo svete deje.
O čo ide ?
Jedná sa psychologický jav, ktorý sa nazýva Castration anxiety, inými slovami tzv. kastračná úzkosť, ktorá sa v hojnej miere u mužov vyskytuje, pričom oni samotní o tom vôbec ani len netušia.
Kastračná úzkosť je nevedomý strach zo straty všetkých alebo časti pohlavných orgánov alebo zo straty ich funkcie. V doslovnom zmysle sa kastračná úzkosť týka strachu z deformácie alebo odstránenia genitálií muža, aby sa tak mohli potrestať zakázané sexuálne túžby dieťaťa.
Vo freudovskej psychoanalýze sa kastračná úzkosť ( Kastrationsangst ) vzťahuje na nevedomý strach zo straty penisu pochádzajúci z falickej fázy psychosexuálneho vývoja, ktorý u mužov pretrváva po celý život. Podľa Freuda, keď si infantilný muž uvedomí rozdiely medzi mužskými a ženskými genitáliami, tak predpokladá, že ženský penis bol odstránený, a obáva sa, že jeho penis bude tak isto odrezaný – napríklad jeho súperom – otcom, ako trest za túžbu po matke.
V Európe 19. storočia nebolo ničím neobvyklým, keď sa rodičia vyhrážali svojim neposlušným synom kastráciou alebo iným ohrozením jeho pohlavného orgánu. Túto tému skúma napríklad v príbehu Tupik francúzsky spisovateľ Michel Tournier vo svojej zbierke príbehov s názvom Le Coq de Bruyère (1978) a je fenoménom, ktorý Freud niekoľkokrát dokumentuje. V rovnakom období Dr. Kellogg a ďalší v Amerike a v anglicky hovoriacich krajinách, ponúkali viktoriánskym rodičom obriezku a v závažných prípadoch kastráciu svojich chlapcov ako terminálnu liečbu a trest za širokú škálu s pohoršením vnímaných nesprávnych činov (napríklad masturbácia), ktoré sa v tom čase stali veľmi rozšírenými.
Kastračná úzkosť môže tiež znamenať kastráciu symbolicky. V metaforickom zmysle sa kastračná úzkosť vzťahuje na predstavu o pocite alebo zanedbaní – je potrebné zabrániť tomu, aby niekto dominoval – či už je to v spoločenskom , alebo vzťahovom význame. Symbolická kastračná úzkosť sa týka strachu z degradácie, straty dominancie alebo strachu z bezvýznamnosti – zvyčajne iracionálneho strachu, keď muž pôjde do extrému, aby si zachránil svoju pýchu. Pričom vníma často aj malicherné veci ako degradujúce, čo ich úzkosť ustavične facilituje a niekedy i priamo škodlivým spôsobom obmedzuje.
Podľa freudovskej psychoanalýzy môže byť kastračná úzkosť pre muža úplne zdrvujúca a často výrazným spôsobom narušuje ďalšie aspekty jeho života. Našla sa dokonca aj súvislosť medzi kastračnou úzkosťou a strachom zo smrti. Aj keď sú bežné rôzne stupne úzkosti, muži, ktorí sa v mladosti cítili najviac ohrození, majú tendenciu prejavovať sa aj v staršom veku chronickou úzkosťou. Pretože následky môže muž vnímať ako extrémne, strach sa môže vyvinúť z možného znetvorenia až do život ohrozujúcich situácií. Kastračná úzkosť môže preto viesť k strachu zo smrti a k ​​pocitu straty kontroly nad svojím životom.
Cítiť sa takýmto spôsobom bezmocne môže byť pre duševné zdravie muža mimoriadne škodlivé. Jedným z najdôležitejších problémov je predstava, že muž nie je schopný vedome rozpoznať, že i jeho nenaplnené sexuálne túžby sú príčinou emocionálneho utrpenia. Kvôli nevedomým nutkavým pocitom, tak ako sú rozpracované v teóriách psychoanalýzy, je úzkosť vynášaná na povrch, kde je prežívaná symbolicky. To vedie k strachu spojenému s fatálnym úrazom či ochorením tela pri kastračnej úzkosti, ktorý potom môže ľahko viesť až k strachu zo smrti alebo zo zabitia.
Môj predpoklad ďaleko širších súvislostí, nevdojak potvrdzuje aj jav, ktorý sa na sociálnych sietiach začal prudko rozširovať a ktorý sa nazýva Dick pic. Mnohé – v poslednom čase už aj slovenské ženy musia čeliť zhnuseniu pri pohľade na fotografie, ktoré im posielajú muži, usilujúci sa o zoznámenie sa s nimi, na ktorých je odfotený ich vlastný penis v rozmanitých kinezických pozíciách. A nie sú to len infatilní, či vulgárni muži osobnostného suterénu – ale takéto fotky posielajú aj muži, pochádzajúci z kultúrne štandardného prostredia. Je to jav doslova šokujúci, ktorý si zatiaľ evolučné psychologičky nevedia vysvetliť.
Avšak pokiaľ si všetky javy a súvislosti poskladáme do kauzálneho celku, tak potom dáva zmysel nasledovná úvaha.
Svet zasiahla vírusová pandémia. To je evolučne úplne normálna udalosť, ktorá skôr, alebo neskôr musela prísť a ktorá má z hľadiska horizontálnej genetickej distribúcie, svoj ničím nezastupiteľný význam.
Mužský mozog je disponovaný tak, že túto planetárnu Hyperprior space, nie je schopný pochopiť, respektíve správne integrovať do rámca subjektívnej validizácie. Jednoducho nie je schopný sa s ňou vnútorne stotožniť do takej miery, aby ju prijal spôsobom, ktorý by dokázal ich konanie dostatočným spôsobom usmerniť.
Následkom toho, sa muži ocitli v psychologickej situácií, kedy začali pociťovať neistotu z globálnej hrozby, ktorá, na základe skutočností, ktoré som hore vymenovala – sa transdukovala do život ohrozujúcej kastračnej úzkosti. Pre muža je nevedomý proces, ktorý prerastie do strachu straty penisu interpretovaný ako najvyšší stupeň ohrozenia vlastnej existencie.
A muž, ktorý takéto ohrozenie pociťuje je schopný doslova všetkého. A to aj pomocou zvrátenej psychologickej substitúcie, ktorá predstavuje injekčnú striekačku s vakcínou ako penis, ktorý v nutkavej snahe zachrániť vlastnú integritu, tak ako podráždený had, svojou silou a neúprosnosťou preniká všade a do všetkého zúfalo striekajúc na všetky strany miazgu jeho údajnej esenciálnej potencie.
Je to desivé, ale je to tak. Je schopný nielen posielať ženám, ktoré sa mu páčia, fotky vlastného penisu, ale aj organizovať to všetko nepochopiteľné a bizarné, čo sa dnes vo svete deje. Je schopný fabulovať a vytvárať konštrukciu bludov, ktorá – áno – nesie znaky virálnej konzistencie, avšak ktorá z pohľadu multinomickej logistickej regresie totálne zlyháva.
Našťastie v časoch tohto populačného kolektívneho zlyhania stále existuje dosť ľudí, ktorí možno nemajú príslušné vzdelanie, ale majú dobre vyvinuté nevedomé adaptívne videnie sveta, ktoré sa zvykne nazývať intuícia, alebo inštinkt, alebo niečo podobné a ktoré hovorí – ba priam kričí veľmi naliehavo – pozor – deje sa niečo veľmi zlé.
A ja len dúfam, že sa nakoniec stane to, čo sa stalo v závere knihy Pán Múch od Williama Goldinga, v ktorej skupina detí, stroskotajúc na opustenom ostrove, vytvorí vlastnú infantilnú civilizáciu s pravidlami, ktoré ich napokon začnú samé zabíjať – proste dúfam, že sa stane niečo podobné, ako v závere tohto príbehu, keď na ostrov konečne dorazí prvý záchranca a vidiac tú hrôzu, šokovaný vykríkne „…preboha – čo to tu vyvádzate ?!“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *