www.humanisti.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovKníhkupectvo AlternatívaAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyWave of Reality
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Kultúrny program (Staré Mesto)
Bratislava-Staré Mesto
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @160
Počítadlo

Spam poison
Spam poison

Výhody členstva Slovenska v Európskej únii a riziká vystúpenia (2)

Povedzme ÁNO budúcnosti Slovenska

Export do EÚ (85 %)

Po kliknutí na obrázok sa v novom okne zobrazí v lepšom rozlíšení o rozmeroch 1 640 × 656 bodov.

3. Rýchlejší rast slovenskej ekonomiky a exportu, viac investícií a znižovanie nezamestnanosti

Európsky jednotný trh

Vstupom do EÚ sa Slovensko stalo súčasťou európskeho jednotného trhu, prípadne vnútorného trhu EÚ. Stali sme sa súčasťou spoločného trhu viac ako 500 miliónov Európanov, kde sa zaručuje voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu. V praxi to znamená vyššiu mobilitu pracovnej sily, prevážanie tovaru cez hranice bez cla a iných administratívnych poplatkov, či jednoduchšie zakladanie pobočiek firiem. Vstup na európsky jednotný trh aj pre tieto výhody priniesol Slovensku rýchlejší rast hospodárstva, zvyšovanie exportu a viac investícií. Export zo Slovenska sa od roku 2004 strojnásobil (z približne 20 miliárd na vyše 60 miliárd eur) [1a], pričom rástol najmä do členských štátov EÚ, kam smeruje až 85 % [1b] slovenského vývozu. Na Slovensko od vstupu do EÚ prichádzalo aj viac priamych zahraničných investícií, pričom až 90 % [1c] z nich pochádzalo práve z iných členských štátov EÚ. Nezamestnanosť na Slovensku sa po vstupe do EÚ znížila pod rekordnú úroveň 8 % v roku 2008, následne sa v dôsledku svetovej hospodárskej krízy a európskej dlhovej krízy zvýšila na viac ako 14 % v roku 2010, aby sa po oživení európskeho hospodárstva znížila opäť k úrovni 8 % v roku 2016. Všetky tieto údaje dokumentujú previazanosť slovenskej ekonomiky s európskou ekonomikou. Rast slovenského HDP, ako aj státisíce slovenských pracovných miest a zvyšovanie miezd, závisia od nášho členstva na európskom jednotnom trhu.

Pod čiarou

[1a, 1b a 1c] Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ SR). (2014). Hodnotiaca správa o 10 rokoch členstva SR v EÚ. Dostupné na: www.rokovania.sk (5. Vnútorný trh EÚ).

Investície z EÚ (90 %)

Po kliknutí na obrázok sa v novom okne zobrazí v lepšom rozlíšení o rozmeroch 1 640 × 656 bodov.

Riziko: rast ekonomiky by sa spomalil, slovenskí exportéri by pri vývoze na európsky trh čelili problémom, prílev investícií by sa znížil a státisíce ľudí by mohli prísť o prácu…

Slovensko by po vystúpení z EÚ mohlo zostať súčasťou európskeho jednotného trhu podobne ako dnes Nórsko (úplne) či Švajčiarsko (čiastočne). Museli by sme však naďalej akceptovať väčšinu európskeho práva, pričom by sme ale nemohli vstupovať do legislatívneho procesu EÚ. Nemali by sme ani svojich zástupcov v európskych inštitúciách, ktorí by presadzovali záujmy SR. EÚ počas roka 2016 vyslala odchádzajúcemu Spojenému kráľovstvu signál, že účasť na európskom jednotnom trhu nie je automatická, a výnimky zo spoločných pravidiel v prospech jednej krajiny a neprospech ostatných nebudú akceptované. Spojené kráľovstvo sa napokon aj v dôsledku sľubov daných voličom rozhodlo neuchádzať po roku 2019 o plnohodnotnú účasť na európskom jednotnom trhu. Je reálne očakávať, že SR by tento scenár nasledovala, pretože preberanie väčšiny európskej legislatívy bez adekvátneho vplyvu na jej formovanie, ako je tomu počas členstva v EÚ, by bolo v rozpore s podstatou myšlienky vystúpiť z EÚ.

Odchod z európskeho jednotného trhu by znamenal, že EÚ môže voči slovenským tovarom kedykoľvek zaviesť clá, poplatky či iné prekážky administratívneho a technického charakteru. Ohrozených by teda bolo 85 % nášho exportu, čo by sa významne podpísalo pod zhoršenie podnikateľského prostredia. Znížila by sa aj dôvera investorov v slovenskú ekonomiku, a nasledovať by mohol aj odliv kapitálu, ako sme to videli v Spojenom kráľovstve (pozastavené investície, avizované odchody bánk). Neistota ohľadom vývoja hospodárstva by zastavila tvorbu nových pracovných miest a ohrozené by boli aj tie existujúce. Prirodzený tlak na zvyšovanie platov by sa pominul. Ak by v najhorších scenároch došlo k uzavretiu fabrík či odchodu administratívnych centier veľkých európskych firiem, o prácu by prišli státisíce ľudí. Závislosť slovenskej ekonomiky na európskej navyše vylučuje scenár, ktorý si zvolilo Spojené kráľovstvo, teda väčšiu orientáciu na svetovú ekonomiku. Bohaté odbytiská (Nemecko, Francúzsko, Česko) slovenského tovaru (autá, stroje, spotrebná elektronika, ropné produkty) nedokáže nahradiť hospodársky slabé Rusko, ani chudobnejšie a vzdialenejšie ázijské trhy. Pri rokovaniach o voľnom obchode s USA či Kanadou by sme zase ťahali za kratší koniec než silná EÚ či vplyvné Spojené kráľovstvo, ktoré navyše s týmito krajinami spája spoločná história a dlhodobá obchodná výmena. Slovenská ekonomika je dnes súčasťou európskej ekonomiky, a pri zhoršenom postavení vo vzťahu k nej by nedokázala správne fungovať.

4. Rozmanitejší a kvalitnejší tovar, lacnejšie letenky a telefonovanie

Voľný pohyb tovaru, služieb a kapitálu

Clo

Po kliknutí na obrázok sa v novom okne zobrazí v lepšom rozlíšení o rozmeroch 790 × 400 bodov.

Vstup na európsky jednotný trh, kde sa garantuje voľný pohyb tovaru, služieb a kapitálu, priniesol na Slovensko viac konkurencie. To sa odzrkadlilo vo väčšej rozmanitosti a vyššej kvalite väčšiny tovarov v obchodoch. Hoci to neplatí celoplošne, v mnohých prípadoch došlo k zníženiu cien tovarov a služieb, predovšetkým v prípade áut, spotrebnej elektroniky, dovoleniek či leteniek. K poklesu reálnych cien prispelo aj prijatie eura, ktoré je v porovnaní so slovenskou korunou silnejšou menou. Celoeurópska konkurencia znižovala aj ceny tovaru predávaného cez internet. Slovenský zákazník si dnes vie nakúpiť lacný a kvalitný tovar cez internet z ktorejkoľvek členskej krajiny EÚ, pričom nemusí platiť dovozné clo, ako je tomu napríklad v prípade tovaru zakúpeného cez internet od firmy, ktorá má sídlo v USA. V súvislosti s predajom tovarov a služieb je dôležité, že EÚ zjednodušila a zlacnila aj realizáciu bezhotovostných platieb v eurách. Tie môžeme zasielať a prijímať za rovnakých podmienok na domáci aj zahraničný účet. Výrazne zlacnela ešte jedna služba – telefonovanie. Poplatky za roaming klesali dlhodobo, pričom od leta 2017 sa zrušili úplne. Na výlete, dovolenke, brigáde či pracovnej ceste v inom členskom štáte EÚ tak môžeme telefonovať či surfovať na internete za rovnaké ceny ako doma.

Roaming

Po kliknutí na obrázok sa v novom okne zobrazí v lepšom rozlíšení o rozmeroch 820 × 480 bodov.

Riziko: nárast cien potravín, zachovanie roamingových poplatkov…

Odchod z európskeho jednotného trhu by znamenal, že slovenská vláda by mohla voči európskemu tovaru zaviesť clá, poplatky či iné prekážky administratívneho a technického charakteru. Je pravdepodobné, že by tak urobila v prípadoch, kde slovenskí výrobcovia nedokázali vzdorovať európskej konkurencii podľa ideálnych predstáv – v poľnohospodárskej a potravinárskej výrobe. Akékoľvek prekážky voči dovážaným potravinám však pre slovenského spotrebiteľa znamenajú kombináciu negatívnych dôsledkov – menšieho výberu, nižšej kvality a vyššej ceny. Bez adekvátnej konkurencie a na pokrivenom trhu totiž mizne tlak na inovovanie tovarov, zvyšovanie ich kvality a pokles cien. Tlak na rast cien potravín by vytvárala aj skutočnosť, že slovenská vláda by nemusela disponovať dostatočnými prostriedkami, aby nahradila finančnú podporu, ktorú poľnohospodárom posiela EÚ. Netreba tiež opomínať fakt, že mnohé ceny potravín (mlieko, vajcia, jablká) sú pomerne nízke vďaka celoeurópskej konkurencii a prebytkom, ktorých efekt by bol zavedením protekcionistických opatrení zo strany SR znížený či odstránený. Menej konkurencie a prípadné zavedenie dovozného cla by sa negatívne prejavili aj pri iných tovaroch a službách – znížila by sa ich rozmanitosť a kvalita, zvýšila cena. Zdražieť by mohli najmä tovary zakúpené cez internet, letenky či dovolenky. Zrušenie roamingových poplatkov by sa občanov po odchode z EÚ už nemuselo týkať.

5. Môžeme pracovať v EÚ bez povolenia, slovenskí študenti spoznávajú Európu a v zahraničí nám poskytnú potrebné lekárske ošetrenie

Voľný pohyb osôb

Voľný pohyb osôb

Po kliknutí na obrázok sa v novom okne zobrazí v lepšom rozlíšení o rozmeroch 1 140 × 830 bodov.

Vstup do EÚ priniesol občanom SR možnosť žiť, študovať, pracovať a podnikať kdekoľvek v Európskej únii. Ak dnes chceme pracovať v inom členskom štáte EÚ, nepotrebujeme už pracovné povolenie. V zamestnaní pritom máme rovnaké práva ako občania daného členského štátu, vrátane pracovných nefinančných výhod, ochrany zdravia pri práci či povinného poistenia. Sociálne a dôchodkové poistenie z iného členského štátu je prenosné a po návrate domov sa nám započíta.

Občania SR možnosť voľného pohybu osôb naplno využili a dodnes využívajú. Do zahraničia odišlo žiť 300 000 Slovákov [2a], čo predstavuje približne 5 % obyvateľstva. Aj podľa starších údajov žije v cudzine podobný počet Slovákov – 330 000 [3]. Z nich 300 000 tam pracuje a ďalších 30 000 študuje. Najviac ľudí odchádzalo za prácou a štúdiom po našom vstupe do EÚ v rokoch 2004 a 2005 [2b], čo naznačuje, že väčšina občanov SR odišla práve do iných členských štátov. Údaje o počte Slovákov, ktorí odišli žiť do krajín EÚ (ekonomickí migranti), sa rôznia a často sú miešané s počtami tých Slovákov, ktorí v danom členskom štáte žili ešte pred vstupom SR do EÚ, prípadne ešte pred samotným vznikom EÚ (historické slovenské menšiny alebo utečenci z rokov 1938 – 1989). Napriek štatistickým nedostatkom platí, že najviac občanov SR odchádza za prácou a štúdiom ešte stále do susednej Českej republiky. Dnes ich tam žije takmer 100 000 [4], z toho 22 000 študuje. Vysoké počty Slovákov odišli aj do Spojeného kráľovstva (64 000), Nemecka (38 000), Rakúska (25 000), Írska (10 000), Talianska (8 000), Španielska (7 000), Belgicka (6 000) a Holandska (4 000), teda členských štátov EÚ [5].

30 rokov programu Erasmus

Po kliknutí na obrázok sa v novom okne zobrazí v lepšom rozlíšení o rozmeroch 1 180 × 1 054 bodov.
Zdroj: Program Erasmus oslavuje 30. výročie. Aké úspechy priniesol? (Autorka infografiky: Daša Drapáková.).

Voľný pohyb osôb však nie je len o trvalej či dlhodobej migrácii za prácou. Už 40 000 [6] slovenských vysokoškolákov napríklad využilo možnosť krátkodobého pobytu a štúdia v inej európskej krajine v rámci výmenného programu EÚ s názvom Erasmus. Pridali sa tak k 3 miliónom absolventom toho programu, ktorý už 30 rokov prispieva k väčšiemu porozumeniu medzi európskymi národmi a posilňovaniu európskej identity. Takzvaná „Erasmus generácia“, ktorá si vyskúšala život v inom európskom štáte a nadobudla sociálne väzby s ľuďmi z viacerých európskych krajín, je dnes jedným z nosných pilierov mierovej budúcnosti Európy.

Pri pohybe v EÚ majú občania SR ešte jednu výhodu oproti občanom tretích krajín – Európsky preukaz zdravotného poistenia. Jeho vlastníctvo nám zabezpečuje v celej EÚ rovnaký prístup k potrebnej zdravotnej starostlivosti ako občanom členského štátu, v ktorom sa nachádzame. Európsky preukaz zdravotného poistenia je určený pre krátkodobý pobyt či migráciu, teda počas výletov, dovoleniek, služobných ciest, letných brigád, stáží či študijných pobytov. Vo všetkých týchto prípadoch máme v prípade potreby garantovanú bezplatnú či cenovo zvýhodnenú zdravotnú starostlivosť.

Pod čiarou

[2a] a [2b] Inštitút finančnej politiky, Ministerstvo financií SR. (2017). Odliv mozgov po slovensky. Analýza odchodov Slovákov do zahraničia od roku 2000. Komentár 2017/01. Dostupné na: 1. Odliv mozgov po slovensky (január 2017) (aktualizované: 9. 1. 2017).
[3] Podnikateľská aliancia Slovenska. (2015). Dostupné na: V zahraničí pracuje vyše 300-tisíc Slovákov, len málokto sa chce vrátiť domov.
[4] Brejčák, P., TREND. (2015). Dostupné na: Prečo desiatky tisíc Slovákov utekajú do Česka.
[5] Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce, Mačošková, A., Aktuality.sk. (2015). Poznámka: podľa údajov z Eurostatu a OECD. Dostupné na: Desaťtisíce „migrantov“ zo Slovenska pracujú v zahraničí. Kde ich je najviac?
[6] Chrenek, D., Zastúpenie EK v SR, TV Markíza. (2017). Komentár Dušana Chreneka, vedúceho Zastúpenia Európskej komisie v Slovenskej republike, v Televíznych novinách odvysielaných na TV Markíza 13. 2. 2017. Dostupné na: Markiza.sk.

Riziko: nemohli by sme slobodne pracovať v EÚ, platy by sa mohli znížiť a ceny bývania vzrásť, slovenskí študenti by mohli prísť o Erasmus, lekárske ošetrenie v zahraničí by zdraželo…

Lekárske ošetrenie

Po kliknutí na obrázok sa v novom okne zobrazí v lepšom rozlíšení o rozmeroch 740 × 1 030 bodov.

V prípade vystúpenia z EÚ a európskeho jednotného trhu by sme o voľný pohyb osôb, a výhody s ním spojené, prišli. Členské štáty EÚ, ktoré čelia vysokej imigrácii ako Nemecko či Rakúsko, by mohli voči občanom SR kedykoľvek zaviesť pracovné obmedzenia vo forme pracovných povolení či ročných kvót. Ešte horšia situácia by nastala, ak by z EÚ vystupovalo viac štátov, prípadne by hrozila jej úplná dezintegrácia – v takom prípade by SR musela osobitne rokovať o 300 000 občanoch SR v zahraničí a ich právach s viac ako dvadsiatimi krajinami. Slovensko ako krajina pôvodu migrantov by ťahala za kratší koniec, preto by bol osud 300 000 Slovákov otázny. Slovensko pritom dnes nie je pripravené ani na hypotetický návrat väčšiny zo 64 000 svojich občanov žijúcich v Spojenom kráľovstve, ak by rokovania o brexite skrachovali a vláda Spojeného kráľovstva podnikla kroky na zníženie počtu migrantov zo strednej Európy. Návrat väčšiny z 300 000 Slovákov by už vytvoril enormný tlak na slovenskom pracovnom trhu, ako aj na trhu s nehnuteľnosťami, na ktorý naša krajina nie je pripravená (8% nezamestnanosť, nedostatok bytov). Je pravdepodobné, že mnoho ľudí (nielen navrátilcov) by sa ocitlo bez práce, vznikol by tlak na znižovanie platov a cena bývania by zdražela po celej krajine.

Koniec či obmedzovanie voľného pohybu osôb by sťažilo život aj slovenským študentom. Tí by sa už nemohli tak ľahko hlásiť na štúdium na európskych univerzitách, a sťažil by sa im aj prístup ku krátkodobému štúdiu v EÚ v rámci programu Erasmus. Slovensko by aj mimo EÚ mohlo na programe ďalej participovať (podobne ako Srbsko), avšak počty študentov by sa pravdepodobne obmedzili. Mnohí mladí Slováci by tak stratili možnosť študovať jeden semester v zahraničí s finančným krytím od Európskej komisie vo výške 350 až 490 eur [7] na mesiac.

Pobyt v EÚ by nám neuľahčovala ani prípadná strata Európskeho preukazu zdravotného poistenia. V prípade potreby by sme už nemali nárok na bezplatnú či cenovo zvýhodnenú zdravotnú starostlivosť. Pri krátkodobom pobyte v zahraničí by sme tak čelili riziku, že napríklad v prípade náhlej bolesti zuba by sme radšej volili cestu domov, čo by nám pobyt v zahraničí prekazilo. V prípade neodkladnej liečby v EÚ by sme si zase z našej cesty odniesli domov vysoký účet za zdravotnú starostlivosť.

Pod čiarou

[7] Univerzita Komenského v Bratislave. (2016). Dostupné na: Finančné krytie v programe Erasmus+.

6. Na hraniciach nás nik nekontroluje, prichádza k nám viac turistov, máme bezvízový styk s USA či Kanadou

Schengenský priestor

Slovensko je od roku 2007 súčasťou Schengenského priestoru – zóny bez pasových a iných hraničných kontrol na vnútorných hraniciach členských štátov EÚ. Občania SR tak nemusia pri cestách do väčšiny krajín EÚ (okrem Spojeného kráľovstva a Írska) absolvovať žiadnu kontrolu, nik nepátra po účele ich cesty, ani nezisťuje, čo prevážajú. Takýto priestor bez kontrol na vnútorných hraniciach je dôležitý pre správne fungovanie jednotného európskeho trhu a voľného pohybu osôb, tovarov, služieb a kapitálu. Uvedomujú si to aj štyri ďalšie členské štáty – Chorvátsko, Bulharsko, Rumunsko a Cyprus – ktoré do Schengenského priestoru chcú vstúpiť, ale ešte nesplnili všetky podmienky. Rovnako to vníma aj iná štvorica štátov – Island, Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko – ktoré síce členmi EÚ nie sú, ale Schengenu áno.

Jednoduchšie cestovanie cez slovenské hranice napríklad zvyšuje potenciál nášho turizmu, na ktorý sú naviazané desaťtisíce pracovných miest. V roku 2016 sa u nás ubytoval rekordný počet zahraničných turistov – 2 milióny [8]. Najviac návštevníkov prišlo z Česka (31 %), Poľska (9 %), Nemecka (9 %), Maďarska (5 %) a Rakúska (4 %), čiže okolitých štátov, ktoré sú súčasne členmi EÚ aj Schengenu.

Táto štatistika pritom obchádza počet jednodňových turistov, ktorí na Slovensku neprespávajú. Títo návštevníci prichádzajú najmä do pohraničných regiónov, a podporujú tak regionálne ekonomiky, napríklad Bratislavy (nákupná turistika z Rakúska a Maďarska) alebo severného Slovenska (turisti z Poľska vo Vysokých Tatrách či na Liptove).

Medzi výhody Schengenského priestoru patrí aj to, že sa naň v dôsledku absencie vnútorných kontrol nazerá pri medzinárodnom cestovaní ako na jeden štát so spoločnou vízovou politikou. Preto existujú na letiskách oddelené kontrolné stanovištia pre pasažierov cestujúcich vnútri Schengenského priestoru, a tých pasažierov, ktorí doň vstupujú alebo z neho vystupujú. Preto tiež Európska komisia vytvára politický tlak na vlády tretích krajín, aby recipročne garantovali bezvízový styk všetkým občanom EÚ, ak aj EÚ garantuje bezvízový styk ich občanom. Aj v dôsledku tejto politiky dnes občania SR cestujú do USA či Kanady za rovnakých podmienok ako napríklad občania Nemecka – bez nutnosti žiadať o víza [9] (potrebná je len elektronická registrácia). Schengenský priestor teda priniesol Slovákom početný rad výhod – od slobodnejšieho cestovania po zemi cez rozvoj turizmu, až po jednoduchšie cestovanie po svete.

Pod čiarou

[8] Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. (2017). Dostupné na: Návštevnosť SR pokorila rekordnú hranicu 5 miliónov.
[9] MZVaEZ SR. (2017). Dostupné na: Kam víza nepotrebujete.

Kontroly na hraniciach

Po kliknutí na obrázok sa v novom okne zobrazí v lepšom rozlíšení o rozmeroch 1 230 × 790 bodov.

Riziko: znovuzavedenie pasových a hraničných kontrol, menej turistov na Slovensku, možnosť obnovenia víz do USA či Kanady…

Súčasťou Schengenského priestoru môže SR ostať aj po vystúpení z EÚ, ako je zjavné z príkladu Nórska či Švajčiarska. Nie je to však také samozrejmé, ako sa na prvý pohľad zdá. Podstatou myšlienky vystúpiť z EÚ je aj návrat všetkých kompetencií z Bruselu, a absolútna kontrola nad vnútroštátnou politikou. Realizátori odchodu z EÚ by si teda museli podobne ako v prípade európskeho jednotného trhu vybrať medzi reálnymi výhodami členstva SR v Schengene a naplnením demagogických sľubov súvisiacich s obnovou hraničných kontrol či väčšou kontrolou osôb prichádzajúcich na Slovensko.

Ak by Slovensko opustilo Schengen, znamenalo by to pre občanov SR obnovu pasových a hraničných kontrol pri vstupe a výstupe z územia SR. Išlo by o významný zásah do osobnej slobody a obmedzovanie cestovania. Mladšie generácie si pritom na niekoľkohodinové státia na hraničných priechodoch, nazeranie colníkov do batožinového priestoru áut či zabavovanie dovážaných či vyvážaných predmetov buď nespomínajú alebo ich vôbec nezažili. Koniec cestovania bez kontrol už napríklad dnes pociťujú občania EÚ prekračujúci rakúsko-nemeckú či taliansko-francúzsku hranicu. Niektoré členské štáty totiž v reakcii na migračnú krízu a teroristickú hrozbu znovuzaviedli v roku 2015 dočasné kontroly na vnútorných hraniciach. Tie by mali byť po utlmení migračnej krízy a zlepšení ochrany vonkajších hraníc opäť zrušené (pravdepodobne v roku 2017), no ich rýchle znovuzavedenie je pripomienkou toho, že Schengen a slobodné cestovanie nie sú samozrejmosťou.

Znovuzavedenie kontrol na hraniciach by najvýraznejšie zasiahlo do života obyvateľov prihraničných regiónov. Potrebné by bolo vyriešiť situáciu občanov SR, ktorí sa presťahovali do pohraničia v Kittsee, Bergu, Hainburgu, Rajke či Komárome, no naďalej dochádzajú za prácou či do školy na Slovensko. Obmedzenia pri prechádzaní hraníc by mohli ohroziť aj ekonomiky slovenských regiónov, najmä Bratislavy a Vysokých Tatier. Ak budú rakúski či poľskí turisti čeliť čakaniu a nepríjemnej kontrole na hraniciach pri každom vstupe na územie SR, možno napokon uprednostnia zrušenie takéhoto výletu a svoje peniaze minú doma. Pokles turizmu by však bol obojsmerný – aj pre Slovákov by bolo cestovanie do prihraničných lokalít ako Viedeň či Nowy Targ náročnejšie a viac obmedzujúce. V dôsledku kontrol dovážaného tovaru či dokonca uvalenia cla alebo kvót by sa utlmila aj výhodná a obľúbená nákupná turistika do maďarských, poľských či rakúskych miest.

Slobodne a jednoducho by už občania SR nemuseli cestovať ani do vzdialenejších destinácií. Slovensko by pravdepodobne mimo Schengenu čelilo hrozbe znovuzavedenia víz zo strany USA a Kanady. Tu si môžeme opäť porovnať situáciu Slovenska ako člena EÚ a Schengenu so situáciou tých európskych krajín, ktoré ešte do EÚ ani Schengenu nevstúpili. Napríklad do USA či Kanady nemôžu bez víz cestovať Srbi, Ukrajinci a Macedónci, kým Bielorusi bez nich nemôžu cestovať dokonca ani do samotnej EÚ.

Stiahni súborEdukatívny materiál o výhodách členstva Slovenska v Európskej únii a rizikách vystúpenia Výhody členstva Slovenska v Európskej únii a riziká vystúpenia (súbor je vo formáte PDF a má 2,08 MB).

Pokračovanie v ďalšom článku, ktorý bude uverejnený neskôr.

Archív:

SKOK – Európski liberálni demokratiFinančné krytie v programe Erasmus+Návštevnosť SR pokorila rekordnú hranicu 5 miliónovMZVaEZ SR: Kam víza nepotrebujete

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

SKOK – ELDSKOK – Európski liberálni demokrati (SKOK – ELD)
Žijeme na Slovensku a chceme, aby tu žili aj naše deti. Každý z nás sa pred vstupom do politiky živil vlastnou prácou a má za sebou úspešný profesionálny príbeh.
Chceme, aby rovnako úspešným mohol byť každý občan našej krajiny.
Chceme prosperujúci štát, ktorý riadne plní svoje úlohy a povinnosti, a pritom sa nemieša ľuďom do života. Štát, na ktorý sa občan v čase núdze môže spoľahnúť, ale ktorý zároveň nechá každého hľadať svoju osobitú cestu za vlastným šťastím.
Chceme krajinu, v ktorej sa oplatí pracovať a byť aktívni. Zároveň ľudia radi pomôžu znevýhodneným a slabým, lebo veria, že inštitúcie štátu ich peniaze použijú dobre a efektívne. Našim cieľom a povinnosťou, ktorú sa zaväzujeme hájiť, je dobre spravovaná krajina ako bezpečný prístav pre slobodných a šťastných občanov.
Preto sme vstúpili do politiky.
Čerpané z: www.sk-ok.sk

Ak by sa na Slovensku konalo referendum o zotrvaní krajiny v Európskej únii, ako by ste v takomto referende hlasovali?

Za zotrvanie Slovenska v EÚ (Počet hlasov: 72)
(68.57 %)

Za vystúpenie Slovenska z EÚ (Počet hlasov: 33)
(31.43 %)



Celkom hlasovalo: 105

SKOK – ELD, 03. 09. 2017 | Prečítané: 102 | Rubrika: Veda a spoločnosť

Zbierka na ochranu humanistov

Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie.

Pozri: Globálna kampaň na ochranu humanistov.

HELP US PROTECT HUMANISTS AT RISK
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
 RE: Vojna – najvyšší stupeň pánskej zábavy.
20-09-17 * 17:07
 Re: Jeden
19-09-17 * 17:29
 Jeden
19-09-17 * 10:29
Brajti
The Brights
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore