www.humanisti.sk
www.humanisti.sk
Inzeráty
Predám ochrannú známku s logom
Jedálny lístok
BILLA
Webhouse.sk
Humanistická zbierka
Transparentný účet pre humanistov
Humanisti, už môžete pomáhať aj cez transparentný účet. Pozri: Zbierka na pomoc chudobným.
Zbierka na ochranu humanistov vo svete
Humanists International crowd-funds for persecuted humanists
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Zbierka na ochranu humanistov vo svete.
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVA Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam RomanSlovenské súťaže.skNAJsúťaže.skeSúťaže.skKochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.sk
Iné médiá
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @173
Počítadlo


Spam poison

Hypotéza kritického obdobia

So štúdiami vývinu jazyka súvisí najmä vytvorenie jazyka dieťaťa, jazyk a poznávací vývin, počiatky gramatiky. Na vysvetľovanie jazykového vývinu slúži teória podmieňovania (B. F. Skinner), nativistická teória jazyka (N. Chomsky) a hypotéza kritického obdobia (E. H. Lenneberg).

Hypotéza kritického obdobia

Na otázku, či ste sa v detskom veku naučili svoj rodný jazyk ľahšie než neskôr iný jazyk, pravdepodobne odpoviete, že svoj rodný jazyk ste zvládli oveľa ľahšie. Podľa E. H. Lenneberga (1967) a iných nativistov táto bežná skúsenosť podporuje hypotézu kritického obdobia. Podľa tejto hypotézy jazykové učenie závisí od biologického dozrievania, pričom ľahšie prebieha pred pubertou.

Podľa E. H. Lenneberga dve hemisféry mozgu majú pri narodení rovnaký potenciál. Avšak ich funkcie sa rokmi špecializujú, pričom jazykové funkcie sú umiestnené hlavne v ľavej hemisfére. Z toho vyplýva, že pri poškodení ľavej hemisféry v rannom veku môžu byť jazykové funkcie presunuté do pravej hemisféry. K tejto situácii dôjde ťažšie, ak poškodenie mozgu nastalo v adolescencii, keď je jazyk stabilizovaný v ľavej hemisfére.

E. H. Lenneberg na podporu svojej hypotézy kritického obdobia ponúkol štúdie s ľuďmi, u ktorých dochádzalo k afáziám (strate jazyka následkom poškodenia mozgu). Niektoré deti sa stali afatické pred pubertou, znovuzískali väčšinu alebo dokonca aj všetky stratené jazykové funkcie. Znovuzískanie prebehne zväčša vtedy, keď k poškodeniu mozgu došlo predtým, než dieťa dosiahlo päť rokov. Poškodenie mozgu po puberte je často sprevádzané iba pomalým a čiastočným znovuzískaním jazyka.

Hypotézou kritického obdobia možno tiež vysvetliť, prečo sa učenie druhého jazyka zdá byť pre staršie detí a dospelých ťažšie než pre malé deti. Skutočne, dospelí majú spočiatku výhodu pred deťmi, ktoré sa začnú učiť druhý jazyk, ale tie ich často prekonávajú. Aj výsledky výskumov s prisťahovalcami do USA naznačujú, že čím skôr sa deti dostanú do krajiny, tým lepšie zvládnu komplexné pravidlá gramatiky a iné aspekty anglického jazyka.

Pôsobenie hypotézy kritického obdobia sa overovalo tiež prostredníctvom jazykového správania detí, ktoré mali malé šance naučiť sa jazyk v detstve. Preto sa posudzovala úspešnosť tých detí, ktoré boli zaostalé od narodenia. Medzi ne patril „divý chlapec z Aveyronu“, ktorý žil na izolovanom mieste v južnom Francúzsku. Francúzsky vedec S. Itard sa ho pokúšal naučiť rozprávať, avšak zvládol iba dve slová.

Jazykový vývin iného deprimovaného dievčaťa „Genie“, ktoré objavili v jeho trinástich rokoch, bol tiež výrazne spomalený. Do určitej miery zvládlo slovník, avšak veľmi slabo sa naučilo gramatické pravidlá.

Dôkazy naznačujú, že na učenie syntaxe existuje kritické obdobie, čo patrí aj pre fonologické učenie (napríklad ako prednášať slová jazyka). Menej dôkazov je však o kritickom období pre učenie slovníka a veľa jazykových zručností možno získať aj po kritickom období. Preto možno uvažovať skôr o slabšej verzii hypotézy kritického obdobia, podľa ktorej niektoré aspekty jazyka sú mimo tohto kritického obdobia ťažšie zvládnuteľné.

prof. PhDr. Imrich Ruisel, DrSc.
Je riaditelom Ústavu experimentálnej psychológie SAV. Súčasne je vedúcim Centra excelentnosti pre výskum inteligencie a tvorivosti. Pravidelne prednáša na slovenských i zahraničných univerzitách, patrí medzi uznávaných svetových odborníkov v oblasti psychológie. V roku 2000 bol zaradený medzi „Vedcov roka 2000“. Venuje sa predovšetkým oblasti výskumu a tiež úspešne vedie doktorandov.
Čerpané z:
RUISEL, Imrich. Inteligencia a myslenie. Ikar: Bratislava, 2004. ISBN 80-551-0766-1

Imrich Ruisel, 24. 01. 2007 | Prečítané: 4498 | Rubrika: Veda a spoločnosť

Doba slovenská
BILLA
Webhouse.sk
Webhouse

Odporúčame najlepší webhosting a domény za super ceny!

Iné médiá
Sociálne siete
Anketa
Súhlasíte s finančnou odlukou cirkví od štátu?

Rozhodne áno (711 hl.)
 
Viac áno, ako nie (182 hl.)
 
Viac nie, ako áno (167 hl.)
 
Rozhodne nie (179 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 1239
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
 RE: Niečo tu nie je v poriadku
22-09-20 * 16:42
 Re: Veď rozmýšľaj!
22-09-20 * 16:36
 Re: Pokrytectvo
18-09-20 * 15:59
Lipka – diskusné fórum
Lipka
Diskuteri.sk
Diskuteri.sk
Brajti
The Brights
K teórii a praxi humanistickej výchovy
K teórii a praxi humanistickej výchovy
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Biblia očami vedy
Biblia očami vedy
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Spotrebiteľská Poradňasc
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore