www.humanisti.sk
Webhouse.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVAAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.skdTest
Iné médiá
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @980
Počítadlo


Spam poison

Biblické príbehy (2. časť)

Od stvorenia sveta po vežu Bábel

Stvorenie sveta. Na počiatku stvoril boh nebo a zem. Zem bola prázdna a pustá a pohrúžená do večných temnôt. Všade sa rozlievala iba voda a nad ňou sa vznášal duch boží. I povedal boh: Buď svetlo! A keď uvidel, že svetlo je dobré, oddelil ho od temnoty a nazval dňom, a temnotu nazval nocou. Na druhý deň stvoril v prostriedku vôd nebeskú klenbu, ktorá rozdelila vody na dve časti: na tie, ktoré boli na zemi pod nebom, a na tie, ktoré ako oblaky a dažde viseli na nebi. Na tretí deň zhromaždil vody spod neba na jedno miesto a ukázala sa súš. I nazval zhromaždisko vôd morom a súš zemou. Vtedy prikázal, aby zem zarástla mnohými druhmi rastlín rodiacich semená a stromami prinášajúcimi ovocie. Štvrtého dňa stvoril dve nebeské telesá, svietiace na nebeskej klenbe: väčšie, aby svietilo vo dne, menšie, aby osvetľovalo noc. Tak vzniklo slnce a mesiac, aby sa oddelil deň od noci a vyznačili ročné obdobia, dni a roky. Na nebeskej klenbe umiestnil nekonečné množstvo hviezd. Na piaty deň dal boh život morským obludám a všetkým iným živým bytostiam hmýriacim sa vo vode, ako aj vtákom lietajúcim po nebi. A požehnal im hovoriac: Ploďte sa a množte sa a naplňte more aj vzduch. Šiesteho dňa stvoril boh dobytok, plazy a všetky iné druhy zvierat chodiacich po zemi. Na samom konci stvoril človeka na svoj obraz, aby panoval nad celou zemou, nad všetkým, čo žilo a rástlo na zemi. V siedmy deň si boh po svojej práci odpočinul, požehnal tento deň a učinil z neho sviatok na večné časy.

Adam a Eva v raji. Na úrodnej rovine na východe boh Jahve vysadil záhradu, všeobecne známu ako rajská záhrada, a usadil v nej Adama (doslovne človeka), aby ju strážil a opatroval. Rástlo tam množstvo rozličných stromov krásnych na pohľad a užitočných svojím chutným ovocím. Na samom prostriedku raja stál „strom života“ a „strom poznania dobra a zla“. Tiekla tam veľká rieka, ktorá dodávala rastlinám vlahu. Na mieste, kde prekračovala hranice raja, rozvetvovala sa na štyri hlavné rieky sveta. Jedna sa volala Píšón a obtekala krajinu Chavilah, kde sa vyskytuje najrýdzejšie zlato, voňavá živica a červený kameň. Druhá rieka sa nazývala Gíchón a obtekala celú krajinu Kúš. Treťou riekou bola Chidekela, čo tečie na východ od mesta Aššúr, a štvrtá Perát (Eufrat). Boh Jahve dovolil Adamovi jesť ovocie zo všetkých stromov s výnimkou „stromu poznania dobra a zla“, ktoré mu zakázal jesť pod trestom smrti. Boh Jahve videl, že nie je dobre, aby človek zostal samotný, a priviedol mu do raja všetky zvieratá žijúce na zemi a vtáctvo vznášajúce sa v povetrí. Adam pomenoval všetky cicavce, vtáky a iné tvory, ale aj tak sa cítil osamotený, pretože nemal seberovného spoločníka. Vtedy Jahve zoslal na Adama tvrdý spánok, vybral mu jedno rebro a stvoril z neho ženu. A vtedy povedal Adam: „Toto je už kosť z mojich kostí a telo z môjho tela. Menovať sa bude mužena, lebo je z muža vzatá. Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej žene a budú jedným telom.“ Adam a žena jeho boli nahí a neostýchali sa navzájom. Zo všetkých zvierat, ktoré boh Jahve stvoril, najväčšou ľstivosťou sa vyznačoval had. Jedného dňa sa spýtal ženy, prečo im boh zakázal jesť ovocie zo „stromu poznania dobra a zla“. A žena na to odvetila: „Aby sme nezomreli.“ — „Vôbec nezomriete,“ ubezpečoval ju prefíkaný had a presviedčal ju, že boh nechce, aby jedli ovocie z toho stromu, lebo by sa im otvorili oči a rozpoznali by dobro a zlo ako boh. Žena si lepšie obzrela „strom poznania dobra a zla“, všimla si jeho krásu i ovocie dávajúce múdrosť. Odtrhla teda zakázané ovocie, zjedla ho a potom nahovorila muža, aby nasledoval jej príklad. A vtedy im spadla z očí clona a zbadali, že sú nahí. Začali sa hanbiť za svoju nahotu a natrhali si figových listov, aby si zastreli telo. Keď sa boh Jahve prechádzal po raji, Adam so ženou sa ukryli medzi stromami. Boh Jahve sa spýtal Adama: „Adam, kde si?“ A ten sa ohlásil týmito slovami: „Počul som ťa v záhrade, bál som sa, lebo som nahý; i skryl som sa.“ Boh sa na to spýtal: „Kto ti oznámil, že si nahý? Nejedol si zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť?!“ Adam zvalil celú vinu na ženu, ktorá zasa, keď sa jej boh Jahve spýtal, obvinila hada, že ju zviedol a nahovoril jesť zakázané ovocie. Boh Jahve sa rozhneval na hada, preklial ho a potrestal tak, že sa mal naveky plaziť, jesť zem a žiť vo večnom nepriateľstve s človekom. Žene zasa povedal, že bude v bolestiach rodiť deti a bude pod vládou muža, ktorý odteraz bude mať nad ňou moc. Napokon sa obrátil k Adamovi a povedal: „…pre teba pôda prekliata bude, s námahou sa z nej budeš živiť. Ba tŕnie a hložie bude ti rodiť a poľné byliny budeš jedávať. V pote tvári budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, lebo z nej si vzatý, pretože si prach a do prachu sa vrátiš.“ Adam dal žene meno Eva, lebo sa mala stať matkou všetkých ľudí na zemi. Boh Jahve urobil pre hriešny pár odev zo zvieracích koží, zahalil ich nahotu a vyhnal ich z raja, pretože nechcel dopustiť, aby jedli ovocie zo „stromu života“ a získali tak nesmrteľnosť. K rajskej bráne postavil na stráž obrovského okrídleného cherubína s ohnivým mečom.

Kain a Ábel. Adam a Eva mali dvoch synov: staršieho Kaina a mladšieho Ábela. Ábel bol pastier oviec, Kain roľník. Stalo sa jedného dňa, že Kain priniesol bohu obeť z poľných plodín, kým Ábel mu zasa obetoval prvorodené jahňa zo svojej čriedy. Jahve s ľúbosťou prijal Ábelove dary, ale na Kainovu obeť ani len nepohliadol. Rozhneval sa na to Kain nesmierne a tvár sa mu zachmúrila. Vtedy sa ho Jahve spýtal: „Kain! Prečo si vzbĺkol hnevom a prečo sa ti zamračila tvár? Zaiste ak budeš dobre činiť, rozjasni sa ti, ak však nebudeš dobre činiť, hriech číha pri dverách, na teba je upriamená jeho žiadostivosť; ale ty ho opanuj!“ Kain nedbal na výstrahu. Rozjatrený závisťou vylákal Ábela do poľa a zákerne ho zabil. Keď boh uvidel zločin, znova oslovil Kaina: „Kde je tvoj brat Ábel?“ Kain odvetil: „Neviem, či som ja strážcom svojho brata?“ Vtedy boh povedal vo veľkom hneve: „Čo si to urobil? Hlas krvi tvojho brata volá zo zeme ku mne. Teraz budeš kliatbou zahnaný z pôdy, ktorá otvorila ústa, aby prijala krv tvojho brata z tvojich rúk… tulákom a bludárom budeš na zemi a kto by ťa chcel zabiť, stihne ho sedemnásobná pomsta.“ Kain, skrývajúc sa pred Jahvem, odišiel do vyhnanstva a usadil sa v krajine Nód na východ od Edenu. Tam si vzal za ženu Evu a mal s ňou syna Enocha. Pravnukom Enocha bol Lámech, ktorý mal dve ženy. Z jednej z nich, z Ady, mal syna Jábála, ktorý bol otcom kočovníkov a pastierov. Jeho brat Júbal bol otcom muzikantov, hrajúcich na citare a flaute. Túbal-Kain, zrodený z druhej ženy Cilly, bol remeselníkom, zručným v obrábaní medi a železa. Adam žil 930 rokov. Eva mu porodila synov a dcéry a z nich vzniklo početné potomstvo. Jeden z jeho potomkov Matuzalem (Metúšelach) žil 969 rokov. Jeho vnukom bol Noe (Nóach), ktorý zasa splodil troch synov: Šéma, Cháma a Jáfeta.

Potopa. Potomstvo Adama a Evy postupne zaľudňovalo zem. Ale ľudský rod bol poznamenaný biľagom prvotného hriechu. Človek v ťažkom znoji musel dobývať svoj každodenný chlieb a v jeho srdci sa zahniezdila zloba a skazenosť. Ľudia pozdvihli na seba ruky, vraždili sa v neprestajných vojnách a navzájom sa okrádali. Zem bola plná násilia a zločinov a v tomto zmätku si nikto nevšímal výstražný hlas stvoriteľa. Jahve oľutoval svoje dielo a bol veľmi skormútený nad zločinmi ľudského rodu. Rozhodol sa zahubiť všetko, čo žilo na svete, ľudí aj zvieratá, aby tak učinil prietrž neprávostiam. Nechcel však, aby sa jeho dielo obrátilo navnivoč bezo zvyšku. Dúfal, že nové pokolenie ľudí a zvierat bude poslušnejšie a vytvorí svet lepší, šťastnejší. Spomedzi hriešnikov iba Noe, muž bohabojný, našiel milosť v Pánových očiach. Mal troch synov – Šéma, Cháma a Jáfeta, ktorí taktiež nezišli z cesty cnosti. Na boží pokyn postavil Noe archu z dreva živičného a špáry zamazal smolou. Archa bola tristo lakťov dlhá, päťdesiat lakťov široká a tridsať lakťov vysoká, mala tri paluby a iba jedno okno a jedny dvere. Noe s pomocou synov dokončil stavbu archy, hoci mal už vtedy šesťsto rokov. Keď boh videl, že archa je hotová, ohlásil, že zošle na zem potopu. Rozhodol sa ušetriť iba Noema, jeho troch synov so ženami a po jednom páre zo všetkých štvornožcov, plazov a vtákov, aby sa mohli znova rozmnožiť. Noe zahnal do archy zvieratá, nazhromaždil potravín a zavrel sa ta spolu s rodinou. Po siedmich dňoch sa spustil prudký dážď, ktorý trval štyridsať dní a štyridsať nocí. Voda stúpala a stúpala, až napokon zaliala celú zem a aj tie najvyššie vrchy sa ponorili do jej vĺn. Všetko, čo žilo, ľudia, zvieratá aj vtáky, zahynulo. Iba Noemova archa s jeho rodinou a zvieratami sa vznášala na hladine vodnej šíravy. Napokon dážď prestal padať, ale voda klesala veľmi pomaly a ešte stopäťdesiat dní nebolo vidieť ani kúska suchej zeme. V siedmom mesiaci archa pristála na vrchole hory Ararat v Arménsku a v desiatom mesiaci sa vynorili končiare vrchov. Noe počkal ešte štrnásť dní a potom vypustil krkavca, aby sa presvedčil, či nájde suchú zem. Ale vták sa onedlho vrátil do archy. Potom Noe vypustil holubicu, ale aj ona sa vrátila, pretože nenašla miesto, kde by si mohla odpočinúť. Po siedmich dňoch ju vypustil znova a vtedy sa podvečer vrátila s olivovou halúzkou v zobáku, čo zvestovalo, že sa ukázali suché miesta na zemi. Počkal ešte ďalších sedem dní a po tretí raz vypustil na slobodu holubicu, ktorá sa tentoraz nevrátila, lebo zem už celkom uschla. Noe vystúpil z archy a postavil oltár, aby z vďačnosti za záchranu zložil svojmu Pánovi obeť. Jahve sa rozhodol, že už nikdy nepotrestá ľudstvo potopou, a na znamenie večnej zmluvy so všetkými žijúcimi bytosťami na zemi zavesil na nebi žiarivý oblúk sedemfarebnej dúhy. Noe sa znova pustil do obrábania pôdy a chovu dobytka. Založil vinice a naučil sa dokonca vyrábať víno. Raz si však vypil vína priveľa, v opilosti strhol zo seba odev a obnažený zaspal v stane. V takomto stave ho našiel Chám, otec Kanaána, a dusiac sa od smiechu, oznámil bratom, čo videl. Ale Šém a Jáfet prejavili viacej úcty k otcovi: odvracajúc oči, aby nevideli jeho nahotu, prikryli ho plášťom. Keď sa Noe zobudil a dopočul sa o Chámovom správaní, zmocnil sa ho taký hnev, že ho preklial a predpovedal mu, že jeho potomci sa stanú nevoľníkmi pokolení Šéma a Jáfeta. Noe žil po potope ešte 350 rokov, dožil sa teda 950 rokov. Od jeho synov sa odvodzujú tri veľké skupiny ľudského rodu obývajúceho zem. Jáfet sa stal praotcom národov Severu, od Šéma pochádzajú Semiti, kým Chám dal základ vzniku afrických Hamitov. Jedným z Chámových potomkov bol Nimród, ktorý sa pred Pánom preslávil ako veľký poľovník.

Veža Bábel. Ľudia spočiatku hovorili jedným jazykom. Sídlili na rovine v krajine Šineár v povodí Tigrisu a Eufratu. Pôda tam bola neobyčajne úrodná, takže sa im vodilo čoraz lepšie. Vzbudilo to v nich pýchu a rozhodli sa postaviť vežu, ktorá by sa svojím vrcholom dotýkala samého neba. Ako stavebný materiál použili namiesto kameňov v ohni vypálené tehly, ktoré spájali hlinou. Veža rástla čoraz vyššie, až sa Jahve znepokojil a rozhodol sa obzrieť si ju. Rozhnevala ho ľudská pýcha, a preto im pomiešal jazyky, aby sa nemohli spolu dorozumieť. Medzi staviteľmi nastal z toho taký zmätok, že museli stavbu zanechať, a rozišli sa na všetky strany sveta, opúšťajúc nazhromaždený stavebný materiál, ako aj nástroje, ktoré im slúžili. A mesto, kde sa týčila veža a kde došlo k pomiešaniu jazykov, bolo nazvané menom Bábel.

© Z poľského originálu Zenon Kosidowski, Opowieści biblijne, vydaného Vydavateľstvom Iskry, Warszawa 1963, preložil Jozef Marušiak, 1983. Vydalo Vydavateľstvo Obzor, národný podnik, Bratislava, v roku 1985 ako 2 987. publikáciu. Počet strán textu 312, počet príloh 16.

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Zenon Kosidowski
– poľský spisovateľ, biblista, esejista a básnik
– narodil sa 22. júna 1898 v meste Inowroclaw, zomrel 14. septembra 1978 vo Varšave
– študoval humanitné vedy na univerzite v Poznani a na univerzite v Krakove. Pôsobil ako redaktor v časopise expresionistov Zdrój. Od 1928 do 1939 bol redaktorom a riaditeľom pobočky rozhlasovej stanice Poľského rozhlasu v Poznani. V rokoch 1939 až 1951 pobudol v USA;
– napísal populárno-vedecké knihy o dejinách starovekých civilizácií a kultúr, napríklad:
Keď slnko bolo bohom (Gdy słońce było bogiem, 1956),
Kráľovstvo zlatých sĺz (Królestwo złotych łez, 1960),
Čo rozprávali proroci (Opowieści biblijne, 1963),
Čo rozprávali evanjelisti (Opowieści ewangelistów, 1979)
Čerpané z:
kniha Čo rozprávali proroci, povolenie SÚKK 1823/I-84, 65-024-85, 735-22-85/7, štvrté vydanie, vydalo Vydavateľstvo Obzor, n. p., Bratislava, v edícii Periskop

Súvisiace články:
Biblické príbehy (3. časť) (18.01.2010)
Biblické príbehy (1. časť) (18.01.2010)

Zenon Kosidowski, 18. 01. 2010 | Prečítané: 5371 | Rubrika: Veda a spoločnosť

Webhouse.sk

Webhouse

Odporúčame najlepší webhosting a domény za super ceny!

Iné médiá
Zbierka na ochranu humanistov vo svete
Humanists International crowd-funds for persecuted humanists
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Zbierka na ochranu humanistov vo svete.
Anketa
Čítali ste knihu Zakázané ovocie – Etika humanizmu, ktorú napísal Paul Kurtz?

Áno (521 hl.)
 
Nie (388 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 909
Voliči, pozor na Kisku!
Keď klamal v minulosti, bude klamať aj v budúcnosti. Pozri: Kiska povedal: „Nezaložím stranu.“ a Kiska je hanba Slovenska.
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
 Nie
16-08-19 * 19:42
 Re: Internet
16-08-19 * 19:05
 RE: Zbierka náboženských nezmyslov
16-08-19 * 18:50
Brajti
The Brights
K teórii a praxi humanistickej výchovy
K teórii a praxi humanistickej výchovy
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Anketa Strom roka
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore