www.humanisti.sk
Súťaž o knihu
Webhouse.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVAAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Slovenské súťaže.skNAJsúťaže.skeSúťaže.skKochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.skdTest
Iné médiá
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @509
Počítadlo


Spam poison

Quo vadis Homo sapiens sapiens?

Medzi hlavné otázky, ktoré si ľudstvo kladie a bude sa stále na ne pýtať, patria: Ako ľudstvo vzniklo, načo vzniklo, načo tu je, prečo je také, aké je, a kam ide.

Odpovede na tieto otázky sú známe najmä pre ľudí, ktorí veria v pravdy hlavných náboženstiev. A čo ľudia, ktorí neveria náboženským pravdám? Aké oni majú názory na vznik, súčasnosť a budúcnosť ľudstva? Ťažko povedať, lebo žiadna základná, syntetizujúca svätá kniha neveriacich ešte nebola napísaná, i keď o jednotlivých otázkach sa diskutuje v mnohých publikáciách.

…„vesmír, příroda, bytí a náš život jsou dílem stvoření, které je vedeno určitým záměrem, má určitý smysl a sleduje určitý cíl“…
V. Havel: Forum 2000 (4. 9. 1997)
Mráz mi vždy prechádza po chrbte, keď sa dozviem, že ľudia, ktorí majú moc, veria v nadprirodzené sily zasahujúce do nášho života.
K. O.

V tejto časti sa pokúsim opísať predpoklady, prečo existuje motroctvo XXI. storočia. Tieto predpoklady veľmi súvisia s odpoveďami na otázky, ako sme vznikli a prečo sme takí, akí sme.

Podľa vedeckých poznatkov prírodných vied sa predpokladá, že život vznikol z neživej hmoty a za pár miliárd rokov to evolúciou dotiahol až na Homo sapiens sapiens, t. j. človek dvakrát rozumný (pre jednoduchosť ho budem nazývať človek moderný).

Evolúcia človeka

Zistilo sa, že človek sa ani tak veľmi nelíši od zvierat, ako si chce navravieť. Napríklad genetická informácia šimpanza sa líši od človeka len o 1,6 %, takže ide o blízke príbuzenstvo, pričom doba oddelenia druhov nastala pred 4 – 8 miliónmi rokov.

Najnovšie výskumy predpokladajú, že my, Homo sapiens sapiens – človek moderný, sme sa objavili na savanách východnej Afriky zhruba pred 200 000 až 100 000 rokmi. Ako druhová inovácia sme postupne osídlili celú planétu, pričom sme úspešne vytlačili (alebo premohli) ostatné ľudské línie. Všetky dávne vývojové prúdy, ktoré vznikli z Homo erectus (obýval Zem viac ako 500 000 rokov) sme úspešne premohli. Niektorí vedeckí pracovníci na základe genetických analýz predpokladajú, že nenastalo ani genetické miešanie (to sa dá však ťažko uveriť). Náš rod je teda veľmi homogénny a mladý.

Náš najbližší historicky spolužijúci bol človek neandertálsky (Homo sapiens neanderthalensis). Súčasná veda predpokladá, že človek moderný a človek neandertálsky, ktorých genetické informácie sa líšia orientačne len okolo 0,006 %, sú pravdepodobne celkom rozdielne ľudské línie. Museli sa oddeliť od spoločného predka zhruba asi pred 200 000 – 100 000 rokmi. Zaujímavé je, že v Európe žili spoločne viac ako 10 000 rokov.

Vyvstáva veľa otázok. Napríklad, aká to bola selekčná výhoda, ktorú mal človek moderný pred ostatnými hominidmi a najmä nad neandertálcom. Neandertálci boli robustní ľudia s veľkým mozgom a s dokonalou stavbou tela, ktorí pochovávali svojich mŕtvych a vyrábali kamenné nástroje. Mali hlboko zasadené oči, mohutné obočie, vystupujúce zuby a čeľuste a ubiehajúce čelo. Človek neandertálsky vyhynul pred 35 000 – 32 000 rokmi, skôr náhle ako postupne. Odvtedy dominuje vo svete človek moderný, čiže my.

Prečo vyhynul človek neandertálsky a prečo sme v evolúcii vyhrali práve my? Niekedy pred 150 000 až 45 000 rokmi sa objavila nová mutácia v našom genetickom kóde, ktorá viedla k zmene v správaní a v anatómii a dotvorila moderného človeka. Niektorí vedci predpokladajú, že to bol anatomický a neurologický základ zložitej reči, iní predpokladajú, že sa vybudovala lepšia pamäť. Ďalší predpokladajú, že následkom mutačných zmien u Homo sapiens neandertálci prehrali „boj“ s technologicky viac vyvinutým Homo sapiens sapiens. Niektorí predpokladajú, že človek moderný krížením rozriedil charakteristiky neandertálskeho človeka alebo že sa populácia zvýšila až na úroveň, pri ktorej nastal nedostatok potravy.

Je možné, že v budúcnosti budeme vedieť viac o našom vzťahu k nášmu bratancovi neandertálcovi. Jedno sa však vie určite už teraz, a to, že jeden vývojový druh človeka zanikol a druhý sa rozšíril. Rozhodne tam zohrala veľkú úlohu nová mutácia v našom genetickom kóde.

Čo keby sme si položili dve kacírske otázky. Prvá: Je možné, že my sme prežili preto, lebo sme boli aj agresívnejší, nenásytnejší, že naša mutácia genetického kódu nás priviedla k rozhodnutiu zbaviť sa konkurencie? Neviem, ale nedá sa to vylúčiť.

Druhá otázka je podobná a v súčasnosti aj možno zakázaná. Je možné, že genetickou mutáciou sa v budúcnosti vytvorí alebo sa už vytvorila, alebo sa vytvára nová línia človeka, ktorá v budúcnosti ovládne svet a Homo sapiens sapiens zanikne podobne ako zanikol Homo sapiens neanderthalensis? Poukazujú na vytváranie novej línie človeka publikované údaje, že za posledných 30 rokov sa zvyšuje rozdiel medzi príjmami najchudobnejšej a najbohatšej vrstvy obyvateľstva? Neviem, ale je to možné. Neviem si predstaviť situáciu, že by bolo povolené zverejniť a legalizovať hypoteticky novú genetickú mutáciu človeka.

Predpokladá sa, že naše správanie je podmienené naším zdedeným genetickým kódom a prostredím, v ktorom sme boli vychovávaní a v ktorom žijeme. Nevie sa presne, aký veľký vplyv má prostredie a aký genetický kód. Predpokladá sa, že obidva príspevky sú zhruba rovnaké. Niektorí autori dokonca predpokladajú, že sa viac riadime genetickým kódom ako prostredím.

Treba si uvedomiť, že veľká časť kvality nášho života (zdravotný stav, správanie a vedomie) závisí od našej genetickej informácie, ktorú máme všetci v bunkách. Uvediem niekoľko príkladov. Je fascinujúce, že obrovský rozdiel v myslení a správaní medzi normálnymi ľuďmi a nejakým spôsobom retardovanými ľuďmi je spôsobený malou zmenou genetického kódu jednej bielkoviny, pričom ostatných 20 000 bielkovín je neporušených. Napríklad mutácia v blízkosti génu FMR-1 spôsobí zmenu v jednej bielkovine. Následkom je spomalenie duševného vývoja, tzv. syndróm Martina a Bella. Ďalším príkladom môže byť Huntingtonova Chorea, ktorá je tiež spôsobená mutáciou jediného génu. Mnohé dedičné choroby sú výsledkom mutácie genetického kódu jedinej bielkoviny. Analogicky môžeme povedať, že malou zmenou mutácie jednej bielkoviny sa môže zmeniť správanie jedinca, že bude múdrejší, civilizovanejší alebo agresívnejší. A vedecky je preukázané, že mutovaniu nášho genetického kódu sa nedá zabrániť.

Aké vlastnosti máme my, jediná línia človeka, ktorá ostala a doteraz dominovala vo svete? Akú genetickú informáciu nesú naše gény a ako sa evolúciou formovali?

Zjednodušene povedané, evolúcia nás učí, že v záujme reprodukcie života genetický kód každého jedinca obsahuje informácie, ako žili a čo robili jeho predkovia. Evolúciou sa vyvinulo, že táto informácia – príkaz v genetickom kóde hovorí: „Rob všetko tak, ako to robili tvoji predkovia. Lebo keď tvoji predkovia prežili a dokázali sa reprodukovať, tak pravdepodobne prežiješ aj ty a dokážeš sa reprodukovať, len musíš žiť tak ako oni.“ Tento príkaz sa dostal do nášho kódu náhodou, ale majú ho všetci, lebo len tí, ktorí ho majú, sa reprodukujú. Na to, aby sme plnili príkazy tohto genetického kódu, je v našom mozgu, alebo v nervových zoskupeniach iných druhov, uspôsobené niečo, čo môžeme nazvať komplexom uspokojenia, komplexom radosti a rozkoše alebo aj komplexom odmeny. To znamená, že keď robíme to, čo nám ukladá genetický kód, pociťujeme radosť, uspokojenie a cítime sa šťastne. Naše pocity sú výsledkom chemickej stimulácie vhodných neurónových receptorov v mozgu. Ako príklad môžem uviesť pavúka, ktorý tká jemu typickú sieť preto, lebo pri tejto činnosti pociťuje radosť, uspokojenie a cíti sa šťastne. Plní len príkaz genetického kódu, „rob to tak ako, to robili tvoji predkovia“. Rovnako genetický kód prikazuje niektorým vtákom letieť mnoho tisíc kilometrov, aby niekde zniesli vajcia a vychovali potomstvo, lebo tak sa dokázali reprodukovať ich predkovia. Podobne sa správajú aj ostatné živé druhy.

Rovnaký príkaz má aj genetický kód človeka. Genetický kód si „pamätá“, čo robili naši predkovia, a rovnako hovorí: „Rob to a tak, ako to robili aj tvoji predkovia, a keď oni prežili a reprodukovali sa, prežiješ aj ty a dokážeš sa reprodukovať.“ Napríklad, aby sme sa reprodukovali, všetci naši predkovia museli vykonať sexuálny akt. A pretože tento akt museli urobiť všetci naši predkovia, je veľmi dobre zapísaný v našom genetickom kóde. Preto aj odmena – pocit radosti, uspokojenia, šťastia a rozkoše pri plnení tohto príkazu genetického kódu – je vysoká. Sú mnohé ďalšie činnosti, pri ktorých dostaneme odmenu, lebo robíme podľa inštrukcií nášho genetického kódu to, čo robili naši predkovia. Napríklad výchova detí, vzťah muža a ženy, pomoc druhému, zbieranie húb, chytanie rýb, poľovačka, turistika, víkend na chalupe, táborák s opekaním slaniny. Aj za tieto činnosti mnohí dostávajú odmenu v podobe pocitu radosti, uspokojenia a šťastia.

V súčasnosti sa človek rozmnožil až na 6 miliárd jedincov, dosiahol vysokú technickú, kultúrnu a spoločenskú úroveň. Táto úroveň je tiež výsledkom jeho vlastností, ako láska, svedomie, zmysel pre spravodlivosť, súcit, priateľstvo. Tieto vlastnosti majú tiež genetický základ. Predpokladám, že aj viera a neviera v Boha sú vo veľkej miere výsledkom našej genetickej predispozície. Je možné, že v budúcnosti sa bude dať posúdiť vývoj genetického kódu štruktúry a programov v mozgu podľa toho, v čo ľudia v histórii verili. Je pravdepodobné, že kódovanie vývoja a štruktúry mozgu ľudí veriacich v mnohobožstvo bol iný ako u ľudí veriacich v jedného Boha a je iný ako u ľudí veriacich v niečo iné.

No v našej histórii prežila a reprodukovala sa skupina ľudí, ktorá sa riadila všeobecnou inštrukciou hovoriacou: „Musíme byť stále v strehu a využiť každú šancu mať viac. Ak to neurobíme my, tak to urobí niekto druhý a my môžeme mať z toho len problémy, ktoré znížia našu šancu na prežitie a reprodukčnú schopnosť.“ Tieto princípy života našich predkov, že každý musí vždy zápasiť o viac, aby držal krok s ostatnými, aby vyhral, sa tiež dostali do nášho genetického kódu. Za plnenie týchto genetických inštrukcií sme rovnako ako za lásku či rybárčenie odmeňovaní. Pocit radosti, uspokojenia a šťastia pri výhre v športových disciplínach, víťazstvo nad niekým v práci, v umení, v bitke, v boji je vo veľkej miere výsledkom fungovania tohto genetického kódu.

Ďalšou našou dôležitou genetickou inštrukciou je túžba. Prečo chudobný túži mať 10 000 Sk a iný môže byť šťastný len keď má o milión viac a neskôr zistí, že ani to mu nestačí? Prečo väčšina ľudí s majetkom, ktorý zabezpečí doživotne pohodlný život im a aj ich potomkom, musia stále pracovať na tom, aby tento majetok sa stále zväčšoval? V histórii je množstvo príkladov, že keď niekto zistil, že je mocnejší, ihneď využil situáciu a začal využívať slabšieho.

Kde je limit našej túžby? Predpokladá sa, že na základe nášho genetického kódu nie je prirodzene zakódovaný limit túžby ľudí vlastniť niečo, ovládať niečo a mať moc nad niečím. Našťastie, taktiež nie je prirodzene zakódované obmedzenie túžby ľudí hľadať niečo nové, získavať nové skúsenosti a znalosti.

Princípy zabudované v našom genetickom kóde, ktoré hovoria, že musíme byť ustavične v strehu, aby sme využili každú šancu mať viac, sa zbierali v našom genetickom kóde pravdepodobne viac ako milión rokov. V časoch, keď naši predkovia žili v džungli, na savanách a v jaskyniach. Genetický kód sa však mení veľmi pomaly, preto časť nášho genetického kódu nás núti správať sa zákonmi „džungle“ našich predkov a nie súčasného civilizovaného sveta. Tieto zákony džungle po milióny rokov boli prospešné a možno aj nevyhnutné pre prežitie. Zmeny v prostredí, v živote i vo vzťahoch človeka k človeku a k prírode sa v súčasnosti menia oveľa rýchlejšie ako sa vyvíja náš genetický kód. Starobylé inštrukcie už nie sú moderné a v súčasnosti škodia spoločnosti i jednotlivcovi.

Motroctvo je produktom a súčasťou nášho starobylého genetického kódu. Snažíme sa získať maximálnu moc, aby sme žili bezpečnejšie a pohodlnejšie. Preto útlak a vykorisťovanie sú stále črty evolúcie prirodzeným výberom. Jedna črta, ktorá oddeľuje ľudí od iných zvierat, taká charakteristická ako reč a vzpriamená postava, je fakt, že my sme našli cestu, ako utláčať a vykorisťovať. Či sa nám to páči, alebo nie, jedni majú potenciál kontrolovať životy iných, nemajetných, majúcich menej zdrojov.

V súčasnosti človek riadiaci sa zákonmi starobylého genetického kódu dosiahol takú technickú úroveň, že keby sa nimi riadil ďalej, bol by schopný vyhubiť sám seba. Treba si uvedomiť, že pokrok nám nikto negarantuje. Len ak budeme múdri, môžeme si pozitívnu evolúciu garantovať my sami.

Nesmieme sa báť pochopiť, ako evolúcia funguje, a musíme sa dozvedieť, ako sme vlastne naprogramovaní. Ak zistíme, ako sme naprogramovaní, máme šancu prekonať tie inštrukcie, ktoré už nie sú užitočné a ktoré nám škodia. My sa musíme naučiť ovplyvňovať smer našej evolúcie. Ak nebudeme schopní pochopiť náš svet, ak nebudeme vedieť pochopiť seba, sme stratení. Či ľudský život bude existovať na našej planéte, závisí len od nás.

S týmito názormi ostro kontrastuje propaganda motrokárov XXI. storočia. Masové propagovanie viery v nadprirodzené sily, propagovanie onoho tajomného, na čo nemáme vplyv, masové šírenie viery v pokútnych liečiteľov, vykladačov snov a života sa šíria od slávnych katedrál až po najlacnejší farebný televízor. Majú odvrátiť náš záujem od vedeckého chápania sveta. Motrokárom, rovnako ako v minulosti predstaviteľom rôznych ideológií, vyhovuje, že je jednoduchšie žiť vo svete ilúzii, ako zápasiť o poznanie vo svete reality. Ako už povedali mnohí múdri tohto sveta, ľudia všeobecne preferujú ilúziu pred realitou, dokonca aj vtedy, keď ilúzia vedie k tragických následkom.

Predpokladám, že sú to motrokári XXI. storočia, ktorí využívajú starobylé inštrukcie nášho genetického kódu. Snažia sa vnútiť motrokom „Playboy philosophy“. Filozofiu, ktorá hovorí, že máme robiť iba to, z čoho máme my a naše telo dobrý pocit. Naše telo vraj vie najlepšie, čo potrebuje. Inými slovami máme počúvať, čo nám hovoria naše gény a nie súčasné vedecké poznatky o modernom človeku. Každý pokus, ktorý má zabrániť, aby sme sa riadili potrebami tela je podozrivý. Prezentuje sa ako súčasť neprirodzeného nátlaku na nás. Nemáme si odriekať to, čo nám od prírody patrí. Podľa motrokárov XXI. storočia sme sa narodili na to, aby sme si užívali.

Pritom je zaujímavé, že sa vedecky dokázalo, že naše telo často nevie, čo je preň dobré. Komplex uspokojenia, komplex túžby, radosti, šťastia a rozkoše anatomicky sa nachádza v našom mozgu. Aktivovaním týchto mozgových centier umelými spôsobmi môžeme vyvolať pocit uspokojenia alebo radosti, pocity šťastia a rozkoše. Napríklad pri pokusoch na potkanoch sa zistilo, že elektrickými impulzmi, ktoré boli aplikované priamo elektródami do ich mozgu, bolo možné stimulovať pocit radosti a šťastia. Potkany, majúce v klietke potravu, dostavali impulzy šťastia, len keď išli do jedného rohu klietky. Zaujímavé bolo zistenie, že potkany, keď si mali vybrať medzi potravou a impulzmi šťastia, chodili si po impulzy, až kým nezahynuli od hladu. Podobný výsledok sa overil aj pri výskume opíc, ktoré si mohli vybrať potravu alebo prácu, za ktorú dostali dávku heroínu. Opice si chodili len pre dávky heroínu, až kým nezahynuli od vyčerpania. Obdobne to platí aj pre ľudí. Vysoké čísla narkomanov, alkoholikov, obete sexuálnych chorôb, časté nechcené tehotenstvo dokazujú, že telo riadené zastaraným genetickým kódom v súčasnej spoločnosti často nevie, čo je pre život moderného človeka dobré a čo zlé.

Našťastie v ľudskom kóde je zakódovaná aj neobmedzená túžba hľadať a získavať nové skúsenosti a znalosti. Práve táto časť nášho kódu v histórii bola a v súčasnosti je v rozpore z vládnúcou mocou.

Keď začnem od začiatku, tak ma prekvapuje, prečo Boh zakázal Adamovi a Eve trhať ovocie zo Stromu poznania. V Biblii v knihe Genesis, kapitola 2, vo vetách 9, 16 a 17 sa píše: Na samom prostriedku raja stál „strom života“ a „strom poznania dobra a zla“. Boh Jahve dovolil Adamovi jesť ovocie zo všetkých stromov s výnimkou „stromu poznania dobra a zla“. To mu zakázal jesť pod trestom smrti. V 3. kapitole 6. vete sa píše, že Adam a Eva jedli ovocie zo stromu poznania a boli za to potrestaní.

Je možné, že práve zákaz jedenia zo stromu poznania odzrkadľuje veľmi starú tradíciu v spoločnosti. Nadriadeným, mocným, vládnúcim nevyhovuje, keď podriadení príliš veľa vedia a rozoznajú, čo je dobré a čo zlé. Máme mnoho príkladov zákazu trhať plody zo stromu poznania v ďalekej a blízkej minulosti a aj zo súčasnosti. Viera viac vysvetľuje náš svet, našu evolúciu ako exaktné poznanie. A takouto filozofiou sa riadia aj motrokári XXI. storočia, ktorá je obsiahnutá v ich propagande. Táto filozofia jednoducho hovorí, že nie je žiaduce, aby motroci trhali plody zo stromu poznania.

Rovnako ako bolo zakázané v raji Adamovi a Eve trhať ovocie zo Stromu poznania, aj ty máš zakázané sa pýtať: Quo vadis Homo sapiens sapiens? A rovnako ako Eva a Adam aj pod trestom smrti odtrhli a jedli ovocie zo stromu poznania, tak verím, že aj my, aj keď pod trestom, budeme sa snažiť poznať náš svet a úzkostlivo sa pýtať: Quo vadis Homo sapiens sapiens?

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

RNDr. Karol Ondriaš, DrSc.
– vedúci vedecký pracovník Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky SAV v Bratislave
Čerpané z: My, motroci XXI. storočia, takto prisaháme
Knihu (ISBN: 80-967979-0-5) možno objednať priamo od autora na e-mailovej adrese karol@ondrias.sk

Karol Ondriaš, 22. 06. 2007 | Prečítané: 16836 | Rubrika: Polemika o…

Webhouse.sk

Webhouse

Odporúčame najlepší webhosting a domény za super ceny!

Iné médiá
Zbierka na ochranu humanistov vo svete
Humanists International crowd-funds for persecuted humanists
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Zbierka na ochranu humanistov vo svete.
Voliči, pozor na Kisku!
Keď klamal v minulosti, bude klamať aj v budúcnosti. Pozri: Kiska povedal: „Nezaložím stranu.“ a Kiska je hanba Slovenska.
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
 Re: Ťažko
20-10-19 * 11:22
 Re: Z toho miesta
20-10-19 * 11:03
 Ťažko
17-10-19 * 23:21
Brajti
The Brights
K teórii a praxi humanistickej výchovy
K teórii a praxi humanistickej výchovy
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore