www.humanisti.sk
Súťaž o knihu
Webhouse.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVAAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Slovenské súťaže.skNAJsúťaže.skeSúťaže.skKochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.skdTest
Iné médiá
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @197
Počítadlo


Spam poison

Extrémizmus – definícia a stručný prehľad

Vieme, o čom hovoríme?

Autor: Daniel Milo

Kto vlastne tvorí extrémnu pravicu?

Na definíciu a vymedzenie extrémizmu existujú v odbornej i laickej verejnosti protichodné názory, najmä vďaka nejednoznačnosti významu tohto pojmu. Extrémista, extrémistická skupina, extrémistický materiál, trestný čin motivovaný extrémizmom. Všetky tieto pojmy sa objavujú v médiách, legislatíve, koncepciách a stratégiách, bez toho, aby existoval konsenzus v chápaní pojmu extrémizmus z ktorého všetky vychádzajú a aby bol tento pojem jasne definovaný.

Kde začína extrém

Nálepka „extrémista“ sa najmä v posledných rokoch používa veľmi voľne a označuje sa ňou široký okruh aktivít a škála subjektov. Paradoxom pritom je, že mnohí, ktorí tento pojem používajú, nepoznajú jeho základné vymedzenie a tak dochádza k častým omylom pri označovaní aktivít či subjektov za extrémistické v prípadoch, kedy nespĺňajú základné charakteristické znaky extrémizmu.

Je dôležité veľmi presne rozlišovať medzi slovom extrémny v zmysle, prekonávajúci zvyčajné, normálne, obyčajné alebo nachádzajúci sa na najvzdialenejšom bode od stredu a extrémistický. Extrémny názor, postoj či správanie nemusí byť zároveň extrémistické. Extrémizmus môžeme označiť za žurnalistický alebo politologický pojem, ktorý, napriek pomerne častému používaniu v rôznych kontextoch, nie je vždy správne chápaný.

Za extrémizmus možno považovať konanie a aktivity vychádzajúce z postojov krajne vyhrotenej, demokratickému systému nepriateľskej ideológie, ktoré, či už priamo, alebo v určitom dlhšom období, pôsobia deštruktívne na existujúci demokratický systém a snažia sa ho nahradiť totalitným režimom alebo diktatúrou. Druhou charakteristickou črtou extrémizmu a s ním spájaných aktivít je, že útočia na systém základných práv a slobôd, garantovaný ústavou a medzinárodnými ľudskoprávnymi dokumentmi. Ich cieľom je zničiť demokratické usporiadanie spoločnosti v jej základoch.

Často býva veľmi zložité určiť, kto je extrémista a kto nie. Hranica medzi extrémizmom a „normálnym“, spoločnosťou a zákonmi akceptovaným správaním, je veľmi široká a nejasne formulovaná. Keď je za extrémistu označený človek, ktorý podľa svojho názoru vykonáva vysoko záslužnú činnosť, obvykle ho to pohoršuje. Tiež sa ho môže dotknúť, keď je postavený na rovnakú úroveň svojím rovnako označovaným nepriateľom či ideovým protivníkom.

Treba zdôrazniť, že nie všetky názory, postoje či aktivity, ktoré vybočujú zo zaužívaných noriem správania platných v spoločnosti, možno automaticky označiť za extrémistické. Prejav názoru na určitý spoločenský problém neobvyklými formami, napríklad formou občianskej neposlušnosti, blokádou cesty či demonštráciou, ktoré spoločnosť vníma ako narušenie zaužívaných pravidiel, nie je možné automaticky označiť za extrémizmus; treba rozoznať predovšetkým ideologické pozadie, východiská a ciele ľudí, ktorí takéto aktivity organizujú.

Pri hodnotení, či ide o extrémistické aktivity alebo nie, je rozlišovacím kritériom práve skutočnosť, či charakter konania a najmä jeho motivácia pôsobia deštruktívne na existujúcu spoločnosť a jej základné demokratické princípy, či útočia na systém základných práv a slobôd, či sa snažia o obmedzenie, potláčanie alebo znemožnenie výkonu základných práv a slobôd pre určité skupiny obyvateľstva a či používajú fyzické násilie voči majetku alebo názorovým či politickým oponentom.

Ideológia je druhoradá

Za jednu z príčin vzniku extrémizmu môžeme považovať prítomnosť intolerancie v spoločnosti: využíva a podporuje ju. Intolerancia voči určite skupine obyvateľov, vymedzených ich skupinovými charakteristikami, ako rasa, etnikum, náboženstvo, jazyk, národnosť, sexuálna orientácia, postihnutie, sociálna trieda, majetok atď. je základom ideológie väčšiny extrémistických skupín.

Extrémizmus priamo závisí od usporiadania a stavu spoločnosti, v ktorej sa prejavuje. Keď sa spoločnosť ocitne v štádiu, v ktorom značne narastajú vnútorné rozpory, veľká väčšina extrémnych aktivít je bezprostrednou reakciou na ne. Podľa niektorých autorov je extrémizmus dokonca produktom demokratickej spoločnosti, keďže demokracia nemá dostatok účinných obranných mechanizmov, ktorými by sa ubránila všetkému, čo jej škodí. Pokiaľ by totiž takéto mechanizmy mala, stala by sa diktatúrou. Každá demokratická spoločnosť sa teda borí s extrémizmom. Po celom svete, Slovensko nevynímajúc, existuje množstvo najrôznejších extrémistických skupín alebo hnutí.

Pri slove extrémista sa väčšine ľudí asi vybaví obrázok skinheada – mladíka s oholenou hlavou, ťažkými topánkami a vojenským oblečením. Tento obraz, často podporovaný médiami však zďaleka nevystihuje všetky vonkajšie prejavy a formy extrémizmu, navyše dnes už takto vyzerajúcich extrémistov nájdeme na Slovensku len minimum. Faktom však je, že práve pravicový extrémizmus, vzhľadom na počet jeho prívržencov ako i celospoločenský dopad ich aktivít predstavuje reálne nebezpečenstvo pre spoločnosť. Iné druhy extrémizmu sú na Slovensku zastúpené len v minimálnej miere a nepredstavujú vážnejšie bezpečnostné riziko.

Primárnym dôvodom, prečo sa mladí ľudia pridávajú k rôznym extrémistickým zoskupeniam, je snaha získať určitý status, postavenie a rešpekt v radoch svojich vrstovníkov, či okolia spojená s potrebou rebélie voči normám a hodnotám akceptovaných v spoločnosti. Vzrušenie, adrenalín, násilie, pocit, že bojujú „za správnu vec“, sú hlavnými faktormi, ktoré priťahujú mladých ľudí do radov extrémistických hnutí. Ideológia samotná často hrá až druhotnú úlohu a až po vstupe do takýchto skupín sa s ňou jej členovia stotožňujú.

Hrdí Vikingovia

Vychádzajúc z vyššie uvedenej charakteristiky extrémizmu, predstavuje pravicový extrémizmus takú časť protispoločenského konania s extrémistickými črtami, ktorého motívom je rasová, národnostná či etnická nenávisť a chýba pri ňom iná hmotná pohnútka konania.

Vyhrotený extrémny nacionalizmus, prechádzajúci do rasizmu, sa pri takomto konaní prejavuje ako hlavný motív konania. Pravicový extrémizmus je typický najmä nenávisťou, pohŕdaním a nepriateľstvom voči ľuďom inej farby pleti, rasy, či vierovyznania (xenofóbia), proti prisťahovalcom, Rómom, moslimom či Židom. Nenávisť, ktorá často prerastá do fyzických útokov je v podmienkach Slovenska často zameraná aj proti tzv. „bielemu odpadu“, kam zaraďujú všetkých svojich ideologických protivníkov, ľavicovo orientovanú mládež, anarchistov, ale i liberálov, humanistov, ľudí na okraji spoločnosti, bezdomovcov, narkomanov a iných.

Ako špecifický druh útokov motivovaných rasovou nenávisťou je označovaný antisemitizmus, ktorého charakteristickými črtami sú popieranie holokaustu, hlásanie hrozby „svetovlády Židov“, ktorá je dokladaná údajným vplyvom Židov na ekonomický a politický život vyspelých krajín a ktorého dôsledkom bude skaza bielej rasy. Antisemitizmus je pre pravicový extrémizmus charakteristickým znakom, u niektorých skupín dokonca znakom dominantným.

Nie všetky rasistické, xenofóbne a antisemitistické prejavy a postoje extrémistov sú však dávané najavo otvorene. Často sú skryté za heslami o vlastenectve a patriotizme. Nimi sa extrémisti snažia osloviť širšiu verejnosť – apelovaním na národnú hrdosť, tradície a odkaz „velikánov bieleho (prípadne slovenského) národa“. Ako velikáni, ktorých odkaz treba nasledovať, sú prezentovaní politici ako Adolf Hitler, Benito Mussolini, Rudolf Hess, či v slovenských pomeroch Andrej Hlinka a Jozef Tiso. Prekrúcajú históriu a z kontextu historických diel vytrhávajú „fakty“ podporujúce rasistické teórie a postoje. Obľúbené sú aj dávne dejiny európskych národov, najmä severských, v ktorých vidia prapôvod árijskej rasy. V postave hrdého vikingského bojovníka vidia svoj ideál, s ktorým sa častokrát sami stotožňujú. Používanie severskej mytológie, mien bohov či runového písma sa stalo neoddeliteľnou súčasťou rasovo extrémistických zoskupení. V súčasnosti ide o ideológiu viac či menej otvorene hlásanú širokým spektrom skupín a hnutí, ktoré samé seba označujú za nacionalistov, patriotov, hnutie národného odporu, autonómnych nacionalistov a podobne.

Pospolití Slováci

Na Slovensku existujú dva druhy subjektov patriacich k extrémnej pravici: oficiálne registrované skupiny budiace dojem konformity so zákonmi platnými v SR, snažiace sa o získanie sympatií verejnosti a o vstup do politiky a na druhej strane subjekty ktoré otvorene prejavujú svoje postoje a ideológiu.

Prvým typom sú oficiálne registrované subjekty – občianske združenia a politické strany. Najznámejším a najvýznamnejším z nich je Slovenská Pospolitosť (SP), ktorá v poslednom období prešla viacerými zmenami týkajúcimi sa tak jej právnej formy ako i spôsobu prezentácie a vystupovania na verejnosti. Po tom ako v roku 2006 Najvyšší Súd rozpustil Slovenskú Pospolitosť – Národnú Stranu, došlo k útlmu činnosti aktivít SP na obdobie takmer dvoch rokov. Od roku 2008 však znova obnovila svoje verejné aktivity a v súčasnosti jej predstavitelia ovládajú stranu Ľudová Strana – Naše Slovensko (ĽS-NS). Táto síce v parlamentných voľbách získala iba mizivú podporu, jej členovia však kandidovali vo voľbách do miestnej samosprávy a naďalej sa pokúšajú o vstup do politiky. ĽS-NS upustila od otvorených prejavov antisemitizmu, sympatií s totalitnými ideológiami či používania uniforiem. Jej predstavitelia sa v súčasnosti snažia po vzore rozpustenej českej Dělnickej strany alebo maďarského Jobbiku využívať protirómske postoje časti slovenskej verejnosti ako politickú platformu pre získanie podpory najmä v regiónoch s vysokou mierou medzietnického napätia, vysokou nezamestnanosťou a kriminalitou. SP naďalej pôsobí aj ako občianske združenie, nakoľko snahy ministerstva vnútra o jeho zrušenie neboli dostatočne odôvodnené a ministerstvo nedodržalo v tomto procese zákonný postup.

Okrem SP naďalej pôsobia na Slovensku viaceré občianske združenia a neformálne zoskupenia, ktorých ideové východiská a aktivity možno označiť za extrémistické.

Druhým druhom subjektov pôsobiacich v rámci extrémnej pravice sú neregistrované zoskupenia, bez formálnej štruktúry čie hierarchie založené na koncepte leaderless resistance, odpore bez vodcu. Takéto skupiny začali vznikať na Slovensku od roku 2006 jednak ako dôsledok útlmu aktivít SP a zároveň pod vplyvom trendov zo zahraničia – najmä z ČR a Nemecka. Na Slovensku pôsobia pod názvami Národný Odpor, Autonómni nacionalisti, Slobodní nacionalisti alebo ako rôzne neformálne zoskupenia, kluby bojových športov apod. Vrchol aktivít zažili v období rokov 2007 – 2009, v súčasnosti miera ich verejných aktivít upadá a sústreďujú sa skôr na regionálne aktivity.

Prečo sú nebezpeční?

Najväčšou hrozbou pravicových extrémistov sú násilie a teror v uliciach, pohostinstvách, prostriedkoch MHD a na iných verejných priestranstvách. Útoky sú sčasti náhodné, napríklad keď ide partia neonacistov z futbalu, z krčmy a stretnú náhodnú obeť. Niektoré z útokov (najmä tie so závažnejšími následkami), ako sú útoky na miesta, kde sa schádzajú Rómovia, prípadne na ich obydlia, či na koncerty alternatívnej mládeže, sú však vopred plánované a organizované.

Obeťami bývajú ľudia inej farby pleti, národnosti či výzoru, ľudia na okraji spoločnosti – narkomani, bezdomovci, ale aj príslušníci určitých mládežníckych subkultúr ako sú punkeri či SHARP skinhedi, u ktorých je menšia šanca, že sa obrátia na políciu. Častokrát sa však obeťou útoku stávajú aj ľudia, ktorí sa zastanú obetí ich útoku alebo prejavia nesúhlas s tým, čo neonacisti robia. Typickou formou útoku je bleskové napadnutie obete presilou, viacerými útočníkmi. Pri útokoch pravidelne požívajú zbrane, najčastejšie teleskopické obušky, nože, boxery. Okrem okamžitých fyzických následkov majú tieto útoky aj dlhodobé následky – obete majú pocit strachu, neodvažujú sa vo večerných hodinách vychádzať z bytu alebo sa vyhýbajú určitým oblastiam. Cieľom týchto útokov je šírenie atmosféry strachu a neustáleho ohrozenia medzi potenciálnymi obeťami a znemožnenie plnohodnotného života ľuďom, ktorých neonacisti označia za svojich nepriateľov. Následkom je emigrácia Rómov či odchod zahraničných študentov zo Slovenska a zmena výzoru u mládeže, aby „neprovokovali“ neonacistov k útokom.

Intenzita ich útokov sa cyklicky opakuje – obdobia, keď je pouličných útokov viac, striedajú pokojnejšie obdobia. Súvisí to aj s generačnou výmenou v radoch extrémistických skupín, keď starší prestávajú páchať priame pouličné násilie a na ich miesto nastupujú mladší, ktorí sa im snažia vyrovnať. Mnohí z nich sa aktívne venujú bojovým umeniam ako kick box, thajský box či wing tsun a posilňovaniu.

Aktivity pravicových extrémistov možno rozdeliť do viacerých kategórií: násilné fyzické útoky na Rómov, zahraničných študentov, židov alebo iné osoby (alternatívna mládež, pankáči); ničenie majetku, rozbíjanie zariadenia v podnikoch; verbálne a grafické prejavy sympatií k nacizmu a jeho predstaviteľom, ako je napríklad hajlovanie na verejnosti; hudobné koncerty a párty, na ktorých sa distribuujú predmety so symbolikou vyjadrujúcou sympatie k neonacizmu a dochádza na nich k hajlovaniu; demonštrácie a verejné zhromaždenia ultranacionalistických skupín; násilie spojené so športovými podujatiami, ktoré často končí fyzickými napadnutiami obetí.

A čo vľavo?

V porovnaní s pravicovým extrémizmom je definovanie a popis ľavicového extrémizmu zložitejší. Dôvodom je fakt, že extrémna ľavica vychádza z oveľa širšieho spektra ideových východísk, ktoré si neraz navzájom odporujú. Zároveň je tu oveľa menej zreteľná hranica medzi radikalizmom a extrémizmom. Skupiny a organizácie označované za ľavicovo extrémne vychádzajú najmä z ideí marxizmu, boľševizmu, trockizmu, syndikalizmu, anarchizmu.

Ľavicovo radikálnu/extrémistickú scénu spoločnosť vníma oveľa tolerantnejšie. Dôvodom je väčšinou tvrdenie, že tieto skupiny verejne nedeklarujú potlačovanie práv a slobôd ostatných občanov. Podceňuje sa, že v prípade realizácie cieľov boľševických ľavicových extrémistov by bolo priamym dôsledkom odstránenie parlamentnej demokracie a obmedzenie ľudských práv. U ľavicových extrémistov možno hovoriť o jednoznačnom odmietaní parlamentnej demokracie a presadzovaní modelu priamej demokracie.[1] Určite tu zohráva významnú úlohu aj fakt, že väčšina dospelej populácie žila a pracovala za socializmu, ktorý vychádzal z ideí, na ktorých stavajú aj niektorí súčasní ľavicoví extrémisti.

K ľavicovému extrémizmu bývajú často zaraďované nezávislé bunky a skupiny označované ako ANTIFA alebo Antifašistická akcia. Vznikli v 90. rokoch ako reakcia na nárast násilných útokov neonacistov na iné mládežnícke subkultúry (najmä hnutia hardcore a punk) najmä vo väčších mestách. Za situácie, keď zložky štátu, najmä polícia, neboli schopné efektívne odstrániť problém neonacistického násilia v uliciach, je takáto sebaobranná reakcia skupiny, ktorá je najčastejšie terčom útokov, prirodzená.

Napriek zlepšeniu práce polície v tejto oblasti, ku ktorému došlo v ostatných rokoch, pretrváva v niektorých oblastiach neochota riešiť prípady s extrémistickým pozadím, čo spôsobuje nedôveru obetí v políciu a príklon k radikálnym riešeniam.

Činnosť ANTIFA v praxi možno rozdeliť na monitoring neonacistov, propagačno-informačnú, defenzívnu (obrana akcií a koncertov voči útokom neonacistov) a ofenzívnu. Za najproblematickejší možno označiť práve posledný typ aktivít – aktívne napádanie osôb z radov neonacistov na základe ich výzoru, politického presvedčenia a názorovej orientácie.

Možno však konštatovať, že na Slovensku skupiny, ktoré možno oprávnene označiť za ľavicovo extrémistické, nepredstavujú vzhľadom na nízky počet osôb v nich zapojených reálnu hrozbu pre spoločnosť, najmä v porovnaní s rozsahom a druhom aktivít pravicových extrémistov.

Pod čiarou

[1] Mareš, M., Anarchistický terorismus v České republice po roce 1989, Rexter 2/2004.

Článok vychádza z publikácie Nemaj trému z extrému, ktorú vydala Nadácia otvorenej spoločnosti v roku 2008.

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Daniel MiloJUDr. Daniel Milo
– vedúci programu strategickej komunikácie (Head of Strategic Communication Programme) v organizácii GLOBSEC
– je vedecký pracovník v GLOBSEC Policy Institute
– vyštudoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave a titul doktor práv v trestnom práve
– zameriava sa predovšetkým na extrémizmus, cyberhate (prejavy nenávisti na internete), medzinárodné extrémistické siete a využívanie propagandy zahraničnými aktérmi
– publikoval alebo je spoluautorom niekoľkých publikácií o týchto otázkach vrátane analytickej správy mapujúcej súvislosti medzi Kremľom a krajne pravicovými politickými aktérmi na Slovensku
– predtým pôsobil ako predseda mimovládnej organizácie na Slovensku Ľudia proti rasizmu, poradca Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva vo Varšave, pôsobil na Úrade vlády SR (venoval sa téme rovnakého zaobchádzania a diskriminácie) a v kancelárii ministra vnútra ako tajomník Výboru pre predchádzanie a elimináciu rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatných foriem intolerancie
Čerpané z: www.globsec.org

Daniel Milo, 13. 09. 2019 | Prečítané: 130 | Rubrika: Veda a spoločnosť

Webhouse.sk

Webhouse

Odporúčame najlepší webhosting a domény za super ceny!

Iné médiá
Zbierka na ochranu humanistov vo svete
Humanists International crowd-funds for persecuted humanists
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Zbierka na ochranu humanistov vo svete.
Voliči, pozor na Kisku!
Keď klamal v minulosti, bude klamať aj v budúcnosti. Pozri: Kiska povedal: „Nezaložím stranu.“ a Kiska je hanba Slovenska.
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
 Re: Ťažko
20-10-19 * 11:22
 Re: Z toho miesta
20-10-19 * 11:03
 Ťažko
17-10-19 * 23:21
Brajti
The Brights
K teórii a praxi humanistickej výchovy
K teórii a praxi humanistickej výchovy
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore