www.humanisti.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovKníhkupectvo AlternatívaAteisti Českej republikyHumanistickí ateistiVoľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyWave of Reality
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @344
Počítadlo

Spam poison
Spam poison

Naše riešenie kauzy „Váhostav“! Zbavme ich majetku a moci!

Oficiálne vyhlásenie

Pre nich zisky, pre nás smrť!Prinášame návrh riešenia kauzy VÁHOSTAV – SK, a.s. (ďalej len Váhostav). Ešte pred tým bude nasledovať rekapitulácia iných „riešení“, a k nim náš komentár.

V štátnych a súkromných, každopádne režimných, médiách bolo uverejnených množstvo informácii o kauze Váhostav. Vyjadroval sa premiér, ministri, poslanci, majitelia malých súkromných stavebných firiem, živnostníci, predstavitelia Váhostavu a ich „konkurenta“ Doprastavu.

Zazneli napríklad takéto vyjadrenia:

„Štát zaplatí dlhy súkromnej firmy, tento návrh je zákerný.“ (Alojz Hlina)

Moralizovanie parlamentných politikov vyznieva zakaždým smiešne. Je úplne zbytočné robiť prednášky o zákernosti, nemorálnosti a pod. v kapitalizme, ktorého jedinou morálkou je individuálny prospech bez ohľadu na druhých ľudí. Čo iné sa dá čakať od kapitalistického štátu, ako pomoc monopolným podnikom?

Presne na to a nič iné monopolné podniky ako Váhostav, Doprastav a iní štát potrebujú. Svojimi peniazmi dokážu ovplyvniť rozhodnutia vlády a chod celého štátu. Poslanec Hlina to hádam nechápe? Buď je naozaj politicky negramotný, alebo veľmi presvedčivo hrá politického hlupáčika.

„Neznášam bohatých ľudí ako Široký a Haščák a budem rád, ak sa podarí zbaviť majetku a moci týchto ľudí. Pokiaľ spravíme nejaký akt, ktorý vyvlastní Širokého, ktorý vyvlastní Váhostav, budem rád. Prichádzame ako záchrancovia. Príčinou tohto problému je pravica, zákon o reštrukturalizácii bol prijatý za vlády Mikuláša Dzurindu.“ (Ľuboš Blaha)

„Štát odkúpi pohľadávky Váhostavu. Peniaze by tak mohli jeho veritelia dostať do konca roka. Následne by tieto pohľadávky chcel štát kapitalizovať vo firme, čo by vlastne znamenalo, že štát by získal podiel vo Váhostave.“ (Robert Fico)

Tzv. neomarxista Blaha a premiér Fico odhalili svoju skutočnú tvár. Dokonca omnoho viac. Odhalili dvojtvárnosť a faloš politiky sociálnej demokracie. SMER je podporovaný boháčmi, množstvo jeho členov sú veľkopodnikatelia a bohatí ľudia podobní Širokému a Haščákovi. Oni Blahovi nevadia? Ich dokáže zniesť?

Zbaviť ich majetku a moci, vyvlastniť ich… Dobre, súhlasíme, ale pýtame sa, že kto ten majetok a moc bude mať potom? Na to treba predovšetkým odpovedať. Bojovať proti kapitalistom je jedna vec, ale reálne im zobrať moc je niečo úplne iné. Len boj proti nim nestačí. Týmto bojom ich pracujúci a utláčaní musia poraziť ako spoločenskú triedu, zobrať im politickú moc a zbaviť ich majetku. Politiku v prospech pracujúcich a utláčaných robí iba ten, kto boj proti kapitalizmu dovádza do dôsledkov – socialistickej revolúcie a získania politickej moci pracujúcimi.

Sociálna demokracia ako SMER toto nikdy nepripustí. SMER naďalej ponechá politickú moc a vlastníctvo podnikov a firiem v rukách veľkopodnikateľov. Akurát teraz maskovane, pod rúškom štátneho vlastníctva. SMER sa teraz hrá na záchrancu, ale vinu má aj on. Nie pravica či tzv. ľavica, ale kapitalistická ekonomika a jej zvlčilé zákony sú príčinou tohto stavu.

SMER a politici ako Blaha a Fico len využívajú ťažké postavenie pracujúcich v kapitalizme, radikálnymi rečami poukazujú na zlá kapitalizmu, ale reálne nič proti tomu nerobia. Ani ich nenapadne odstrániť kapitalizmus. Taká možnosť pre nich neexistuje ani teoreticky.

Budú navrhovať štátnu kontrolu, štátne zásahy, ale viac ani za mak. Kapitalizmus ako taký nechajú na pokoji. Bodaj by aj nie. Veď na čom by sa politicky priživovali??? Mať radikálne reči v parlamente je podstatne pohodlnejšie ako reálne organizovať odbory a pracujúcich proti kapitalizmu, organizovať ich k prebratiu politickej a hospodárskej moci.

Oni dovolia veľkokapitalistom pracujúcich úplne ožobráčiť a potom sa tvária ako záchrancovia. Koho naozaj zachraňujú? Rozhodne nie pracujúcich. Zachraňujú veľkopodnikateľov. Vedú naoko radikálne reči o vyvlastnení, no v skutočnosti zachraňujú práve vlastníctvo veľkopodnikateľov spojením ekonomickej moci ich monopolov a politickej moci kapitalistického štátu.

Robotník, živnostník, roľník alebo zamestnanec z tejto hry stále vychádza ako utlačovaný a zmeniť to môže jedine zvrhnutím kapitalistickej moci a nastolením ľudovej moci pracujúcich. Nestačí, aby mal štát vlastnícky podiel v monopolných podnikoch. Štát musí byť ich jediný vlastník a štátna moc musí byť v rukách pracujúcich.

„Riešením kauzy Váhostav je poslať policajné komando do Širokého vily.“ (Igor Matovič)

Pošlime policajné komando do Širokého vily. Pošlime policajné komando do luxusných sídel majiteľov a predstaviteľov bánk, poisťovní, finančných skupín J&T, PENTA, veľkoobchodníkov, všetkých vykorisťovateľov a špekulantov a zaraz máme pozemský raj bez zlodejiny, podvádzania a krívd. Aké jednoduché! Matoviča musela poriadne bolieť hlava od premýšľania nad tak „geniálnym“ riešením. Priznávame, že zatvoriť oligarchov do väzenia by bolo určitým riešením. Je to bohužiaľ len čiastočné riešenie. Prečo?

Žiadne komando, súd a basa nestačia na odstránenie káuz ako je teraz kauza Váhostav. Mohli by všetkých pozatvárať, dosadiť nových šéfov a majiteľov a nič významné by sa nezmenilo. Robili by to isté, čo ich predchodcovia. Prišiel by nový Široký, Haščák, Kollár…

Také kauzy majú rozhodujúci pôvod nie v tom kde sú akí ľudia, ale v sociálnych podmienkach kapitalizmu. Keby sme na Širokého stoličku posadili rovno svätca nič by to nepomohlo.

Konkurencia, boj o trh, monopolistická štruktúra ekonomiky nútia každého, kto sa raz dá na cestu podnikania robiť podvody, oklamať konkurenciu všetkými možnými prostriedkami, olupovať menších a slabších. Kto toto nekoná ľahko sa v kapitalizme zmení z lovca na korisť. Buď ja zlikvidujem teba, alebo ty mňa. To je zákon kapitalistického podnikania existujúci nezávisle od rečí politikov ako Matovič. Žiadne komando, súd a basa to nezmenia. Odstrániť takéto kauzy sa dá jedine odstránením kapitalizmu a konkurencie. Pre takéto kauzy niet podmienok v socializme, kde nie je konkurencia ale spolupráca, kde na to, aby sa človek mal dobre stačí poctivo pracovať a nie je potrebné druhých podvádzať a olupovať.

„Istá miera uspokojenia by proste mala byť požiadavkou na schválenie reštrukturalizačného plánu, a na to mechanizmy sú. Ak chce vlastník firmu zachrániť, musí ju zadotovať zo svojho.“ (Lucia Žitňanská)

Poslankyňa Žitňanská nám vlastne oznámila, že každý živnostník a malopodnikateľ, ktorému Váhostav nezaplatil si je sám na vine a finančnú stratu si má vyrovnať sám z vlastných prostriedkov. Lenže akých? Jej cynizmus a bezcitnosť sú hodné jedine pravicovej beštie ako je ona a všetci zo strán kde bola a je.

Malý podnikateľ alebo živnostník si je podľa nej sám na vine? Problém nestojí tak, že šli dobrovoľne robiť pre Váhostav. Veď dlhodobú prácu môžu získať jedine na zákazkách aké majú monopolné podniky Váhostav alebo Doprastav! Monopolná štruktúra hospodárstva im inú možnosť nedáva. Monopoly túto ich závislosť zneužívajú vo svoj prospech, pre zvyšovanie svojich ziskov – najprv im platia čo najmenej a potom neplatia vôbec ako v tomto prípade.

Podľa Žitňanskej sú vinníkmi celej kauzy monopolným kapitálom zdieraní živnostníci a malopodnikatelia lebo „dobrovoľne“ šli robiť ako subdodávatelia pre Váhostav a nie práve monopoly. Najlepší dôkaz koho svojou politikou háji aký len môže byť.

„Jednoznačne nesúhlasím s tým, aby subdodávatelia Váhostavu dostali 40 percent, a my (subdodávatelia Doprastavu, pozn. red. VZDOR-u) len 30,7 percenta. Keď už to riešia, nech to robia rovnako. S mojou firmou to zatriaslo. Som na nule, ešte mám aj pôžičku. Toto riešenie vôbec nepovažujem za seriózne. Je to veľké svinstvo. Nepovažujem to za správne, pretože obe firmy sú vlajkové lode slovenského stavebníctva a žijú vyložene zo štátnych zákaziek.“ (veriteľ Doprastavu)

Monopoly práve preto, že sú monopolmi stoja nad konkurenciou. Monopoly aj napriek tomu, že sú monopolmi nemajú tú silu, aby konkurenciu odstránili. Rozdelenie rozhodujúcej časti hospodárstva medzi jednotlivé monopoly im dáva „len“ tú výhodu, že môžu po určitý čas nerušene pôsobiť na svojom teritóriu.

Pomer síl jednotlivých monopolov sa časom mení, prevahu získavajú iné monopoly. Keďže klasická konkurencia typická pre nemonopolné podniky medzi nimi nejestvuje, hľadajú iné cesty ako vyradiť súpera z hry. Typické je práve prepojenie so štátnym aparátom – súdy, úrady, štátne komisie, ministerstvá, vláda… Spravidla vyhráva ten kto má lepšie rozmiestnených svojich ľudí. Taký monopol má lepšie zákazky, nad jeho prešľapmi sa zatvárajú oči, dostáva výnimky a rôzne úľavy.

Takto medzi sebou súperia monopoly v stavebnom priemysle Váhostav a Doprastav. V monopolnom kapitalizme to nie je nič výnimočné. Momentálne je priazeň osudu naklonená k Doprastavu – svojim veriteľom musí zaplatiť z ich pohľadávok takmer o 10 % menej ako Váhostav. To je tiež spôsob ako dosahovať vyššie zisky než ostatné monopoly a zvyšovať svoj monopolný podiel na ich úkor. Pre monopoly je to na obsadenom trhu jediná cesta. To, čo je pre živnostníka a malopodnikateľa smrteľnou ranou, je pre monopol životodarnou energiou.

Teraz náš návrh k riešeniu tejto kauzy.

V súčasnosti pre okamžité riešenie navrhujeme:

  1. Váhostav a Doprastav previesť do 100% vlastníctva štátu,
  2. skonfiškovať majetok majiteľom Váhostavu a Doprastavu a dať ho do správy zamestnancov,
  3. v podnikoch Váhostav a Doprastav vytvoriť dočasné vedenie s rozhodujúcou účasťou zamestnancov,
  4. veriteľom (živnostníci, malopodnikatelia) vyplatiť plnú sumu pohľadávky a ponúknuť im, aby sa na základe svojho dobrovoľného rozhodnutia v týchto podnikoch riadne zamestnali vrátane účasti na vedení a rozhodovaní v podniku.

Aby sa podobným kauzám v budúcnosti predišlo už v rámci kapitalizmu, ďalej navrhujeme:

  1. všetky veľké podniky previesť do 100% vlastníctva štátu,
  2. skonfiškovať majetok ich majiteľom a dať ho do správy zamestnancom,
  3. v týchto podnikoch vytvoriť zamestnanecké rady, ktoré v nich budú kolektívne prijímať rozhodnutia, uvádzať ich do praxe a vykonávať kontrolu ich plnenia; to umožní pracujúcim v praxi dokázať, že hospodárstvo dokážu viesť oni sami a nepotrebujú k tomu žiadny bankárov, oligarchov a kapitalistov,
  4. takýto štátny podnik musí hospodáriť rentabilne, tak aby náklady na splnenie zákaziek a prostriedky na rozvoj podniku plne hradil z vlastných príjmov,
  5. zadané zákazky od štátu musí plniť na vlastný účet, s vlastnými zamestnancami a výrobnými prostriedkami, nesmie ich zadávať iným firmám a podnikom,
  6. veriteľom (živnostníci, malopodnikatelia) vyplatiť plnú sumu ich pohľadávky a ponúknuť im prijatie do trvalého pracovného pomeru na základe ich dobrovoľného rozhodnutia.

V konečnom dôsledku je podľa nás jediným trvalým riešením:

  1. socialistická revolúcia – zvrhnutie kapitalizmu, uchopenie politickej a ekonomickej moci pracujúcou triedou a znárodnenie veľkovýroby,
  2. taký majetok kapitalistov ako luxusné sídla, vily a budovy dať do obecného užívania pre potreby občanov (oddych a rekreácia, materské škôlky, zábava a voľný čas),
  3. zverenie vedenia podnikov ich zamestnancom,
  4. zodpovednosť zamestnancov za hospodárenie v im zverenom podniku pred celou spoločnosťou,
  5. vedúci a riadiaci pracovníci musia byť volení, zhora (štátne orgány), ale hlavne zdola (zamestnanci) kontrolovaní, verejne zodpovední za výkon svojej funkcie a kedykoľvek odvolateľní, platení na úrovni priemernej mzdy,
  6. účelné a plánovité využívanie pracovných síl a výrobných prostriedkov,
  7. rentabilné hospodárenie na vlastný účet, hradenie nákladov na výrobu a investícii do rozvoja z vlastných príjmov,
  8. každý socialistický podnik má dosahovať zisk, ak to je možné; zisk však nesmie byť prvoradým cieľom – hybnou silou a pohnútkou – výrobnej činnosti; prvoradým cieľom výroby je uspokojenie potrieb spoločnosti,
  9. výroba podľa najmodernejších technológií a neustále zvyšovanie produktivity práce,
  10. riadenie výroby, distribúcie a obchodu v prospech celej spoločnosti.

VZDOR – strana práce
Prijaté vedením strany 22. 4. 2015

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

VZDOR – strana práce (VZDOR)
Pšurnovická 58, 014 01 Bytča
IČO: 31788050
Čerpané z: VZDOR – strana práce

VZDOR, 23. 04. 2015 | Prečítané: 906 | Rubrika: Polemika o…

Euro kalkulačka
Euro kalkulačka EUR Euro kalkulačka SKK
Anketa
Čítali ste knihu Zakázané ovocie – Etika humanizmu, ktorú napísal Paul Kurtz?

Áno (262 hl.)
 
Nie (192 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 454
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
Brajti
The Brights
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore