www.humanisti.sk
Podporujeme
Adam RomanHumanisti Slovenska – občianske združenieSpoločnosť PrometheusThe BrightsVoľná myšlienka v ČeskuHumanistickí ateistiPortal Humanitas
Spolupracujeme
Zošity humanistovKníhkupectvo Alternatívasupertricko.sk - najlepsie trickaKochlear.czEurobabička Českej a Slovenskej republikyKošice – Európske hlavné mesto kultúry 2013
Hnutie Zeitgeist
Hnutie Zeitgeist
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @315
Počítadlo


Spam poison

Slovenské národné povstanie

29. august 1944 – 28. október 1944

Prípravy povstania na Slovensku

Od jari 1944 oslobodzovacie hnutie na Slovensku ďalej rástlo a zosilnili sa prípravy na otvorený boj proti fašizmu. Ilegálna Slovenská národná rada sa stala centrom politických a vojenských príprav, získavala si nových spolupracovníkov a opierala sa o odbojové orgány medzi obyvateľstvom.

Z politického hľadiska veľkým prínosom pre posilnenie myšlienky odboja bol rast podzemných revolučných národných výborov. Tieto orgány, najviac zakladané na strednom Slovensku, zjednocovali do odboja ľudí zo všetkých vrstiev spoločnosti; udržiavali styk s partizánmi, pomáhali im zásobovaním, poskytovali pomoc utečencom zo zajateckých táborov a politickým utečencom z väzení.

Z vojenského hľadiska Slovenská národná rada rátala s využitím jednotiek slovenskej armády, predpokladajúc, že vstúpia do boja proti Nemcom, keď slovenské vedenie odboja dohodne koordináciu so Sovietskou armádou. Na jar 1944 Sovietska armáda dosiahla úpätie Karpát a priblížila sa k slovenským hraniciam. Vojenská povstalecká akcia na Slovensku mala vo vhodnej chvíli zvrhnúť domácu vládu a otvoriť územie Slovenska v Karpatoch pre postup sovietskych vojsk na Viedeň a Budapešť. Aby sa mohli pripraviť a realizovať tieto vojenské plány, Slovenská národná rada nadviazala spojenie s niektorými slovenskými dôstojníkmi a založila podzemné vojenské ústredie na čele s podplukovníkom Jánom Golianom.

Rozvoj partizánskeho hnutia

Do leta 1944 sa značne rozrástlo aj partizánske hnutie. Prvými partizánskymi skupinami na Slovensku, ktoré vznikli v rokoch 1942 až 1943, boli na východnom Slovensku partizánska skupina Pavla Boroša, na strednom Slovensku skupina Ladislava Exnára a na západnom Slovensku skupina Alexandra Markuša. Roku 1943 sa na východnom Slovensku utvorila veľká partizánska skupina Čapajev, ktorú viedol bývalý dôstojník slovenskej armády Ľudovít Kukorelli. Táto skupina spôsobovala fašistickým vojskám škody tým, že ničila komunikácie a prepadávala nemecké transporty. Od začiatku roku 1944 prichádzalo z nemeckých zajateckých táborov na Slovensko stále viac sovietskych utečencov, ktorí vstupovali do slovenských partizánskych oddielov alebo zakladali nové. Na jar 1944 vznikli ďalšie partizánske skupiny v Turci, v Liptove, na hornej Nitre a na východnom Slovensku.

Vplyv partizánov na vojakov

Činnosť partizánov povzbudzovala aj slovenských vojakov, aby otvorenejšie vystúpili proti režimu. Ešte pred povstaním vojaci odmietli poslušnosť a na viacerých miestach prechádzali jednotlivo i v útvaroch k partizánom. Tak odmietli odísť na front vojaci v Trnave a v Novom Meste nad Váhom, k partizánom odišli skupiny vojakov z Martina, Dolného Kubína i z iných posádok.

Príchod partizánskych organizátorov

Uprostred leta 1944 slovenské partizánske hnutie ďalej posilnili partizáni zo Sovietskeho zväzu, ktorí zoskakovali ako výsadkári do horských oblastí alebo prechádzali na Slovensko cez hranice Ukrajiny a z Poľska; z nich najznámejší boli partizánski organizátori Jegorov, Veličko, Karasov a Šukajev. Spolu so sovietskymi partizánmi prichádzali slovenskí a českí partizáni, ktorí absolvovali výcvik v partizánskych kurzoch na Ukrajine (Teodor Pola, Ján Ušiak, Ladislav Kalina, Ernest Bielik, Anton Šagát a ďalší). Postupne dosiahlo partizánske hnutie také rozmery, že slovenský fašistický režim bol proti nemu bezmocný. Nepomohlo ani vyslanie trestnej expedície četníkov a vojakov proti partizánom do hôr stredného Slovenska, ani vyhlásenie stanného práva na celom Slovensku 12. augusta 1944. Partizánske hnutie bolo nezničiteľné, pretože malo sympatie a podporu ľudu.

Partizánsky výcvikový tábor

Partizánsky výcvikový tábor

Predvečer povstania

V druhej polovici augusta 1944 sa udalosti na Slovensku vyostrili. Vlastenci vtedy podnikli proti fašistickým ozbrojeným silám a predstaviteľom moci viacej akcií ako za celé predošlé obdobie. Na mnohých miestach zničili komunikácie, prepadli transporty a likvidovali hitlerovcov a ich spolupracovníkov. Orgánom fašistickej správy sa odopierala poslušnosť. Na strednom Slovensku obyvateľstvo na mnohých miestach prevzalo prostredníctvom svojich orgánov, národných výborov, moc do svojich rúk. Tak sa začala na Slovensku národná a demokratická revolúcia. Slovenské fašistické orgány neboli schopné ju potlačiť vlastným žandárstvom a vojskom, pretože práve slovenské ozbrojené sily pomáhali už z veľkej časti začínajúcej revolúcii. Preto na potlačenie protifašistických akcií na Slovensku so súhlasom prezidenta Tisu nastúpili nemecké vojenské jednotky.

Problém koordinácie

Československá vláda v Londýne a Eduard Beneš o prípravách povstania vedeli a od jari 1944 sa naň snažili uplatniť svoj politický vplyv. Išlo im o to, aby sa namiesto širokého ľudového povstania uskutočnil len ozbrojený prevrat, ktorý by zabezpečil moc exponentom buržoáznej československej vlády. Hoci boli svojimi spravodajcami dobre informovaní aj o nevyhnutnosti koordinovať akcie slovenských vlastencov s postupom Sovietskej armády, nevyužili svoje dobré spojenie s Moskvou a nesprostredkovali informácie o prípravách povstania, lebo nemali záujem na tom, aby sa na Slovensku uplatnila sovietska pomoc. Rádiové spojenie slovenských ilegálnych organizácií s Moskvou sa nepodarilo nadviazať. Preto sa Slovenská národná rada rozhodla vyslať do Sovietskeho zväzu svoju delegáciu na čele s Karolom Šmidkem. Po prekonaní veľkých prekážok delegácia tajne odletela zo Slovenska a v prvej polovici augusta 1944 sa dostala do Moskvy. Tam rokovala so sovietskymi činiteľmi a informovala moskovské vedenie KSČ o stave a plánoch odboja na Slovensku, hoci sa Beneš usiloval dosiahnuť, aby delegáciu v Moskve ignorovali ako neoprávnenú rokovať. Moskovské rokovania pripravili pôdu na spoluprácu slovenských vlasteneckých síl so Sovietskou armádou. No skôr ako sa mohla delegácia vrátiť a realizovať dohodnuté výsledky, na Slovensku vypuklo povstanie.

Karol Šmidke v Detve

Karol Šmidke v Detve na prehliadke partizánskych oddielov v septembri 1944

Vypuknutie Slovenského národného povstania (29. august 1944)

Keď 29.augusta 1944 začali Nemci Slovensko obsadzovať, stalo sa to pre slovenských vlastencov signálom, aby rozvinuli boj v plnej sile. K partizánom podporovaným obyvateľstvom sa pridali mnohé slovenské vojenské posádky. Protifašistický odboj tak nadobudol charakter celonárodného povstania.

Nástup jednotky povstaleckej armády

Nástup jednotky povstaleckej armády

Centrom vojenských a partizánskych síl a politických orgánov povstalcov sa stala Banská Bystrica, kde veľké služby povstaniu urobil Slobodný slovenský vysielač. Dňa 1. septembra vystúpila Slovenská národná rada na verejnosť. Vydala Deklaráciu slovenského národa, vyhlásila obnovenie Československej republiky a mobilizáciu. Nástup do povstania bol najmasovejší v robotníckych oblastiach, na Horehroní, na hornej Nitre, v Liptove a v Turci,odkiaľ odchádzali stovky bojovníkov do partizánskych oddielov a do povstaleckej armády.

Slovensko v prvých dňoch SNP

Po kliknutí na mapu sa zobrazí v novom okne vo vyššom rozlíšení o veľkosti 2 652 × 1 522 bodov.

Mapa: Slovensko v prvých dňoch Slovenského národného povstania

Úspešné boje povstalcov

Povstalci sa postavili proti útokom nepriateľa, ktorý nasadil do boja jednotky podporované letectvom a tankmi. Ozbrojené sily Slovenského národného povstania mali síce dostatok mužstva, ale chýbali im ťažké a špeciálne zbrane. Predsa však v rozhorčených frontových bojoch, z ktorých najväčšie boli pri Strečne, Ružomberku, Telgárte (dnešnom Švermove) a Hronskej Dúbrave sa zmarili nádeje okupantov, že celé Slovensko obsadia rýchlo za niekoľko dní.

Povstaleckí mínometníci v akcii

Povstaleckí mínometníci v akcii

Nový život na oslobodenom území

V prvých dňoch povstania bolo oslobodené územie, siahajúce približne od Žiliny a hornej Nitry až po Vysoké Tatry a Dobšinú a od severných hraníc Slovenska po hranice slovensko-maďarské. Na tomto území sa rozvinul slobodný život v demokratických podmienkach. Po rokoch nútenej ilegality začala opäť verejnú činnosť komunistická strana, komunisti zakladali revolučné národné výbory a organizovali nábor dobrovoľníkov. Komunistická strana Slovenska vydala 2. septembra vyhlásenie, v ktorom vyzvala ľud k mobilizácii všetkých síl pre boj. Dedinské obyvateľstvo pomáhalo zbierkami potravín, zúčastnilo sa na opevňovacích prácach, zriaďovalo nemocnice. Robotníci organizovali v závodoch výrobu takých výrobkov, ktoré boli najviac potrebné pre front.

Východoslovenské divízie

Slovenské národné povstanie bolo značne zoslabené neúčasťou dvoch dobre vyzbrojených divízií, rozmiestnených na východnom Slovensku. Tieto divízie vyslala Tisova vláda na jar 1944 do priestoru Bardejov-Medzilaborce-Humenné, aby strážili karpatské priesmyky proti Sovietskej armáde. Keď sa na Slovensku začalo pripravovať povstanie, rátalo sa s tým, že divízie zaútočia na nemecké pozície a sovietskym vojskám uvoľnia cestu na Slovensko. Ale odbojové vojenské ústredie na Slovensku sa spoliehalo iba na niekoľko najvyšších dôstojníkov z týchto divízií a len ich zasvätilo do svojich plánov. Keď potom tieto plány úplne zlyhali a keď ešte nebola dohodnutá koordinácia so sovietskymi vojskami, Nemci divízie prepadli, rozbili a ich príslušníkov zväčša zajali. Len jednotlivcom a najpriebojnejším skupinám sa podarilo dostať sa na povstalecké stredné Slovensko alebo sa pripojiť k partizánom na východnom Slovensku.

Ohlas povstania u iných národov

Boj slovenského ľudu vyvolal veľký ohlas v českých krajinách. Mnoho českých vlastencov prešlo s nasadením života cez prísne strážené protektorátne hranice na Slovensko, vstúpilo do povstaleckých jednotiek a zúčastnilo sa bojov. Okrem českých vlastencov a sovietskych partizánov bojovali po boku slovenského ľudu aj príslušníci ďalších (asi dvadsaťpäť) národov – Francúzi, Bulhari, Srbi, Poliaci, Maďari, Nemci a iní, ktorí svojou účasťou v bojoch na Slovensku prispeli k porážke svetového fašizmu a k rýchlejšiemu ukončeniu vojny.

Karpatsko-duklianska operácia

Slovenskému národnému povstaniu sprostredkovalo všestrannú pomoc aj moskovské vedenie KSČ. Táto pomoc sa najúčinnejšie prejavila tým, že sovietske velenie na žiadosť československých činiteľov v Moskve v krátkom čase pripravilo pôvodne neplánovanú operáciu v smere na Dukliansky priesmyk. Karpatsko-duklianska operácia, začatá 8. septembra, viazala značnú časť nemeckých síl, ktoré sa preto nemohli použiť v boji proti slovenským povstalcom na strednom Slovensku. Po mimoriadne urputných a krvavých bojoch osloboditeľské vojská sovietskej 38. armády pod vedením generála K. S. Moskalenka a 1. československý armádny zbor v ZSSR na čele s generálom Ludvíkom Svobodom vstúpili 6.októbra v Duklianskom priesmyku na československú pôdu. Na pamäť toho sa 6. október stal Dňom československej armády.

Hmotná pomoc Sovietskeho zväzu

Sovietsky zväz poskytol povstaniu významnú pomoc aj inak. Stovky lietadiel dopravili na stredné Slovensko mnoho zbraní, liekov a rozličného iného materiálu. Na pomoc povstalcom odoslali zo Sovietskeho zväzu skupinu československých letcov so sovietskymi stíhačkami a 2. československú výsadkovú brigádu, kompletne vyzbrojenú sovietskymi zbraňami. Patrili k najlepším jednotkám povstaleckej armády na Slovensku.

Organizátori zo ZSSR na pomoc povstaniu

Zo Sovietskeho zväzu prišli na Slovensko aj skúsení organizátori, ako sovietsky partizánsky veliteľ A. N. Asmolov, československí komunistickí funkcionári Jan Šverma, Marek Čulen a iní. Ich činnosť sa úspešne prejavila v riešení dôležitých bojových a partizánskych otázok. A. N. Asmolov sa stal vedúcou postavou Hlavného štábu partizánskeho hnutia v Banskej Bystrici. Jan Šverma zdôrazňoval v Slovenskej národnej rade a v povstaleckej tlači, že sa nové Československo musí zakladať na rovnoprávnosti českého a slovenského národa. Tento vynikajúci český komunista vytrval po boku slovenského ľudu aj v najťažších chvíľach po ústupe povstalcov do hôr a 10. novembra pri prechode cez Chabenec obetoval svoj život.

Sovietsky partizánsky veliteľ A. N. Asmolov

Sovietsky partizánsky veliteľ A. N. Asmolov
(fotografia z neskorších čias)

Rozpad povstaleckej armády

V druhej polovici októbra vojenské velenie povstania nedokázalo čeliť zosilnenému tlaku Nemcov. Povstalecké územie sa zmenšovalo, najmä po rýchlom postupe nepriateľa z juhu a 27. októbra 1944 Nemci obsadili Banskú Bystricu. Koncom októbra zahynulo v bojoch alebo sa dostalo do zajatia mnoho bojovníkov povstania. Zavinila to aj nedostatočná pripravenosť velenia na ústup do hôr. Začiatkom novembra sa povstalecká armáda rozpadla. Iba jej najvytrvalejší príslušníci sa pridali k partizánom v horách a pokračovali v boji za nových podmienok. Veliteľov povstaleckej armády, generála Jána Goliana a generála Rudolfa Viesta Nemci zajali neďaleko Banskej Bystrice a neskôr v Nemecku popravili.

Pokračovanie boja

Zatlačením povstania do hôr sa boj skončil iba pre tých, ktorí sa uspokojili s nádejou, že ich dovtedajšia účasť v odboji bude stačiť na získanie politických výhod po oslobodení. Komunistická strana, opäť v ilegalite, a partizánsky štáb v horách organizovali naďalej boj proti fašistickým okupantom. Do hôr sa uchýlila aj časť odbojovej buržoázie, hľadajúca v nich jednak záchranu, jednak možnosti pre pokračovanie v politickej práci. Partizáni po vybudovaní nových základní v horách útočili na okupačné vojská, ničili ich bojové prostriedky a rozvracali dopravu, partizánski politickí pracovníci pripravovali obyvateľstvo na príchod osloboditeľských vojsk.

Pomník padlým na Dukle

Pomník padlým na Dukle

Okupačný teror na Slovensku

Okupanti rozpútali kruté prenasledovanie slovenského ľudu. Hromadne vyvražďovali bezbranných obyvateľov alebo cih odvliekli do koncentračných táborov. Viac ako šesťdesiat dedín, ako Kalište a Baláže pri Banskej Bystrici, Ostrý Grúň a Kľak pri Žiari nad Hronom, Skýcov, Tokajík a iné, vypálili. Na niektorých miestach sa zúčastnili na perzekúcii obyvateľstva aj Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy. Ale napriek všetkému odpor ľudu neprestával a partizánske akcie nedopriali fašistom oddychu.

Tak ničili fašisti naše obce

Tak ničili fašisti naše obce

Význam Slovenského národného povstania

Slovenské národné povstanie utvorilo jednu z najvýznamnejších revolučných tradícií slovenských dejín. Nikdy predtým nebojoval ľud v takom počte – bolo to asi 60 tisíc vojakov a takmer 20 tisíc partizánov – a za také pokrokové ciele ako v tomto povstaní. Pritom sa povstanie nestalo iba prevratom úzkeho kruhu odbojových pracovníkov, ako si to predstavovali buržoázni politici, ale bolo širokým, celonárodným hnutím. Z vojenskej stránky postupne viazalo jednotky, ktoré boli súčasťou šiestich až ôsmich nemeckých divízií a spôsobilo im značné straty. Znemožnilo hitlerovcom využívať hospodárske zdroje a komunikácie Slovenska a vyradilo z ich služieb celú slovenskú armádu. Z politickej stránky povstanie dokázalo, že slovenský národ nechce mať nič spoločné s fašizmom, a že je za spolužitie s českým národom v Československej republike. V povstaní činnosťou ľudových orgánov – národných výborov – sa položili základy štátnej moci a prejavili sa aj tendencie vyvlastniť a znárodniť majetok zradcov. To všetko tvorilo súčasť národnej a demokratickej revolúcie v Československu.

Veľká časť bojovníkov Slovenského národného povstania zotrvala v protifašistickom ozbrojenom zápase až dovtedy, kým ich boj nesplynul s operáciami osloboditeľských sovietskych, rumunských a československých jednotiek a kým sa nezačala budovať nová Československá republika.

Fotografie pochádzajú z učebnice.

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Slovenské pedagogické nakladateľstvo v Bratislave
– kniha Dejiny Československa
Učebné texty pre 3. a 4. ročník gymnázia a pre 2. ročník strednej školy
– 5. vydanie (1980); zodpovedná redaktorka Jarmila Knorrová, technická redaktorka Ľubica Rybánska
– autori učebnice:
doc. dr. Peter Ratkoš, DrSc. (I. – VIII. kapitola),
prof. dr. Jozef Butvin, CSc. (IX. – XV. kapitola),
doc. dr. Miroslav Kropilák, DrSc. (XVI. – XVII. kapitola),
dr. Marta Vartíková, CSc. (XIX. kapitola)
– vytlačili Polygrafické závody, n. p., závod 03, Trnava; strán 456; schválené výmerom SÚKK–GR 1759/I–1978; Kčs 28,–
Čerpané z: vlastný zdroj; XVII. kapitola, Boj českého a slovenského národa za slobodu v rokoch 1938 – 1945, 3. Slovenské národné povstanie, strany 352 – 362

SPN, 28. 08. 2012 | Prečítané: 2721 | Rubrika: Veda a spoločnosť

Euro kalkulačka
EUR SKK
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nadácia Richarda Dawkinsa
www.richarddawkins.net
Brajti
The Brights
Vystúpte z tieňa
Kniha
Sumeri
Dobrá kniha
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmu
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore