www.humanisti.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVAAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.sk
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @807
Počítadlo


Spam poison

V piatok 27. júla 2018 neskoro večer bude najdlhšie úplné zatmenie Mesiaca v tomto storočí

Tlačová správa Českej astronomickej spoločnosti a Astronomického ústavu AV ČR, v. v. i., číslo 247 zo 16. júla 2018

Česká astronomická spoločnosťAstronomický ústav AV ČR, v. v. i.V piatok 27. júla 2018 v neskorých večerných a nočných hodinách sa Mesiac v splne ponorí na 1 hodinu a 43 minút do zemského tieňa a získa zvláštne tehlovo oranžové až červené zafarbenie. Za priaznivého počasia tak ľudia z Oceánie, Ázie, Afriky a Európy uvidia vôbec najdlhšie úplné zatmenie Mesiaca v tomto storočí, ďalšie nastane až 9. júna 2123. Vzácny úkaz doplní ešte druhý unikátny jav – planéta Mars sa v deň zatmenia ocitne v najvýraznejšej opozícii so Slnkom za ostatných 15 rokov. Úplné zatmenie sa v Česku odohrá nízko nad juhovýchodným obzorom medzi 21.30 až 23.13 h stredoeurópskeho letného času (SELČ). Pri príležitosti úkazu vychádza kniha Tajomné zatmenia (Tajemná zatmění) s predhovorom Jiřího Grygara.

Zatmenie Mesiaca vzniká pri prechode nášho kozmického suseda zemským tieňom. Teoreticky by k úkazu malo dôjsť zakaždým, keď je Mesiac v splne a nachádza sa v tom čase presne na opačnej strane oblohy než Slnko. Do roka však nastanú maximálne 4 mesačné zatmenia (ak počítame i nevýrazné polotieňové zatmenia). Je to spôsobené tým, že dráha Mesiaca je voči rovine zemskej dráhy sklonená o približne 5° a zemský tieň na oblohe pokrýva vo vzdialenosti Mesiaca kruhovú plochu o uhlovom priemere len 1,5°. Mesiac preto zemský tieň častejšie minie a k žiadnemu zatmeniu nedôjde.

Pokiaľ je mesačný spln na oblohe od zemského tieňa vo vzdialenosti menšej než jeho uhlový priemer, môžeme spozorovať polotieňové zatmenie. Keby v tom okamžiku na privrátenej strane Mesiaca stál nejaký kozmonaut, zbadal by Slnko čiastočne zakryté tmavou Zemou, obopínanou oranžovo sfarbeným prstienkom našej atmosféry. Polotieňové zatmenie je očami viditeľné len v čase, keď sa Mesiac nachádza blízko zemského tieňa. Vyzerá to potom, akoby niekto mesačný spln z okraja začadil čiernym dymom.

Výraznejšie je zatmenie čiastočné. Pri ňom sa mesačný kotúč nachádza čiastočne ponorený v plnom zemskom tieni. Ak sa ponorí do neho potom celý, pozorujeme zatmenie úplné. Fáza úplného zatmenia môže trvať v rozmedzí od niekoľkých minút po viac ako pol druha hodiny. Dĺžka úplného zatmenia závisí na tom, akou časťou zemského tieňa Mesiac prechádza. Čím bližšie prechádza pri strede zemského tieňa, tým je zatmenie dlhšie. Takzvané „stredové“ zatmenie, pri ktorom centrálna časť mesačného kotúča prechádza geometrickým stredom zemského tieňa, nastáva priemerne 5-krát za storočie.

Mesiac pri zatmení z oblohy nezmizne. Vzdušný obal Zeme láme podobne ako optický hranol slnečné svetlo do vnútrajška zemského tieňa. Na Mesiac však dopadá len červená (dlhovlnná) časť spektra slnečného svetla, pretože vzdušné molekuly modrú farbu rozptýlia už v atmosfére, vďaka čomu tiež vďačíme za blankytný odtieň dennej oblohy. Mesiac tak chytí zvláštnu oranžovú, tehlovo červenú, červenú alebo dokonca hnedastú farbu. Najzaujímavejšie býva spravidla zafarbenie na začiatku a pred koncom fázy úplného zatmenia, keď sa na svetlejší okraj Mesiaca premietne svetlo prechádzajúce zemským ozónom. Ten k načervenalému zafarbeniu tmavého Mesiaca dodáva bledosivý až modrastý nádych. Tento „tyrkysový“ jav po prvý raz opísal v roku 2007 klimatológ Richard Keen z Univerzity v Colorade. Bol pozorovateľný pri celej rade predchádzajúcich mesačných zatmeniach, naposledy pri úkaze v januári toho roku.

Farbu a sýtosť Mesiaca v zemskom tieni môžu ovplyvniť dve veci. Jednak stav znečistenia atmosféry; predovšetkým po silných sopečných erupciách môže byť Mesiac veľmi tmavý. Druhým faktorom je už spomínaná poloha Mesiaca v zemskom tieni – ak je na okraji tieňa, má často oranžovú či svetločervenú farbu. Naopak, uprostred tieňa, kam dopadá najmenej slnečného svetla lámaného zemskou atmosférou, býva farba splnu až hnedastá.

Prípad nadchádzajúceho zatmenia Mesiaca je veľmi vzácny. Pri tomto „stredovom“ zatmení 27. – 28. júla 2018 bude Mesiac ponorený celý v zemskom tieni 1 hodinu 43 minút. Ostatné také „stredové“ zatmenie sme mohli vidieť v júni 2011 (fáza úplného zatmenia trvala 1 hodinu a 40 minút). Ďalšie sa odohrá až v júni 2029 (bude len o minútu kratšie ako to tohoročné, avšak Mesiac v ČR zapadne za obzor ešte pred maximom úkazu). Ďalšie mesačné zatmenie sa v tomto storočí neodohrá. Až 9. júna 2123 nastane úplné zatmenie Mesiaca, ktoré potrvá dlhšie, konkrétne 1 hodinu a 46 minút.

Zdroj video záznamu: Petr Horálek.

Úkaz bude z Česka pozorovateľný predovšetkým v piatok 27. júla v neskorých večerných a nočných hodinách. Hneď po súmraku sa objaví už tmavší spln nízko nad juhovýchodným obzorom (v Prahe vychádza o 20. hodine a 47 minúte SELČ, v iných miestach ČR sa údaj odlišuje v minútach). V tom čase už bude ponorený ľavým dolným okrajom asi 35 percentami svojho priemeru v zemskom tieni. Úplné zatmenie začína o 21.30 h SELČ a Mesiac nájdeme asi 5,5° nad juhovýchodným obzorom. Na obzore pod Mesiacom bude v tom čase vychádzať jasný Mars. Vtedy bude ešte obloha svetlá pokročilým súmrakom, avšak počas úplného zatmenia postupne nastáva noc. Stredom zemského tieňa Mesiac prejde o 22.22 h SELČ pri výške 11,3° nad obzorom. Úplné zatmenie skončí o 23.13 h SELČ až 16° nad obzorom. Ďalšiu hodinu potom Mesiac bude vystupovať zo zemského tieňa (v letnom čase čiastočná fáza končí až po polnoci). Ešte asi 10 minút po skončení fáze čiastočného zatmenia bude možné sledovať zoslabené stmavnutie západného okraja Mesiaca v zemskom polotieni.

Počas zatmenia nastane tzv. „mikrospln“, teda najmenší spln v roku. Mesiac sa na svojej eliptickej dráhe ocitne najďalej od Zeme 27. júla o 7.45 h SELČ vo vzdialenosti 406 222 kilometrov. Spln potom nastáva počas maximálnej fázy zatmenia, teda o 22.22 h SELČ (len o 14 hodín a 37 minút neskôr). Mesiac tak bude približne o 14 percent uhlovo menší než pri tzv. „supersplne“, ktorý nastal toho roku 2. januára. Bežný pozorovateľ ale rozdiel očami nerozpozná – možno ho určiť až fotografickým porovnaním. Naopak, pri východe Mesiaca sa bude zdať, že je spln naozaj veľký, čo je dané optickým klamom.

Na dátum úkazu zhodou okolností pripadá i veľká opozícia Marsu so Slnkom. Pri nej bude Mars dosahovať maximálnu hviezdnu veľkosť −2,78 magnitúdy a bude teda najjasnejší za ostatných 15 rokov. Len o 4 dni neskôr, 31. júla, potom bude červená planéta od roku 2003 najbližšie k Zemi. Deliť ju od Zeme bude 57,59 milióna km. Uhlový priemer Marsu bude 24,31", čo umožní túto planétu pozorovať i v malých ďalekohľadoch ako zreteľný kotúčik (a vo väčších prístrojoch môžeme na Marse pozorovať tzv. albedové útvary). Práve pri zatmení Mesiaca budú obe telesá na opačnej strane oblohy než Slnko, a preto veľmi blízko seba. V čase úkazu nájdeme mimoriadne jasný Mars (s výraznou oranžovou farbou) len necelých 6° južne od červenkastého Mesiaca. Po prvý raz si tak ľudia môžu na vlastné oči overiť nezmyselnosť každoročnej kačice (hoaxu) o „Marse o veľkosti Mesiaca“, pretože i pri tak veľkom priblížení bude červená planéta stále viac ako 70-krát uhlovo menšia než Mesiac v splne.

Priebeh zatmenia v Českej republike
Východ Mesiaca (Praha) 20 h 47 min SELČ
Začiatok čiastočného zatmenia 20 h 24 min 27 s SELČ
Začiatok úplného zatmenia 21 h 30 min 15 s SELČ
Maximálna fáza zatmenia 22 h 21 min 43 s SELČ
Koniec úplného zatmenia 23 h 13 min 12 s SELČ
Koniec čiastočného zatmenia 0 h 19 min 0 s SELČ
Koniec polotieňovej fázy * 1 h 28 min 37 s SELČ

* Táto fáza nie je očami pozorovateľná.

Na oblohe okrem Marsu a Mesiaca nájdeme tiež planétu Saturn nízko nad južným obzorom v súhvezdí Strelca, jasný Jupiter vo Váhach a na juhozápadnom obzore v prvej polovici úkazu i veľmi jasnú Venušu. Medzi Saturnom a Jupiterom bude žiariť červená hviezda Antares v súhvezdí Škorpióna, a za úplného zatmenia nebude problém mimo mestá vidieť Mliečnu cestu prechádzajúcu vysoko nad obzorom od juhu k severovýchodu. Úkaz sa teda rozhodne oplatí aj fotografovať, a to ako z miest, tak i mimo mestá, kde bude viditeľná širokouhlá scenéria zo stmavnutým Mesiacom, Mliečnou cestou a spomínanými planétami. Fotografi sa potom môžu o svoje úlovky podeliť s ostatnými v galérii na serveri Astro.cz.

Pri príležitosti vzácneho úkazu vychádza druhé, aktualizované a rozšírené vydanie knihy Tajomné zatmenia (vydavateľstvo CPress, Albratros Media) s predhovorom Jiřího Grygara. Kniha, ktorá vznikala 9 rokov, oboznámi čitateľov o histórii i súčasnosti pozorovaní týchto pozoruhodných úkazov, uchváti prelomovými snímkami profesora Miloslava Druckmüllera a jeho tímu prevážne z VUT Brno, sprostredkuje strastiplné cesty za pozorovaniami zatmení po svete a najmä poučí a pripraví na sledovania týchto javov. Záver knihy je unikátom – obsahuje podrobný prehľad všetkých úkazov viditeľných z Česka, ale aj tých najzaujímavejších vo svete až do roku 2060.

Ďalšie zatmenie Mesiaca pozorovateľné z Českej republiky nastane v skorých ranných hodinách v pondelok 21. januára 2019 a bude opäť úplné. Mesiac sa pri ňom ocitne celý v zemskom tieni na 1 hodinu a 2 minúty, a počas úkazu bude obklopený fotogenickými hviezdokopami v súhvezdiach Blížencov a Raka. Bude to rovnako posledné úplné mesačné zatmenie viditeľné z nášho územia až do 7. septembra 2025.

Odporúčame odkazy:

  1. Kniha Tajomné zatmenia s predhovorom Jiřího Grygara (2018, Albatros)
  2. Najbližšie zatmenia Slnka a Mesiaca
  3. Stránka o zatmeniach na Astro.cz
  4. Galéria čitateľov na Astro.cz
  5. Fotografická súťaž „Pohľadnica z môjho vesmíru“ pre širokú verejnosť

Galéria:

Priebeh zatmenia Mesiaca a farieb v zemskom tieni zachytených počas úkazu 31. januára 2018.

Simulačná snímka maximálnej fázy mesačného zatmenia 27. júla 2018. Autor: Petr Horálek/EAI.

Počas zatmenia 27. júla 2018 nastane „mikrospln“ – najmenší spln v roku. Foto a rendering: Petr Horálek.

Simulačná snímka oblohy počas záveru mesačného zatmenia 27. júla 2018 blízko jasnej planéty Mars. Autor: Petr Horálek/EAI.

Autor fotografií a simulačných snímok: Petr Horálek (fotograf a popularizátor astronómie).

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

ČASČeská astronomická společnost (ČAS)
– je dobrovoľné združenie odborných a vedeckých pracovníkov v astronómii, amatérskych astronómov a záujemcov o astronómiu z radov verejnosti
IČO: 00444537
– zapísaný spolok prináša informácie z astronómie a kozmonautiky
Čerpané z: www.astro.cz

Súvisiace články:
101 minút v tieni Zeme (15.06.2011)

ČAS, 22. 07. 2018 | Prečítané: 1496 | Rubrika: Veda a spoločnosť

Zbierka na ochranu humanistov
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasle­dovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Nová zbierka na ochranu humanistov vo svete.
HELP US PROTECT HUMANISTS AT RISK
Anketa
Súhlasíte so zrušením koncesionárskych poplatkov?

Áno (39 hl.)
 
Nie (21 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 60
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
Brajti
The Brights
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore