www.humanisti.sk
Súťaž o knihu
Webhouse.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVAAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Slovenské súťaže.skNAJsúťaže.skeSúťaže.skKochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.skdTest
Iné médiá
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @009
Počítadlo


Spam poison

Dve tváre a jedna facka trhu práce

Nezamestnanosť klesla na rekordné minimá

Ministerstvo práce zvoláva pravidelne tlačovky, aby sa pochválilo klesajúcou nezamestnanosťou. Tá skutočne klesla na rekordné minimá. Je to však zásluha vlády? Ako sme na tom v porovnaní s ostatnými krajinami? Skutočne sa darí rovnako dobre celému Slovensku? Aký podiel vyradených uchádzačov o zamestnanie (UoZ) si aj naozaj našlo prácu? Je tu priestor na ďalšie radikálne zvyšovanie minimálnej mzdy?

Zodpovedať tieto otázky sme sa pokúsili v treťom tohoročnom vydaní INESS na tému s názvom publikácii Dve tváre a jedna facka slovenského trhu práce.

Dve tváre a jedna facka trhu práce

Po kliknutí na obrázok sa v novom okne zobrazí v lepšom rozlíšení o rozmeroch 1 185 × 619 bodov.

Najdôležitejším ukazovateľom slovenskej ekonomiky za ostatných 5 rokov je vývoj miery nezamestnanosti. Tá postupne klesala od prvého štvrťroku 2013 a klesla až na skoro polovicu v prvom štvrťroku 2018. Miera nezamestnanosti klesla z viac ako 14 % na skoro 7 %.

Tento pozitívny vývoj nebol zásluhou jedinečnosti slovenskej politiky trhu práce, ale odzrkadľuje celkový vývoj ekonomiky v EÚ. Medzi rovnakými rokmi klesla priemerná nezamestnanosť v celej EÚ z 11 % na 7,1 %. V ôsmych krajinách klesla miera nezamestnanosti rýchlejšie ako v SR. Medzi nimi sú aj naši traja susedia z V4. Na Slovensku síce klesla miera nezamestnanosti o 48 %. V Poľsku však o 58 %, v Maďarsku o 64 % a v Česku až o 68 %. A to všetky tri krajiny mali v roku 2013 nižšiu mieru nezamestnanosti, teda klesali z nižších absolútnych čísel ako SR.

Tento pokles nezamestnanosti začali niektorí politici považovať za jasný signál toho, že Slovenskej ekonomike sa výrazne darí a môžu si tak dovoliť stupňovať intervencie do trhu práce. Za ostatných 5 rokov vlády schválili zvýšenie minimálnej mzdy o 42 %, čo je dvojnásobná rýchlosť oproti rastu priemernej mzdy (22 %). Nedávno vláda zaviedla a zvýšila príplatky za prácu cez sviatky, víkend a nočné.

Pomyselnú korunu týmto opatreniam predstavili nedávno odborári s ich návrhom na zvýšenie minimálnej mzdy na úroveň 635 €. Aj keď tento návrh v tomto (!) roku pravdepodobne neprejde, to nemení nič na tom, že aj ďalšie plánované zvyšovanie minimálnej mzdy na(d) úroveň 500 € len vrazí väčší klin medzi dva trhy práce, ktoré na Slovenskú máme.

Robiť verejnú politiku len na základe priemerov je však veľmi nebezpečné. Pri súkromných rozhodnutiach chápeme nebezpečenstvo plynúce z agregovaných údajov. Nikto by sa pravdepodobne nešiel brodiť riekou, o ktorej vie len to, že je v priemere hlboká jeden meter. Uprostred totiž môže čakať niekoľkometrové prekvapenie. V takejto situácii sú však politici, ktorí na základe agregátov a priemerov prijímajú plošné opatrenia, ale ignorujú veľké rozdiely medzi regiónmi Slovenska. Bezhlavo sa púšťajú do nebezpečných intervencií, ktorých náklady však budú niesť ostatní – často nízko-zarábajúci ľudia zo zaostalých regiónov.

Dve tváre slovenského trhu práce

To, že na Slovensku prestáva byť nezamestnanosť problém, neznamená, že je tomu tak v každej časti Slovenska. Slovenský trh práce má dve tváre. Na jednej strane sú to kraje ako Bratislavský, Trnavský a Trenčiansky, kde je miera nezamestnanosti pod (alebo okolo) 4 %. Teda môžeme povedať, že nezamestnanosť v týchto krajoch už nie je problém a vzniká skôr opačný problém – nedostatok pracovných síl. Na druhej strane sú však Bansko­bystrický, Prešovský a Košický kraj, kde sa miera nezamestnanosti pohybuje okolo 10 % a viac.

Miera nezamestnanosti v SR podľa krajov v % (marec 2018)

Po kliknutí na graf sa v novom okne zobrazí v lepšom rozlíšení o rozmeroch 650 × 391 bodov.

V dvoch západných krajoch (Bratislavský a Trnavský) je dokonca už viac voľných pracovných miest ako nezamestnaných. Naopak v troch zaostávajúcich krajoch čaká v priemere 6 až 8 nezamestnaných na jedno voľné pracovné miesto. Keď sa pozrieme na zaostávajúce kraje ešte podrobnejšie, tak zistíme, že v okresoch ako Rimavská Sobota, Medzilaborce, či Gelnica čakajú desiatky nezamestnaných na jedno voľné pracovné miesto. V okrese Poltár je dokonca 67 nezamestnaných na jedno voľné pracovné miesto.

Dobrou ilustráciou rozdielov na trhu práce medzi východom (resp. stredom) a západom SR je porovnanie počtu nezamestnaných v okrese Rimavská Sobota s piatimi bratislavskými okresmi. Napriek tomu, že v bratislavských okresoch je päťkrát viac obyvateľov ako v okrese Rimavská Sobota, má menší počet nezamestnaných. Dvojtvárnosť trhu práce v SR dotvára skutočnosť, že Bratislavskom kraji je rovnaký počet voľných pracovných miest ako v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji dokopy.

Taktiež aj problém dlhodobej nezamestnanosti nie je v celej krajine rovnako akútny. Na západnom Slovensku tvoria dlhodobo nezamestnaní len jednu pätinu až jednu štvrtinu zo všetkých nezamestnaných. Vo východných častiach tvoria viac ako polovicu. Problém je ešte vypuklejší, keď sa pozrieme detailnejšie na podskupinu dlhodobo nezamestnaných. Konkrétne nezamestnaných, ktorí sú bez práce 4 a viac rokov. Tí tvoria na západe len pár percent zo všetkých nezamestnaných (6 – 11 %). V troch zaostávajúcich krajoch je to však až 25 % – 28 %. Inými slovami, v týchto regiónoch je každý štvrtý nezamestnaný bez práce viac ako 4 roky.

Na druhej strane treba priznať, že celkový počet dlhodobo nezamestnaných v čase poklesol. Na začiatku roka 2013 bolo nezamestnaných 435 000 ľudí a z toho 215 000 dlhodobo (z nich 65 000 viac ako 4 roky). V roku 2018 už bolo nezamestnaných len 188 000 ľudí z toho 81 000 dlhodobo (z nich 40 000 viac ako 4 roky). Tento úspech však znova nebol rozdelený rovnomerne po celom Slovensku. Tri zaostávajúce regióny zaznamenali najnižšiu mieru poklesu dlhodobých nezamestnaných (od 50 do 60 %). Pričom v ostatných regiónoch bola táto miera poklesu od 64 % do 84 %. Aj z toho dôvodu ostalo v zaostávajúcich regiónoch veľké množstvo dlhodobo nezamestnaných oproti ostatným regiónom. V Bratislavskom, Trnavskom a Trenčianskom kraji je spolu menej ako 8 000 dlhodobo nezamestnaných. Pričom len v Prešovskom kraji je ich viac ako 22 000.

Rozdelenie UoZ podľa dôvodu vyradenia v roku 2017

Po kliknutí na graf sa v novom okne zobrazí v lepšom rozlíšení o rozmeroch 879 × 666 bodov.

Nanešťastie ani spomínaný pokles počtu dlhodobých nezamestnaných automaticky neznamená, že všetci vyradení nezamestnaní si našli prácu. Vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie môže mať rôzne dôvody. Nájdenie si práce je len jeden z viacerých dôvodov. Uchádzač môže byť vyradený aj z dôvodu, že sa mu narodí dieťa, odíde do cudziny, sám požiada o vyradenie, alebo jednoducho nespolupracuje s úradom práce. Podiel vyradených z jednotlivých dôvodov sa líši podľa dĺžky nezamestnanosti uchádzača o prácu. Tí, ktorí boli nezamestnaní kratšie ako jeden rok vo väčšine prípadov opúšťajú evidenciu z dôvodu, že si našli prácu (64 %). Medzi nezamestnanými, ktorí boli v evidencii 1 – 4 roky, je tento podiel už nižší (57 %). A v skupine nezamestnaných viac ako 4 roky, bolo už len 48 % vyradených z evidencie takých, ktorí si našli prácu na Slovensku.

Podiel rôznych dôvodov vyradenia UoZ z evidencie v roku 2017

Po kliknutí na graf sa v novom okne zobrazí v lepšom rozlíšení o rozmeroch 1 038 × 614 bodov.

Keď sa pozrieme na všetkých vyradených uchádzačov o zamestnanie ako celok, tak najväčšiu skupinu tvoria tí, ktorí si našli prácu. Napriek tomu až skoro jedna štvrtina všetkých vyradených boli vyradení z dôvodu, že nespolupracovali s úradom práce, alebo boli vyradení na vlastnú žiadosť. Ľudia, ktorí odišli z nejakého dôvodu do zahraničia tvorila približne 10 % všetkých vyradených.

Výsledkom je, že 39 % nezamestnaných, ktorí boli vyradení z evidencie, si v skutočnosti nenašlo na Slovensku prácu. Aj oni však prispeli k nižšej miere nezamestnanosti. Ďalším faktorom, ktorý prispieva k nižšej miere nezamestnanosti, sú ľudia pracujúci v rámci dočasnej, príležitostnej alebo sezónnej práce. V roku 2010 bolo takto pracujúcich ľudí 86 000, v roku 2013 ich už bolo 132 000 a v roku 2017 až 195 600.

Jedna facka minimálnej mzdy

Na Slovensku tak máme dve tváre trhu práce. Na jednej strane sú regióny, kde sú desaťtisíce voľných pracovných miest, na ktoré nemá kto nastúpiť. Na druhej strane máme zaostávajúce regióny, kde stále desiatky ľudí čakajú na jedno voľné pracovné miesto. V takejto situácii je nebezpečné postupovať spôsobom, akým postupuje súčasná vláda. Tá sa tvári, ako by existoval len jeden slovenský trh práce a podľa toho prijíma intervenčné opatrenia:

  • Razantne zvyšuje minimálnu mzdu – medzi rokmi 2013 a 2018 vzrástla priemerná mzda o 22 %, zatiaľ čo minimálna mzda až dvojnásobnou rýchlosťou 42 %.
  • Toto zvyšovanie minimálnej mzdy negatívne zasahuje predovšetkým zaostávajúce regióny. Napríklad v Prešovskom kraji dosahuje minimálna mzda už úroveň 72 % mediánovej mzdy, pričom v Bratislavskom kraji je to 48 % (naše odhady za rok 2018).
  • Zvyšuje daňovo-odvodové zaťaženie nízko zarábajúcich ľudí. Ľudia zarábajúci minimálnu mzdu čelili roku 2015 celkovému daňovo-odvodovému zaťaženiu ich práce vo výške 26 %, v roku 2018 je to až 36 %. Výsledkom je, že z ostatného zvýšenia minimálnej mzdy si v čistom polepšili ľudia len o 8 %, zatiaľ čo verejná kasa až o 32 %.
  • Zaviedli sa a zvýšili príplatky za prácu cez sviatky, víkendy a nočné.
  • K nákladom zamestnávania treba pripočítať aj vstupné náklady ako vstupná lekárska prehliadka, zakúpenie ochranných pomôcok a vydanie stravovacích poukazov. Tie spolu tvoria skoro 100 €.

Všetky tieto náklady väčšou mierou negatívne dopadajú práve na zaostávajúce časti Slovenska a zhoršujú možnosti dlhodobo nezamestnaných vrátiť sa do pracovného pomeru. Taktiež ohrozujú tvorbu nových pracovných miest v zaostávajúcich regiónoch a v budúcnosti pri prípadnom spomalení ekonomiky môžu dokonca ohroziť aj existujúce pracovné miesta. Slovensko má totižto veľké zastúpenie nízko produktívnych firiem, ktoré síce spolu tvoria len 30 % produktu slovenskej ekonomiky, ale zamestnávajú až 2/3 zamestnancov. V týchto firmách dosahujú mzdy až 80 % celkovej pridanej hodnoty. Predstava, že zamestnávatelia sedia na truhlách plných eur, kupujú za ne lietadlá, a teda majú veľký priestor na zvyšovanie miezd, je mylná. Externé šoky v podobe spomalenia ekonomického rastu alebo ďalšieho administratívneho zvyšovania mzdových nákladov tak môžu týmto firmám spôsobiť výrazne problémy [1].

Riešením je v zásade presný opak toho, čo robí vláda. Nezamestnaní v týchto regiónoch potrebujú, aby vláda:

  • Prestala neúmerne zvyšovať plošnú minimálnu mzdu.
  • Zaviedla odpočítateľnú položku na sociálne odvody (na starobné a invalidné poistenie) a znížiť tak vysoké daňovo-odvodové zaťaženie nízko zarábajúcich.
  • Adresnosť tohto opatrenia by mohla zvýšiť regionálna (prípadne podľa okresov) diferenciácia odpočítateľnej položky. Nominálne by bola hrubá minimálna mzda na Slovensku všade rovnaká, ale v zaostávajúcich regiónoch by boli jej negatívne dopady minimalizované, náklady zamestnávateľa by boli nižšie, a čistý príjem zamestnanca vyšší.

V nasledujúcej tabuľke sú prepočítané dopady odpočítateľnej položky zo sociálnych odvodov na čistú mzdu zamestnanca aj celkové náklady práce pre zamestnávateľov.

Tabuľka: Porovnanie súčasného stavu s minimálnou mzdou 480 € a nami navrhovaného opatrenia.

Porovnanie súčasného stavu s min. mzdou 480 €…

Po kliknutí na tabuľku sa v novom okne zobrazí v lepšom rozlíšení o rozmeroch 863 × 318 bodov.

Takéto opatrenie by prinieslo dva efekty. Na jednej strane by v zaostávajúcich regiónoch poklesla cena práce. Mzdové náklady na najnižšie ohodnocovaných zamestnancov by klesli o 81,60 €. To by pomohlo zmierniť problém zaostávajúcich časti SR s vytváraním nových pracovných miest pre nízko kvalifikovaných. Zároveň by vzrástla motivácia nezamestnaných ľudí si hľadať prácu. Čistá mzda v našom návrhu vzrastie o 27,21 €.

Samozrejme, tieto opatrenia nie sú absolútnou odpoveďou na všetky ekonomicko-sociálne problémy, ktorými trpia zaostávajúce regióny. Sú to však nutné podmienky, ktoré umožnia postupné zlepšovanie situácie na trhu práce. Ak tieto regióny budeme aj naďalej dusiť intervenciami, ktoré zhoršujú situáciu a zvyšujú náklady zamestnávania, problémy s (dlhodobo) nezamestnanými tu len ťažko odstránime.

Pod čiarou

Poznámka:

[1] 12. Lesk a bieda firiem na Slovensku (jún 2018).

Stiahni súborINESS č. 4/2018 (súbor je vo formáte PDF a má 1,13 MB).

Pod čiarou

Róbert ChovanculiakIng. Róbert Chovanculiak, Ph.D. Do INESS nastúpil po predchádzajúcej spolupráci v roku 2015. Absolvent Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, kde absolvoval aj postgraduálne štúdium na katedre Verejnej ekonomiky a regionálneho rozvoja. Vo svojom výskume sa venuje fungovaniu verejného sektora, internetovým technológiám a školstvu.

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

INESSINESS – Inštitút ekonomických a spoločenských analýz
Pôsobí v oblasti analýz zameraných na uplatňovanie princípov a nástrojov voľného trhu a ich dopadov v podmienkach slovenskej ekonomiky od januára 2006. Nezávislý think tank INESS monitoruje činnosť a financovanie verejného sektora, hodnotí efekty legislatívnych zmien, vypracováva sektorové analýzy a tiež komentuje aktuálne ekonomické a spoločenské témy. Cieľom INESS je rozšíriť všeobecné povedomie o spôsobe fungovania trhového mechanizmu, efektov štátnych zásahov a ich dopadov na spoločnosť a životy bežných ľudí. Medzi prioritné oblasti záujmu INESS patrí daňový a odvodový systém, zdravotníctvo, monetárna politika, problematika EÚ, regulácie a vlastnícke práva. V súčasnosti je INESS najcitovanejším ekonomickým think tankom v médiách na Slovensku.
Čerpané z: www.iness.sk

Súvisiace články:
Kedy budeme mať nemecké mzdy a ako zvyšovať minimálku? (22.09.2019)
Slovenskí stredoškoláci zvíťazili v medzinárodnom finále Ekonomickej olympiády (12.09.2019)
Ekonomická gramotnosť mladých Slovákov v medzinárodnom porovnaní (11.09.2019)
Trojitý zásah minimálnej mzdy (21.08.2019)
Poslanec Fico zle vypočítal výšku minimálnej mzdy (03.08.2019)
Brexit: Is there actually a British Strategy? (01.08.2019)
Index Zdravie za peniaze (25.07.2019)
Market Finesse jún 2019 (16.06.2019)
Za daňovú konkurenciu v EÚ (24.01.2019)
Index pružnosti zamestnávania v roku 2019 (11.01.2019)
Market Finesse 2018/05 (05.01.2019)
INESS PF 2019 (28.12.2018)
Ako sa nebáť rastúcich výdavkov na zdravotníctvo (17.12.2018)
Odvod reťazcov (11.12.2018)
Vyššie výdavky vzdelávanie nezachránia (17.11.2018)
Minimálna mzda ako nástroj politického marketingu (12.10.2018)
Elektrická daň vzrástla (27.08.2018)
Zamestnávanie cudzincov trpí zbytočnou byrokraciou (28.07.2018)
A čo urobil INESS pre zdieľanú ekonomiku? (03.07.2018)
Ako nezabíjať inovácie reguláciami (24.06.2018)
Prežije zdieľaná ekonomika na Slovensku? (25.05.2018)
Cena štátu (21.05.2018)
Free Market Roadshow 2018 (06.05.2018)
Poznáme najlepších mladých ekonómov a ekonómky na Slovensku (27.04.2018)
Rýchlejšie súdnictvo pre kvalitnejšie podnikanie (09.03.2018)
Februárový Market Finesse (24.02.2018)
Investičné stimuly v roku 2017 (06.02.2018)
INESS, KI a OKS žiadajú nezavádzať daň z poistenia (29.01.2018)
Index pružnosti zamestnávania 2018 (20.01.2018)
Slovensko 2044 (27.10.2017)
Byrokratický index 2017 (29.09.2017)
Divoký západ na internete (22.09.2017)
Menej novelizácií pre lepšie podnikanie (18.09.2017)

INESS, 29. 06. 2018 | Prečítané: 353 | Rubrika: Veda a spoločnosť

Webhouse.sk

Webhouse

Odporúčame najlepší webhosting a domény za super ceny!

Iné médiá
Zbierka na ochranu humanistov vo svete
Humanists International crowd-funds for persecuted humanists
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Zbierka na ochranu humanistov vo svete.
Voliči, pozor na Kisku!
Keď klamal v minulosti, bude klamať aj v budúcnosti. Pozri: Kiska povedal: „Nezaložím stranu.“ a Kiska je hanba Slovenska.
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
Brajti
The Brights
K teórii a praxi humanistickej výchovy
K teórii a praxi humanistickej výchovy
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore