www.humanisti.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistov Ateisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republiky
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Kultúrny program (Staré Mesto)
Bratislava-Staré Mesto
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @214
Počítadlo

Spam poison
Spam poison

V mene etiky

Úryvok z knihy «Do videnia, Karol!»

Nie je ľahké odjakživa
nosiť srdce zo skaly,
lebo veľmi ťažké býva
byť mocným a nebyť zlým.

Bertolt Brecht
Kaukazský kriedový kruh,
preložil Július Lenko

Jean Ziegler a Uriel da Costa © Do videnia, Karol!Aby sme si dobre rozumeli: Neslobodno si zamieňať tradíciu, t. j. morálny a náboženský systém povinností, systém obmedzujúcich a donucujúcich predstáv, systém reprodukcie starých odcudzení, s naskrze živou a bohatou pamäťou jedinečných identít, ktoré práve tým, že symbolizujú rozličné sporné otázky, môžu pôsobiť proti ničivej logike racionality tovaru. Rovnako ako najhoršie výplody bezuzdného liberalizmu poškodzovali tretí svet rozličné verzie ekonomického a politického leninizmu. Leninizmus býval obligátnym pilierom ohlasovaných novôt, lebo zväčša bol aj ideológiou oslobodzovacích hnutí, hlavnej hybnej sily dekolonizácie. Aj tu vŕšil leninizmus chybu na chybu. Nielenže nedošlo k novým úpravám (hospodársky rozvoj viazol a politická demokracia sa neuskutočnila), ale celková bilancia tu bola nemenej katastrofálna ako v štátoch bývalého východného bloku. Pre toto dedičstvo sa dnes nové elity, ktoré vzišli často z najlepších západných univerzít, stavajú chrbtom práve tak k liberálnemu ako ku komunistickému modelu.

Keď takýto vývoj postihuje spoločenstvá (africké, ázijské a i.) poznamenané islamskou, kresťanskou alebo židovskou tradíciou, považuje sa to neraz za boží trest.

Gilles Kepel: „Bez ohľadu na to, že tieto tri hnutia vznikli časovo takmer paralelne, majú aj mnohé spoločné znaky – napríklad všetky odmietajú princíp odluky cirkvi od štátu, za ktorý ďakujeme až filozofii osvietenstva. Vo vraj namyslenej emancipácii rozumu po vyslobodení z pút viery vidia hlavnú príčinu všetkého zla 20. storočia a začiatok procesu vedúceho priamočiaro do národnosocialistickej a stalinskej totality.“44

To je argumentácia, vyjadrená aj v analýzach a stanoviskách parížskeho kardinála Jean-Marie Lustigera, ktorý odvodzuje totalitné vývoje od osvietenstva. Parížsky arcibiskup sa k tejto téme vyslovuje jasne a zrozumiteľne:

„Patrím ku generácii, ktorá žala trpké plody nárokov rozumu na vládu bez obmedzenia.“

Podľa Lustigera tieto nároky majú svoje korene v storočí osvietenstva, ktorému vďačí svet za totalitarizmus, t. j. zbožštenie ľudského rozumu, nepripúšťajúce nijakú kritiku.45

V Lustigerových prejavoch sa teda stretáme s tou istou nenávisťou k určitým myšlienkam a duchovným vzorom, ktorú koncom sedemdesiatych rokov vášnivo pestovali tzv. noví filozofi. Je to tá istá logika, čo aj dnes podnecuje nenávisť k myšlienkam Marxa, Hegela a k podstate klasického idealizmu, čo aj dnes obžalúva každý pokus pochopiť celok – už to je vraj nevyhnutne „totalitné“ myslenie.

Čo však môže klíčiť pod troskami rozumu? Autori si spomínajú na jeden rozhovor so Stéphanom Hesselom v marci 1991. Tento nepodplatiteľný intelektuál zastupoval Francúzsko v Komisii pre ľudské práva pri európskom sídle Spojených národov v Ženeve.46 V priestrannej svetlej kaviarni pri sále č. 17, kde komisia zasadá, Hessel sa vášnivo sťažuje na rozpad základných myšlienok praktickej etiky, ktoré by mohli byť odpoveďou na rozkladné javy, zapríčinené najrozličnejšími systémami. Vysvetľuje, ako môže strata etických zásad umožniť vznik a uľahčiť šírenie náboženského fundamentalizmu a s ním súvisiacich nezmyslov. Dlhý čas bol vyslancom v Alžírsku, a preto svoje tézy podkladá dramatickým vývojom v tomto štáte:

Prečo tu vyhral FIS (Front islamique du salut, Islamský front spásy) posledné komunálne voľby? Predovšetkým preto, lebo sa postavil proti FLN (Front de libération nationale, Front národného oslobodenia) a pranieroval jeho korupciu, šikovne udržiavanú a praktizovanú nomenklatúrou strany a štátneho aparátu, čím FLN stratil všetku dôveru ľudu. V čase rastúceho chudobnenia obyvateľstva vybudoval FIS okolo mešít sieť stredísk vzájomnej hospodárskej pomoci a v populistických prejavoch sa zastával zabudnutých detí tejto spoločnosti s kastami a privilégiami. Tým, že sa pred voľbami odvolával na morálny imperatív a zdôrazňoval mravnostné príkazy, vyhral a vyvolal ozajstný zosun pôdy, ktorý sa nedá vysvetliť len oživením náboženského cítenia alebo vznikom náboženského fanatizmu.

Hesselov záver: „Sme sociálni demokrati. Ako takí musíme získať späť do našich rúk terén morálneho imperatívu a položiť na stôl ozajstné tromfy myšlienkových postupov, ale nechceme svoju dušu stratiť pri čisto kvantitatívnom vykonávaní každodenných povinností.“47

Korupcia má tú zvláštnosť, že predstavuje vrcholné štádium tak komunizmu ako aj kapitalizmu. V prvom prípade je to využitie všeobecného nedostatku v prospech nomenklatúry a na úkor všetkých spoluobčanov, v druhom sú to obchody insiderov (zasvätených) na burze, zmätok zdanlivých ponúk pri obchodovaní s akciami, prepieranie špinavých peňazí z obchodu s drogami a pod.

V tom zmysle píše Alain Cotta: „Korupcia v podstate hrá úlohu podobnú plánu. Investovať je o to dôležitejšie, čím dlhodobejšia má byť investícia. Keďže korupcia je veľmi nákladná, zostruje konkurenciu medzi podplácačmi a núti ich vystihnúť najlepšiu individuálnu a kolektívnu voľbu, lebo výnosy z korupcie sa rozdeľujú tak, že každý (alebo praktický každý) dostane svoj podiel, okrem iného aj vo forme trvalého začlenenia zúčastnených do ich sociálneho mikrosveta.“48

Oproti horúčkovitým kapitalistickým ekonomickým mechanizmom nestačí postaviť morálne pozície a formálne princípy, pranierovať rýchle a špinavé zisky. Treba obnoviť morálnu kritiku kapitalizmu a jeho v súčasnosti tak vysoko výkonných mechanizmov. Morálna aktivita, ktorú žiada Stéphane Hessel, nerekonštruuje nejaký proces nadzmyslového zobrazenia bez hospodárskeho odôvodnenia, ale práveže je bezprostredne a celkom imanentne súčasťou novej kritiky dnešného kapitalizmu, vyúsťujúcou do nového hodnotenia politickej činnosti. Nuž a ako sa tu možno zaobísť bez marxizmu odporu, ktorý je súradnicami života, gramatikou na pochopenie všetkých trikov sociálnej komplexnosti? Chceme ostať totálnymi analfabetmi a zrieknuť sa tej najobsiahlejšej učebnice reality namiesto toho, aby sme sa spamätali radikálnou kritikou súčasného stavu? Ak sa má tak stať, treba siahnuť po hodnotách, ktoré nie sú jarmočné.

Musíme nadviazať aj na otázku o nekonečne… Starosť o čas, o otvorený čas, by mala znamenať záchovu všetkého, čo sa zachrániť dá, a to aj uprostred hospodárskych mechanizmov, ktorých rytmus výpredaja sa stále zrýchľuje nielen v oblasti investícií, ale aj v oblasti spotreby a odbytu. Etika upriamená na zodpovednosť voči budúcnosti sa týka predovšetkým oblastí životného prostredia a komunikácií, pre ktoré platia dnes rovnaké požiadavky maximálnej rentability ako pre tovary alebo služby každodennej potreby. Prvou úlohou etiky zodpovednosti je zaviesť do výroby týchto tovarov a služieb prísnu diferenciáciu, aby sa parametre ich produkcie a distribúcie dali prispôsobiť existujúcim okolnostiam. Je dôležité, aby sa touto diferenciáciou najprv predbežne definovalo spoločné zmluvné dobro. Tu nemáme na mysli nejaké kolektívne dobro, ktorému by sa museli podrobiť všetci bez výnimky, ani nejaké dobro roztrieštené na nekonečné množstvo individuálnych predstáv, ale takpovediac balíky tovarov a služieb, ktorých výrobu a distribúciu treba riadiť spravodlivejšie.

Niektoré tovary a služby sa priamo dotýkajú rozvoja jednotlivcov a určujú ich budúcnosť a identitu: zdravie, bývanie, výchova a vzdelanie. Napokon aj informácie patria medzi najdôležitejšie oblasti, ktoré sa musia postupne vymaniť spod cynického a materiálneho vplyvu trhu.

Paul Ricoeur o tom hovorí: „Ako možno takéto hodnoty zaradiť do hierarchie podľa dôležitosti, keď sa nedajú získať všetky naraz, ale v každej epoche a pre každé spoločenstvo treba zostaviť osobitnú listinu priorít? To je jadro demokratickej diskusie. Aktuálna otázka znie teda takto: ktoré hodnoty sú také významné, že pravdepodobne ohlásia svoj nárok na prioritu mimo rámca čisto prevádzkových pravidiel výmeny tovarov?“49

Toto úsilie presahuje dobre známu oblasť jednoduchej osobnej úcty v rámci etiky blízkosti, ktorú určujú veľmi presné pojmy vzájomnosti a výmeny.

Naše technologické možnosti zásahu cielia ďaleko do budúcnosti a už teraz vytvárajú čoraz viac aj takých priestorových a časových daností, ktoré budú raz definitívne formovať budúci ľudský, zvierací a rastlinný život v biogenetických oblastiach. Tu sa otvára neasimilovateľná dimenzia (dvojrozmernosť) času, otvoreného a komplexného času, ktorý však neprebieha hladko a bez rozporov.

Hegel píše: „Čas je pojem sám osebe, je tu a povedomiu sa núka ako prázdna intuícia.“50

Ide o to, aby sa tejto intuícii dala forma a zmysel s ohľadom na situáciu. Ako by sme to mohli robiť inakšie než v pojmoch politického rozhodovania? Demokratické pole pôsobnosti, verejné námestie, hostinec, pluralistická tlač a audiovizuálne masmédiá sú miesta, kde sa o takýchto rozporoch dá diskutovať pri vzájomnej úcte k rozdielnosti názorov. Jediná minimálna etika, nepripúšťajúca nijaké kompromisy, je demokracia. Tá sa nikdy nedosiahne raz navždy, ale vyžaduje si každú chvíľu plnú pozornosť ako veľmi atraktívna mladá žena. Práve v tomto bode ostávame marxistami. Filozofiu a morálku, ktoré by sa nezakladali na kritike kapitalizmu a jeho foriem, nepovažujeme za možnú. Kapitalizmus predstavuje imanentný a neobyčajne dialektický systém, ktorý stále mení svoje hranice tým, že sa z prenesených a nadradených pozícií vždy vracia k sebe samému. Nech na to kronikári ducha doby povedia čokoľvek, marxizmus odporu predstavuje potrebný kontrapunkt k onému údajnému neprekročiteľnému horizontu konca našich čias.

Gracchus Babeuf už v roku 1791 vizionársky opísal tento boj:

„Pokrytecky vykrikujete, že treba zabrániť občianskej vojne. Že neslobodno hádzať medzi ľud fakľu nesvornosti. Ale ktorá občianska vojna je pohoršlivejšia než tá, v ktorej sú všetci vrahovia na jednej strane a všetky bezbranné obete na druhej? Boj o rovnosť a vlastníctvo sa musí raz začať. Ľud musí raz zvrhnúť všetky tie oddávna jestvujúce barbarské ustanovizne. V boji bohatých proti chudobným bola dosiaľ všetka trúfalosť na jednej a všetka zbabelosť na druhej strane. To sa musí zmeniť. Áno, opakujem, zlo dosiahlo vrchol, horšie už byť nemôže a odstrániť sa dá len úplným prevratom.

Zamerajme sa na spoločné šťastie ako cieľ spoločnosti a dajme sa do toho, aby sme po tisíc rokoch zmenili tieto barbarské zákony.“51

Poznámky:

44 Gilles Kepel La revanche de Dieu (Božia odveta). Paris, Le Seuil, 1991. Die Rache Gottes (Božia pomsta). Do nemčiny preložil Thorsten Schmidt, München, Piper Verlag, 1991, s. 272.

45 Jean-Marie Lustiger Le Choix de Dieu (Božia voľba). Paris, Hachette, 1992.

46 Ženeva, Palác Spoločnosti národov, marec 1991.

47 Rozhovor s autorom.

48 Alain Cotta Le capitalisme dans tous ses états (Vyčíňanie kapitalizmu). Paris, Fayard, 1991.

49 Paul Ricoeur «Justice et marché» (Spravodlivosť a trh), v: Esprit, január 1991.

50 Georg Wilhelm Friedrich Hegel La phénoménologie de l'esprit (Fenomenológia ducha), zv. 1. Paris, Éditions Aubier, 1949.

51 Gracchus Babeuf, Reč k parížskemu ľudu po masakre na Marsovom poli 17. júla 1791. Oeuvres (Diela). Paris, Éditions sociales, 1950.

Motto – citát od Bertolta Brechta pochádza z knihy Kaukazský kriedový kruh. Preložil Július Lenko, DILIZA (Slovenské divadelné a literárne zastupiteľstvo), Bratislava 1963.

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Rastislav_SkodaRastislav Škoda
publicista a vydavateľ  Zošitov humanistov
Čerpané z: Jean Ziegler a Uriel da Costa, kniha „Do videnia, Karol“ (Prečo treba zmeniť svet) s predslovom k slovenskému vydaniu, ktorú vlastným nákladom vydal R. Škoda v roku 1995, úryvok sa nachádza na stranách 79 – 82, ISBN 80-967312-3-8; originálne vydanie vyšlo r. 1991 vo francúzštine pod názvom „À demain, Karl. Pour sortir de la fin des idéologies“ vo vydavateľstve Régine Deforges, Paris; nemecké vydanie vyšlo r. 1992 pod názvom „Marx, wir brauchen Dich. Warum man die Welt verändern muß“ vo vydavateľstve Piper, München
– preložil Rastislav Škoda, Zošity humanistov

Súvisiace články:
Rozdáme 25 kníh Nemnožme sa! (01.02.2016)
Nemnožme sa! (10.07.2015)
Humanistický manifest 2000 (27.06.2012)
Studená sprcha pre českú katolícku cirkev (21.12.2011)

Rastislav Škoda, 20. 11. 2011 | Prečítané: 2507 | Rubrika: Kto sú humanisti?

Zbierka na ochranu humanistov

Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie.

Pozri: Globálna kampaň na ochranu humanistov.

HELP US PROTECT HUMANISTS AT RISK
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
Brajti
The Brights
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore