www.humanisti.sk
Podporte vydanie zbierky básní
Podporte projekt
Fotografická súťaž Cesta svetla 2018
Súťaž
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVAAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.sk
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Kultúrny program (Staré Mesto)
Bratislava-Staré Mesto
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @762
Počítadlo


Spam poison

Evolučný biológ verí, že najbližší bohovia sú veľmi ďaleko

Hlavolam pre ateistov

Minule som v článku Kde sú hranice ateizmu? spomenul, že existuje ateista, ktorý pripúšťa možnú existenciu boha.

Teraz mám ďalšiu lahôdku na uvažovanie.

Robin Kopecký, doktorand teoretickej a evolučnej biológie na Prírodovedeckej fakulte Karolovej univerzity (PrF UK) v Prahe, spravil rozhovor s evolučným biológom Jaroslavom Flegrom. Rozhovor je uverejnený v rubrike Spoločnosť v českom týždenníku Respekt pod názvom „Biológ Flegr: Pokiaľ bohovia neexistujú, je to malér“ s poznámkou „S evolučným biológom Jaroslavom Flegrom o existencii bohov“.

Evolučný biológ Jaroslav Flegr na otázku, či verí v boha, odpovedal:

„Ako sa to vezme. Ako už som povedal, najbližší bohovia sú veľmi ďaleko a osud jedného druhu ľudoopa, ktorý vyčíňa na tretej planéte jednej bezvýznamnej hviezdičky na okraji jednej bezvýznamnej galaxie, je im najskôr ľahostajný.“

Na otázku „Tak prečo tu tí starí alebo aspoň noví bohovia nie sú?“ odpovedal:

„Som skeptik, takže mi ako najpravdepodobnejšie pripadá, že sú veľmi ďaleko, a že ich nezaujímame.“

Evolučný biológ Jaroslav Flegr v knihe Evolučné roztápanie alebo O pôvode rodov napísal:

„Evolučný biológ by to možno nemal teológom ani prezrádzať, ale triedenie z hľadiska stability môže byť dejom zodpovedným za existenciu boha či bohov. Pokiaľ kedykoľvek v zrejme nekonečných dejinách vesmírov vznikla (najskôr nejakou variantou biologickej evolúcie) rozumná bytosť, ktorá dokázala prežiť zánik svojho vesmíru, napríklad s využitím pohybu v čase či hyperpriestore, musí byť nutne v súčasnosti vybavená rovnako nepredstaviteľnými možnosťami a schopnosťami, aké obvykle prisudzujeme všemocnému bohu. Pravdepodobnosť vzniku takej bytosti je síce nesmierne nízka, počas nekonečne dlhej doby k nej však s veľkou pravdepodobnosťou dôjde. Ak by podobné rozumné bytosti vznikli až v priebehu dejín nášho vlastného vesmíru, budú ich schopnosti síce menšie než schopnosti boha či bohov vzniknutých v minulých vesmíroch, ale i tak budú schopnosti tých, čo vznikli dávno pred nami, z pohľadu dnešného človeka najskôr nekonečné. Stačí si uvedomiť, ako všemocní by sme sa museli javiť našim predkom žijúcim tu pred úbohými pár stovkami rokov.“

Robin Kopecký sa Jaroslava Flegra opýtal:

„Myslíte to vážne, alebo si rovnako ako na ďalších miestach knihy robíte z čitateľov posmech?“

Jaroslav Flegr odpovedal:

„Tak i tak. Ponúkam čitateľom k rozlúšteniu takú hádanku: Prečítajte si pozorne ešte raz predchádzajúcu úvahu a pokúste prísť na to, čo je v nej chybne. Hotovo? Tak vám trochu napoviem – ja som na to neprišiel.“

Jaroslav Flegr ešte povedal:

„Rozhodujúcu úlohu pri vzniku bohov zohralo triedenie z hľadiska stability. To je mechanizmus, ktorý sa uplatňuje v evolúcii a vlastne úplne všade…“

Flegr sa pýta, že kde má chybu vo svojej úvahe o existencii bohov.

Podľa mňa spravil chybu v tom, že hovorí o materiálnych bohoch. Materiálnych, znamená pochádzajúcich z hmoty. Hovorí o hmotných bohoch, ktorí sa postupne vyvíjali. Uvažuje o bohoch ako Erich von Däniken. Lenže nábožní (veriaci v bohov) zvyčajne neveria v takých bohov, ale v bohov ako duchovné bytosti. Keby sa Flegr zamyslel nad svojou úvahou, pochopil by, že evolúciou nevysvetľuje vznik duchovných bytostí. Bytostí, ktoré sú nehmotné, čiže sú duchovné. Musel by najprv uvažovať o tom, ako vôbec mohol nejaký duch vzniknúť. A to je úvaha, premýšľanie, o vzniku niečoho mimo hmotu, mimo „minulé vesmíry“ (ako sa vyjadril Flegr). Flegr sa o takých, duchovných (nehmotných) bohoch vôbec nevyjadruje, vôbec o nich neuvažuje, preto je jeho úvaha o bohoch chybná alebo prinajmenšom neúplná.

Ak by nejaký „boh“ vznikol v súčasnom alebo v „minulom vesmíre“, tak by bol hmotný, a teda vedecky skúmateľný, aj keď si taký výskum neviem predstaviť. Lenže boh je opisovaný ako duchovná bytosť, mimo súčasného vesmíru, i mimo akéhokoľvek minulého „vesmíru“, je mimo akýchkoľvek „vesmírov“. Síce si neviem predstaviť bytosť mimo akýchkoľvek „vesmírov“, preto som ateista, ale náboženská viera umožňuje ľuďom veriť aj v to, čo sa ateistom javí ako nemožné alebo nepredstaviteľné. V tom sa predsa odlišujú ateisti od nábožných, veriacich v bohov.

A neviem si predstaviť ako bude vedec vedecky skúmať duchovnú bytosť, ktorá nevznikla z hmotného prostredia, ktorá pochádza z nehmotného prostredia. Bytosť, ktorá vznikla mimo všetky možné „vesmíry“. Podľa mňa akonáhle začne akýkoľvek vedec uvažovať nad bytosťou, ktorá existuje mimo akékoľvek „vesmíry“, tak opustí vedeckú pôdu, a začne si neobjektívne vymýšľať, pretože sa nemá o čo objektívne oprieť, nakoľko takýto duch je mimo hmotu, mimo všetky možné „vesmíry“.

Flegr je nekresťan. Je tiež skeptik, ktorému príde ako najpravdepodobnejšie, že bohovia sú veľmi ďaleko od nás, a že ich nezaujímame.

Flegr zastáva nerozhodný postoj v otázke existencie boha. Nepopiera výslovne existenciu boha, a blízko má k deizmu, to je viere, že existuje pravdepodobne boh, ale po stvorení vesmíru do neho nezasahuje. A že vesmír sa už vyvíja sám, bez božieho zásahu, „evolučne“.

Odporúčam Flegrovi, aby skúsil rozmýšľať o možnosti existencie duchovnej bytosti, ktorá vznikla mimo všetky možné „vesmíry“. Keď sa mu podarí pochopiť, že dosiaľ rozmýšľa o bohoch na úrovni Ericha von Dänikena, tak ľahko pochopí, kde spravil chybu vo svojej úvahe o existencii bohov.

Neviem, akých poslucháčov osloví Flegr, keď verejne vyjadril svoj názor na existenciu bohov, pretože nie je kresťan; nepriamo ani moslim, ani žid, teda ani monoteista, predpokladám. Ak hovorí o bohoch, možno osloví nejakých polyteistov, ale tých v našich končinách niet, alebo je ich menej ako šafranu.

Humanisti to majú ťažké. Neobjavujú sa ľudia s jednoznačnými názormi, ak nerátam Fajerov názor, že „každý človek sa narodí ako ateista“. Flegr sa možno narodil ako „ateista“, ale ako starne, postupne opúšťa ateistické stanovisko, a prechádza k akejsi čudnej forme agnosticizmu.

Opakujem, humanisti to majú ťažké v tom zmysle, že sa viac objavujú ľudia s názormi, v ktorých pripúšťajú existenciu bohov, namiesto toho, aby zaujali odmietavé stanovisko (ateizmus ako popieranie teistických názorov). Popieram nielen teistické, ale aj deistické a dänikenovské názory na svet. Nie som ani agnostik, pretože si myslím, že ľudia vymysleli bohov, že ide o čiste ľudský konštrukt. A zastávam názor, že práve takíto ľudia, ktorí si myslia, že ide o čiste ľudský konštrukt, sú potrební pre tento svet, nie ľudia ako Flegr, ktorí svojimi názormi dávajú akú takú nádej na vieru v boha.

Uvedomujem si zasa situáciu, že mňa, alebo takých rozhodných ľudí ako som ja, niekto označí za dogmatikov, lebo máme rozhodný, jasný postoj. Že nekľučkujeme nad pravdepodobnosťami, nepripúšťame božiu existenciu, ale ju výslovne popierame. Pokojne svoj názor opustím, ak sa preukážu rozumné dôvody na zmenu postoja. Zatiaľ som sa s nimi nestretol. Mne nerobí problém uznať, že som sa mýlil. Ak sa preukáže, že som sa mýlil.

Flegr trpí totalitárskym myslením, keď tvrdí, že náboženská viera je nebezpečný luxus, ktorý by mal byť zakázaný.

Flegrova „nenáboženská“ viera v dänikenovských bohov je zasa nebezpečný luxus pre vedu, a teda aj pre ateistov, ktorí sa hlásia k vede. Ale nemyslím si, že by mal byť Flegr zakázaný.

Je poľutovaniahodné, že ľuďom odporúča, aby sa správali falošne, aby pri vedomí, že boh neexistuje, konali tak, ako keby boh existoval.

Podobne chybnej úvahy sa dopustil Voltaire, keď povedal:

„Viem, že Boh neexistuje, ale nehovorte to môjmu sluhovi, aby ma v noci neprišiel zavraždiť.“

Voltairov výrok som si prečítal v knihe Sapiens (Od zvieraťa k božskému jedincovi), ktorú napísal Yuval Noah Harari. V 2. časti pod názvom Poľnohospodárska revolúcia v 6. kapitole Stavba pyramíd v článku Pevná viera na strane 138.

V knihe Nekorunovaný kráľ Európy, ktorú napísal Ladislav Hubenák, sa na strane 115 uvádza Voltairova myšlienka takto:

„Chcem, aby môj správca, môj krajčír, lokaj a moja žena sama verili v Boha; myslím si, že budem menej okrádaný a menej podvádzaný.“

Čosi podobné sa pripisuje Masarykovi. Aspoň Julius Voskár tvrdí o Masarykovi, že povedal:

„Ja Boha nepotrebujem, ale potrebujem kočiša a ten potrebuje Boha, aby mi nekradol obrok určený pre moje kone.“

Mňa materiálni bohovia, to sú takí bohovia, ktorí vznikli v nejakom vesmíre, či už súčasnom alebo minulom, nezaujímajú, rovnako ako takí bohovia nie sú zaujímaví pre bežných veriacich, monoteistov, najmä kresťanov v našich končinách. Zaujímavý je len boh ako duchovná bytosť, ktorá vznikla mimo vesmír, či už mimo súčasný vesmír, ako tomu veria abrahámovské náboženstvá (judaizmus, kresťanstvo, islam…) alebo vznikla v nejakom minulom (inom) „vesmíre“. Ale taký vesmír by musel byť nehmotný, duchovný, aby ma začala zaujímať myšlienka o existencii boha. Nie som zástancom ani myšlienky viacerých „vesmírov“. Pre mňa slovo vesmír znamená všetko, ves-mír, všetok (celý) svet. Iste, môžu byť aj iné „priestory“ než to, čo dnes poznám pod pojmom vesmír, ale musel by som sa najprv oboznámiť s rozumnými dôvodmi na úvahu o takých iných „priestoroch“, dajme tomu duchovných „priestoroch“. A nepoznám rozumné dôvody. Kto ich pozná, môže sa vyjadriť buď v diskusii alebo sa môže aj zapojiť do súťaže o knihu Antológia moderného ateizmu.

Nesúhlasím s Flegrovym nevedeckým luxusom, čiže jeho úvahami o existenciách bohov. To som zvedavý, ako si zadefinuje nehmotné, čiže duchovné „vesmíry“, až nabudúce sa bude zaoberať tým, kde spravil chybu vo svojej úvahe o existenciách bohov.

Archív:

Biológ Flegr: Pokiaľ bohovia neexistujú, je to malérJaroslav Flegr – Prečo som bol včera rád, že nie som kresťan

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Ján ParadaJán Parada
laik s celoživotným vzdelávaním
Čerpané z:
vlastný zdroj

Čítali ste knihu Antológia moderného ateizmu?

Áno (Počet hlasov: 45)
(66.18 %)

Nie (Počet hlasov: 23)
(33.82 %)



Celkom hlasovalo: 68

Ján Parada, 04. 10. 2015 | Prečítané: 1681 | Rubrika: Kto sú humanisti?

Zbierka na ochranu humanistov
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasle­dovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Nová zbierka na ochranu humanistov vo svete.
HELP US PROTECT HUMANISTS AT RISK
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
 Re: Možno
21-08-18 * 18:26
 Re: Detoxikuj ďalej
21-08-18 * 18:06
 Re: Ovocné šťavy
21-08-18 * 18:02
Brajti
The Brights
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore