www.humanisti.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovKníhkupectvo AlternatívaAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republiky
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Kultúrny program (Staré Mesto)
Bratislava-Staré Mesto
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @166
Počítadlo


Spam poison

Odpudzujúci sviatok

V piatok, 27. novembra 2009, sa začne islamský sviatok Íd al-Adhá.

Spravodajský portál SITA už v roku 2005 uverejnil protest:

Talianska strana Liga Severu vyzvala na zákaz rituálneho obetovania zvierat počas Sviatku obetovania (Íd al-Adhá). Zvyk islamských, ale aj židovských veriacich, nazvala „barbarským a strašným“. Počas štvordňového sviatku len v Taliansku podrežú hrdlá tisíckam ovečiek. „Tento problém sa zdá byť akoby na okraji záujmu, avšak v skutočnosti nie je, pretože nemôžeme dopustiť, aby našu právnu kultúru ovplyvnila pseudokultúra, ktorá neberie ani minimálny ohľad na práva ľudí, či práva zvierat,“ zdôvodňoval návrh svojej strany predstaviteľ jej parlamentného klubu Allesandro Ce.


Predtým, v roku 2001, Vladimír Kočí pre čitateľov cestovateľského sprievodcu Kalimera priniesol svoje zážitky z Egypta, pomocou ktorých chcem v preklade do slovenčiny priblížiť tento islamský sviatok aj návštevníkom portálu mladých humanistov:

Íd al-Adhá – sviatok obetovania

Každá spoločnosť má niečo, čo rada ukazuje a niečo, čo skrýva. Jednou z možností, ako sa zoznámiť s odlišnou kultúrou moslimského sveta, je zažiť v káhirských uliciach Sviatok obetovania.

My sme vytvorili svoju kultúru na základoch vybudovaných antickými ctiteľmi prírodnej krásy, radi sa preto potešíme pohľadom na pôvaby krásnej dievky kráčajúcej po ulici. Vidieť krv a smrť na verejných priestranstvách je pre nás neprípustné. V Egypte je to však naopak. Najskôr tu uvidíte ženu, zahalenú od hlavy až po päty, ako si otiera do zástery nôž od krvi baránka, ktorého práve pred vašimi očami obetoval jej muž.

Íd al-Adhá je sviatok, ktorého spoločenský význam sa najviac približuje ku kresťanským Vianociam a odohráva sa v dobe, kedy pútnici do Mekky a Mediny prežívajú svoj desiaty deň púte. Celý sviatok je pripomenutím oddanosti praotca Abraháma Bohu, keď mu bol ochotný obetovať svojho jediného syna Izmaela. Po svojom predkovi Izmaelovi sa takisto moslimovia nazývajú Izmaeliti. Príbeh o obetovaní Izmaela je moslimskou modifikáciou starozákonného biblického príbehu, v ktorom Abrahám ponúkne Bohu syna Izáka. Prvý deň sviatku Íd al-Adhá a následujúce tri dni sú pre sunnitských moslimov dňami voľna a rodinných stretnutí. Je to čas, kedy sa pracovný život Egypťanov takmer zastaví. Moslimovia sa schádzajú, dávajú si drobné darčeky a pozývajú sa ku spoločnému stravovaniu. Rovnako ako u nás počas Vianoc, tak i tunajší obchodníci a podnikatelia sa snažia vyťažiť čo najviac zo sviatočnej nálady. Za nimi nezaostávajú ani média. Tlač donekonečna opakuje význam a tradíciu islamských sviatkov, v rozhlase znejú súry z Koránu a v televízii sa to len hemží známymi umelcami a politikmi, ktorí bez výnimky dojato spomínajú na svoje detstvo a na prvý Sviatok obetovania, ktorý si pamätajú. Zatiaľčo v televíznych štúdiach je všetko nádherné a pokoj dýcha z každej usmievavej tváre speváka či herečky, prijateľných pre štát i náboženskú tradíciu, v uliciach Káhiry sa odohráva pre našinca veľmi neobvyklé divadlo.

Prípravy

Sedíme s priateľmi pred typickou káhirskou čajovňou na trhovisku Al-Sayyida Zeinab a zvedavo pozorujeme okolie. Medzi všade prítomnými odpadkami a plagátmi populárnych umelcov (toho roku vrátane takmer národných hrdinov milovaného filmu Titanik) postávajú na trhu v malých hlúčikoch baránky a býčky. Pokojne prežúvajú lucernu, pričom sa zdá, že ich okolitý zmätok a ruch vôbec neruší. Čochvíľa sa pri hlúčiku zastaví Káhirčan oblečený v tradičnej galabiji alebo v európskom saku s kravatou a vyberá si zviera pre rodinnú obeť. Najbohatší kupujú prestížneho býčka, menej zámožní si doprajú baránka. Skutočne drahú ťavu už dnes málokto obetuje. Často sa stáva, že sa niekoľko rodín dohodne, a v kúpe spoločného zvieraťa sa rok čo rok striedajú. V malých dedinách, akou je napríklad Abu-Sir, potom zošit so záznamami, v ktorých rodina kedy a za koľko libier kúpila obetného baránka, býva jedinou kronikou a zvyčajne i jedinou knihou v domácnosti.

Popíjame horúci čaj na žeravom egyptskom slnku, hrajeme miestnu najobľúbenejšiu hru – domino, a sledujeme ako sa obchody hýbu. Zrazu niektorí hostia čajovne vyskočia od stolíkov a ponáhľajú sa pomôcť jednému Káhirčanovi priviazať dvoch práve zakúpených baránkov na strechu taxíka. Baránky odmietli ľahnúť si na slnkom rozpálený strešný nosič, a tak museli byť spoločnými silami mužov v galabijach zvalené, a k tyčiam záhradky pevne priviazané. Egypťania dobre vedia, aká je ich cestná premávka chaotická a dynamická. Nemôžu si dovoliť, aby sa baránkom uprostred križovatky splašených aut, zmätených oslíkov a rozvážnych tiav uvoľnili putá. Tunajší ľudia nemajú so zvieratami súcit, pre nich je baránok jednoducho zviera – vec. Takže si vyplazený jazyk ľahko priduseného zvieraťa na streche auta nikto ani nevšimne. Už sme chceli od nepekného divadla odvrátiť oči, keď tu povolil zámok od kufra taxíka, a z jeho útrob vykukli dve ďalšie huňaté hlavy. Riešenie vzniknutej situácie je prosté. Stačí dvere od kufra niekoľkokrát silne pribuchnúť a zámok určite raz zaklapne. A ovce vo vnútri? Tie majú predsa tvrdú hlavu. Dopijeme čaj a lúčime sa. „Dnes sa už nič diať nebude, ale zajtra, to musíte vidieť!“ hovorí nám Ahmad Rašíd, mladý a všade prítomný obchodník, takmer fantóm Al-Sayyidy Zeinab. Ešte netušíme, že zajtrajšie udalosti sa nám naozaj nezmazateľne vryjú do pamäte. Cestou domov stretávame množstvo Egypťanov ako vedú svojich baránkov, prípadne býčkov. Prevádzajú či prevážajú ich z jedného konca mesta na druhý. Dokonca i výťah v bytovke je dobrý dopravný prostriedok.

Veľký deň

Ešte pred východom slnka sme vyrazili na obľúbený trh v Al-Sayyida Zeinab. Sunnitskí moslimovia sa tu budú spoločne modliť na ulici pred rozostavanou mešitou, tým zahája oslavy Íd al-Adhá. Slnko už zrejme vychádza, pretože z diaľky počujeme veľmi hlasné prevolávanie: „Alláhu akbar“ – Boh je veľký. Veriaci sa spoločne klaňajú, muži vpredu, zahalené ženy cudne v ústraní. Sme v miestach, kam mnoho cudzincov nepríde, najmä nie v tomto období, a tak sme čiastočne stredobodom pozornosti.

Ešte pred koncom modlitby sa nenápadne strácame v bludisku priľahlých uličiek. V každej z nich je niekoľko miest ozdobených kusmi farebných látok. Sú tu malé stolíky, mäsiarsky klát a muži v plnej práci s prípravami. Vedľa veľkých stohov s lucernou a ďatelinou postávajú baránkovia, ovce a býčky. Prežúvajú a pokojne stoja. Potom mäsiar v dlhej galabiji odviaže prvého baránka a skúsene mu jedným rýchlym pohybom podreže hrdlo. Podľa toho zisťujeme, že spoločná modlitba už skončila a sviatok sa začal. Po vykrvácaní zvieraťa je na rade stiahnutie kože. Aby sa dala koža ľahšie odstrániť, je potrebné ju uvoľniť od mäsa a podkožných vrstiev. To sa u baránkov prevádza tak, že sa mäsiarov pomocník zahryzne do zadnej nohy zvieraťa a ústami ich nafúkne. U býčkov je takýto „úkon“ o čosi zložitejší… Ďalšie spracovanie tela mŕtveho zvieraťa je už len otázkou niekoľkých minút. Mäso sa zabalí a predáva. Hlavy sa varia vo veľkých hrncoch. Okoloidúci sa s radosťou zastavujú a pozorujú prácu mäsiarov. Pripomína mi to naše vianočné predávanie kaprov, len krvi a páľavy je tu viac.

Príprava rituálnej obety počas sviatku Íd al-Adhá

Prechádzame ulicami a divadlo je všade rovnaké. To sa opakuje po tri dni. Pribúda len odrezaných nôh na uliciach a hromád koží pravidelne posypávaných vápnom je čoraz viac.

Sviatok má aj inú, krajšiu stránku. Rodiny sa schádzajú, spoločne obedujú a užívajú si chvíle pokoja, ako to vedia len orientálci. Osud mäsa získaného z obetovaných baránkov a býčkov je už znesiteľnejší než osud zvierat. Každá rodina rozdelí svoje mäso na tri diely. Jedna tretina je pre chudobných, druhá pre priateľov a na tretiu sú pozvaní príbuzní na slávnostnú večeru.

Pri večernom návrate domov sme boli na trhu Al-Sayyida Zeinab svedkami pre nás dosť neobvyklého živého obrazu. Tak ako sa u nás v mnohých obchodných centrách robí z Vianoc neónovo-silikónové predstavenie, tu bolo možné zahľadieť niečo podobné. Na rozdiel od miest, kde boli zvieratá obetované bez zbytočných prieťahov, a možno povedať i s určitou dávkou piety, tu vládlo šialenstvo obchodu so smrťou a krvou. Za kvílivého zvuku ohlušujúcich reproduktorov v blikotavom svetle rôznofarebných žiaroviek niekoľko mužov, do pol pása oblečených, podrezávalo jedného baránka za druhým. Po rýchlom vykrvácaní nasledovalo nafúknutie zvieraťa a jeho bleskové stiahnutie. Nikto sa tu nenudil, mäso predtým porazených zvierat už bolo na predaj. Len v nohaviciach oblečený mladík stál na plechovom sude a do mikrofónu bez omrzenia stále vykrikoval: „Bohu sláva! Kúpte mäso! Len za päť libier! Boh je veľký! Najlacnejšie v Káhire! Kupujte mäso! Bohu sláva!“ Za chlapcovho vresku ostatní mäsiarovi pomocníci rozhojdávali kusy tiel zavesených na hákoch nad okoloidúcimi, a z odrezávania čerstvých stehien i váženia robili pre kupujúcich skutočné divadlo. Občas potešili všade prítomné deti s blatom na tvári a zaschnutou krvou vo vlasoch tým, že si veľké mäsiarske nože dali po pirátsky medzi zuby a rozkývali svoje polonahé tela do neuveriteľnej rýchlosti.

Z rozkolísanej hlavy baránka zavesenej na háku mi dopadlo niekoľko kvapiek krvi na tvár. V horúcom egyptskom vzduchu kvapky ani nestačili vychladnúť. Zotriem krv prstom a odolávam pokušeniu po vzore všetkých okolostojacich prsty olízať. Ešte chvíľu stojíme s ústami dokorán a prežívame stredovek. Potom sa otáčame a mierime preč. Pri odchode sme ešte niekoľkokrát zakopli o odrezané nohy či pošmykli sa na kuse kože.

Dozvuky

Po spoločnej večeri v súkromí z predošlého večera sa dnes všetkých odhadovaných 17 miliónov Káhirčanov zíde na ulici. Tu sa žije. Ako kedykoľvek inokedy spolu žartujú, popíjajú čaj, zastavia sa na kus reči, dospelí si na chvíľu zahrajú futbal s malými chlapcami. Pohoda a príjemná atmosféra Orientu. Je skutočne podivuhodné ako sa všetci na seba v uliciach usmievajú, len keby tých múch po včerajšom sviatku toľko nepribudlo. Neuvidíte tu zachmúrené tváre ustaraných podnikateľov. Ľudia majú k sebe bližšie než u nás. Dnes je už normálny všedný deň. Len kaluže dosiaľ nezaschnutej krvi a hromady koží posypané vápnom pripomínajú, že ešte včera sa tu slávil sviatok Íd al-Adhá.

Foto: © Luisangel

Svoj názor k danej téme môžete vyjadriť v diskusnom fóre.

Ján Parada
laik s celoživotným vzdelávaním
Čerpané z:
Kalimera – sprievodca svetom cestovania a vybavenia

Ján Parada, 25. 11. 2009 | Prečítané: 3719 | Rubrika: Polemika o…

Zbierka na ochranu humanistov

Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie.

Pozri: Globálna kampaň na ochranu humanistov.

HELP US PROTECT HUMANISTS AT RISK
Anketa
„To, kto ti vládne, zistíš podľa toho, koho nesmieš kritizovať.“ Myslíte si, že Voltaire vyslovil túto myšlienku?

Áno (26 hl.)
 
Asi áno (7 hl.)
 
Asi nie (13 hl.)
 
Nie (46 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 92
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
 Zlo v cirkvi!
20-01-18 * 20:42
 Hanbi sa!
20-01-18 * 19:54
 Len
20-01-18 * 19:31
Brajti
The Brights
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore