www.humanisti.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovKníhkupectvo AlternatívaAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republiky
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Kultúrny program (Staré Mesto)
Bratislava-Staré Mesto
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @166
Počítadlo


Spam poison

Väčšina Švajčiarov odmieta minarety

Mnohé noviny označujú toto vótum za katastrofu pre Švajčiarsko.

Taký zákaz neexistuje nikde v Európe. Ak sa tých šesť slov („stavba minaretov sa zakazuje“, po nemecky „der Bau von Minaretten ist verboten“) dostane do ústavy, bude to protirečiť nielen samotnej ústave (proti slobode náboženstva, proti zákazu diskriminácie), ale aj proti Európskej konvencii o ľudských právach.

Dá sa očakávať, že niektorý postihnutý moslim sa obráti na štrasburský Európsky súd pre ľudské práva a tu je možné nepríjemné odsúdenie – ministerka spravodlivosti si uvedomuje možnosť vylúčenia Švajčiarska z Rady Európy (47 členských štátov; Švajčiarsko nie je členom Európskej únie s jej Európskou radou). Strana zelených už oznámila, že sa na štrasburský súd odvolá.

Vláda, parlamentná väčšina, hospodárske zväzy, kultúrni pracovníci, masmédiá a veľké kresťanské cirkvi, všetci varovali pred krížikom do rubriky Áno.

Nacionálne konzervatívna Švajčiarska ľudová strana verbovala za zákaz minaretov drastickými plagátmi, na ktorých stoja na švajčiarskej zástave minarety ako padajúce bomby a ženskej postave zahalenej do čiernej burky vidno len oči.

Sú takí, čo hovoria „o pravičiarskom populizme v čiernom srdci Európy“ a zabúdajú, že dosiaľ to vždy išlo dobre. Spolužitie s moslimami prebiehalo dosiaľ bez väčších treníc. Horiace domovy pre cudzincov a skíni, ako ich poznáme v iných štátoch západnej Európy, sa vo Švajčiarsku nevyskytli.

Kde sa teda nabral tento výsledok? Z hodnoty takmer 60 % sú prekvapení aj organizátori referenda; s takým vysokým víťazstvom nikto nepočítal. Naopak, sami organizátori počítali s prehrou – s takými 30-35 %. Prvé víťazné predpovede si v ústrednej kancelárii vypočuli asi piati vedúci organizátori – viac sa ich nezišlo.

Proti islamu, a vôbec s nepriateľským postojom voči cudzincom, sa považuje najviac ak štvrtina obyvateľstva, takže sa k nim musel pridružiť veľký počet občanov s inou politickou a svetonázorovou orientáciou.

Jedno vysvetlenie sa vidí v annus horribilis (strašidelný rok), ktorý má Švajčiarsko za sebou. Po prvé, koniec bankového tajomstva (19. februára 2009) prijali mnohí Švajčiari ako veľké poníženie americkou administratívou Baracka Obamu. Po druhé krajina ešte stále trpí na „Gaddafiho aféru: 17. júla 2008 zatkla ženevská polícia najmladšieho Gaddafiho syna Hannibala a jeho manželku (v 9. mesiaci tehotnosti) za zlé zaobchádzanie s hotelovou chyžnou a dva dni ich držala vo väzbe; po zložení kaucie 500 000 SF ich prepustili na slobodu. V septembri 2008 zatkli v Lýbii dvoch švajčiarskych podnikateľov, a zadržiavajú ich bez súdu ako rukojemníkov. V auguste 2009 navštívil švajčiarsky prezident Lýbiu a za zatknutie Hannibala sa ospravedlnil – ani to jeho otcovi zatiaľ nestačilo.

Ministerka spravodlivosti Eveline Widmer-Schlumpfová povedala, že napriek právnym pochybnostiam sa veta o zákaze stavby minaretov bez odkladu pridáva do ústavy ako doplnok článku 72, a síce ako „opatrenie na zachovanie mieru medzi náboženskými spoločnosťami“. Samozrejme sa ozvali aj hlasy, ktoré pochybujú o tom, či sa zákaz stavby minaretov znáša so švajčiarskou ústavou.

Štyri existujúce minarety nie sú spochybnené – hoci u krajnej pravice nič nie je vylúčené. Ozvali sa upozornenia, že organizátori akcie za zákaz stavby naštartujú v prípade úspechu akciu za zbúranie existujúcich minaretov, čo sa však považuje za nápad len pre fašiangový karneval.

Nebolo by to po prvý raz, čo Európsky súd pre ľudské práva rozhodoval o otázke, súvisiacej s náboženstvom. Len pred pár týždňami potvrdil mienku, že kríže v školských triedach sa protivia právu rodičov vychovávať svoje deti podľa vlastného svetonázoru. Žalovala jedna matka z Talianska, kde zákon z roku 1924 predpisuje, že v triede musí byť talianska zástava, kríž a obraz hlavy štátu. Rozsudok vyvolal v Taliansku veľké pobúrenie a vláda oznámila, že proti nemu podá odvolanie.

Pred štyrmi rokmi rozhodovali štrasburskí sudcovia o šatkách na hlavách žien na tureckých univerzitách. Odmietli žalobu jednej študentky, ktorá sa zákazom šatky cítila obmedzovaná vo svojej náboženskej slobode. Zákazu šatky pripísali sudcovia „legitímny cieľ chrániť práva a slobodu druhých; posilniť práva žien a podporovať svetonázorovo neutrálny životný štýl“. Každému členskému štátu Rady Európy dali právo určiť, do akej miery považuje za potrebné zasiahnuť do náboženských práv svojich občanov; v konkrétnom prípade šatky to bola „potreba demokratickej spoločnosti“.

Súd pre ľudské práva oddávna prijíma situáciu, že v niektorých štátoch platí zákaz šachtovania (rituálne zabíjanie zvierat), v iných je šachtovanie dovolené.

Je isté, že moslimov bude v Európe pribúdať a dá sa očakávať, že sa objavia nové požiadavky: napríklad prevziať do zákonodarstva ďalšie časti šaríe, napr. šachtovanie zvierat. Čím skôr treba stanoviť hranice a vyžadovať rešpekt.

Treba diskutovať o veciach, o ktorých sa dosiaľ mlčalo. O excíziách u dievčat v afrických getách uprostred európskej komunity. V bernskej nemocnici Inselspital sa mesačne robí okolo desať operatívnych náprav znetvorených genitálií u žien. Hoci tento problém vraj nesúvisí s islamom, moslimovia spolupracujú s osobitnou komisiou na príprave špeciálnej právnej normy. O muezínovi treba jasne povedať, že jeho volanie k modlitbe u nás neprichádza do úvahy.

Za posledných 30 rokov vzrástol počet moslimov vo Švajčiarsku z 18 000 na 400 000 (podľa niektorých až 500 000). To podstatne zmenilo situáciu, čo sa ukazuje na sebavedomom vystupovaní a rastúcich požiadavkách moslimov.

Našli sa kresťania, čo vravia: Ak sa zakážu minarety ako symboly náboženstva, pole je voľné pre iné zákazy – napríklad zákaz kostolných veží.

Moslimovia spoznali, že Švajčiarsko ich neprijalo

Sociológ Jean Ziegler:

Malá skupina v rámci Švajčiarskej ľudovej strany, pohybujúca sa tesne na dotyk s fašizmom, prišla s návrhom zakázať stavbu minaretov. Rozhorelo sa to v oheň, ktorý zachvátil celý štát.

A neostáva bez vplyvu na okolité štáty. Narýchlo uskutočnené prieskumy verejnej mienky odhalili, že v Nemecku by pri referende bolo za zákaz stavby minaretov 70-80 % občanov.

Z veľkých politických strán podporovala iniciatívu pre zákaz minaretov len Švajčiarska ľudová strana (SVP) továrnika-miliardára Christopha Blochera, ktorá má za sebou 30 rokov postupného rastu. Vyznačovala sa silnou rétorikou proti Európskej únii, proti azylantom, proti všetkému cudziemu. Teraz sa im podarilo diskusiou o minaretoch vynútiť hlasovanie o islame. Úspech mali najmä v nemeckom Švajčiarsku: v Appenzelli sa za zákaz vyslovilo 70 % voličov. Protivníci zákazu vyhrali so 60 percentami hlasov v jedinom kantóne, ženevskom. Zmienku si zaslúži aj podpriemerný výkon pracovísk pre výskum verejnej mienky: Až do začiatku referenda predpovedali jasné NIE. Teraz konštatujú, že výsledok sa zakladá na 30 % presvedčených ultrapravičiarov plus v súčasnej situácii 30 % nerozhodných nestraníckych voličov.

Názor Švajčiarskeho spolku voľnomyšlienkarov (FVS)

Voľnomyšlienkari sa bez výhrad stavajú za ľudské práva – preto odmietajú zákaz stavby minaretov ako článok ústavy. Súčasne očakávajú od všetkých obyvateľov (ale na mysli majú predovšetkým moslimov) bezvýhradný rešpekt ústavných hodnôt a všeobecných ľudských práv.

Zákaz stavby minaretov porušuje:

1. odluku cirkvi od štátu: v Ústave by bol článok, špecifický pre jedno náboženstvo, čo by vytvorilo precedentný prípad;

2. slobodu viery a zmýšľania: pretože aj zviditeľňovanie náboženstva spadá pod slobodu viery;

3. nárok na rovnaké zaobchádzanie;

4. tento zákaz sa týka stavieb len jednej náboženskej spoločnosti.

Voľnomyšlienkari usudzujú, že zákaz minaretov nie je potrebný. Aktuálne plánovacie a stavebné právo rieši problémy veľkých stavieb – vyrovná sa aj so sakrálnymi stavbami. Zásahy do obrazu mesta sa bežne riešia. Sakrálne stavby musia zodpovedať miestnym potrebám; nesmie ísť o prestíž. Už v 1960-tych rokoch boli postavené mešity s minaretmi v Zürichu, Ženeve a Winterthure, a to bez sporov so susedmi. Vcelku má Švajčiarsko príliš veľa sakrálnych stavieb a mnohé sa už nepoužívajú ako také. Treba pripustiť úvahy o ich inom využívaní, prestavbe a nakoniec aj o zbúraní; najmä z hľadiska daňového platcu to nesmie byť tabu. Náboženský mier nerušia minarety, ale fanatické správanie niektorých pobožných ľudí. Ak sa niekto cíti osobne dotknutý sakrálnou stavbou, nemusí sa to dotýkať verejného záujmu.

Mestská rada v Lucerne povolila plagáty proti minaretom ako verejný prejav osobného presvedčenia pred referendom, hoci odsúdila paušálnu difamáciu moslimov týmito plagátmi; urážka náboženských pocitov tu zavážila menej. Rovnako argumentovali aj mestá Zürich, Winterthur a Ženeva; plagáty boli zakázané v mestách Fribourg, Basel a Lausanne.

Šatka, čestné vraždy, utláčanie ženy, zákaz spoločného vyučovania / telocviku / kúpania chlapcov a dievčat, kameňovanie žien, zákaz vystúpenia z náboženskej spoločnosti, obriezka, zákaz homosexuality, obmedzenie politickej mienky atď., to všetko nemá s náboženstvom nič spoločné; ide o prejavy udržovania moci mužov, ktorí tieto pseudoreligiózne myšlienky propagujú; takýchto kazateľov nenávisti treba poslať tam, odkiaľ prišli. Pomery ako v Kolíne alebo Londýne sa nesmú pripustiť; paralelné komunity znamenajú obrovské nebezpečenstvá.

To, že v islamských štátoch sa menšiny utláčajú a napríklad nestavajú kresťanské kostoly, je primitívny argument; nesmieme sa znížiť na úroveň týchto monarchov.

Pomyslite: kde žena nemôže byť pápežom, hlavným rabínom, dalajlámom, hlavným guruom, hlavným svedkom Jehovu alebo imámom, tam má zapôsobiť cielenou osvetou naše humanistické hnutie. Chráňte utláčaných, učte nevediacich, odhaľujte manipulátorov.

Populisti v Dánsku už volajú po referende o minaretoch, Holandsko a Švédsko sa asi skoro pripoja.

Situácia v iných štátoch

Vzorom pre minarety boli v 7. storočí kresťanské kostoly. V Nemecku je 206 mešít s minaretmi a 120 sa plánuje; v Kolíne sa stavia exkluzívna mešita s dvomi minaretmi po 55 m (kolínsky dóm je trikrát vyšší). Okrem toho je tu 2600 jednoduchých modlitební. V Berlíne stojí 80 mešít, v bývalom východnom Berlíne jedna jediná. Berlín má 3,4 milióny obyvateľov, z toho je 210 000 moslimov.

V mešitách je ich hlavný priestor vyhradený pre mužov; ženy sa modlia v prístenkoch; v USA existujú imámky.

Mešity sú nielen kostoly; ale súčasne aj kaviarne, knižnice, učebne alebo prednáškové siene. Nebezpečné sa stanú, keď v nich imám zvoláva do politickej „svätej vojny“.

Čo je pre kresťana nedeľa, je pre moslima piatok. V Nemecku sa modlí denne 36 % Turkov a do mešity chodí často len 22 % moslimov – aj tak oveľa viac ako kresťanov. Na islam tu prestúpilo 18 000 mužov a žien. Raz do roka – 3. októbra – je v mešitách „deň otvorených dverí“, aby sa „neverci“ mohli informovať o učení „proroka“.

Ak v minulosti čierni (bavorská CSU) často radi brojili proti mešitám, dnes varujú pred pseudokresťanským jasotom nad ranou islamu: dnešný zákaz mešít môže byť zajtrajší hlas proti kostolom.

V Nemecku žije 3,2 milióna moslimov (2,1 milióna z Turecka, 190 000 z Bosny-Hercegoviny; 100 000 Nemcov sa narodilo ako moslimovia a 315 000 moslimov má nemecké štátne občianstvo).

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Ján Parada
laik s celoživotným vzdelávaním
Čerpané z:
vlastný zdroj

Ján Parada, 02. 12. 2009 | Prečítané: 3964 | Rubrika: Polemika o…

Zbierka na ochranu humanistov

Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie.

Pozri: Globálna kampaň na ochranu humanistov.

HELP US PROTECT HUMANISTS AT RISK
Anketa
„To, kto ti vládne, zistíš podľa toho, koho nesmieš kritizovať.“ Myslíte si, že Voltaire vyslovil túto myšlienku?

Áno (26 hl.)
 
Asi áno (7 hl.)
 
Asi nie (13 hl.)
 
Nie (46 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 92
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
 Zlo v cirkvi!
20-01-18 * 20:42
 Hanbi sa!
20-01-18 * 19:54
 Len
20-01-18 * 19:31
Brajti
The Brights
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore