www.humanisti.sk
Súťažná osemsmerovka
Webhouse.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVAAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.skdTest
Iné médiá
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @441
Počítadlo


Spam poison

Robert Fico a Miroslav Lajčák o slovenskom predsedníctve Rady EÚ

Slovensko v druhom polroku 2016 predsedá Rade EÚ, kde sú zastúpené členské štáty

Ako predsednícky štát Slovensko vedie rokovania o novej európskej legislatíve či aktuálnych politických otázkach. Jeho hlavnou úlohou dovnútra Rady EÚ je hľadať kompromisy medzi členskými štátmi v európskych politikách. Navonok ich Slovensko zastupuje vo vzťahu k ďalším európskym inštitúciám ako Európska komisia či Európsky parlament.

Ide o historicky prvé slovenské predsedníctvo.

Zľava: Robert Fico a Miroslav Lajčák

Z tlačovej konferencie predsedu vlády, pána Roberta Fica a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, pána Miroslava Lajčáka.

Tlačová konferencia sa uskutočnila 23. 11. 2016 po skončení 37. rokovania vlády. Na tlačovej konferencii sa vyjadrili k financovaniu podujatí, ktoré súviseli s predsedníctvom Slovenskej republiky v Rade Európskej únie.

Robert Fico: „Dámy a páni, všetko, čo teraz poviem, poviem v absolútnom kľude, preto by som bol rád, že by ste nenapísali, že som stratil nervy a povedal som niečo, čo sa jednoducho nepatrí alebo nejaví.

Som predseda vlády Slovenskej republiky a mojou povinnosťou je chrániť mojich ľudí. A mojou povinnosťou je aj povedať, čo Slovensko dnes robí. Ako je táto práca hodnotená nielen v Európe, ale na celom svete.

Kdekoľvek prídem, a je jedno, či to je Európa, či sú to Spojené štáty, alebo je to iná časť sveta, všade mi blahoželajú a hovoria: ‚Závidíme, a pozdravujeme Mira Lajčáka.‘

Nechcem teraz vôbec hovoriť o jeho práci, ale želal by som aj iným krajinám, aby mali diplomatov takéhoto rangu.

Rovnako všade, kde prídem, najmä v Európe, sa slovenské predsedníctvo hodnotí ako veľký úspech. Ako niečo, čo zvládame bravúrne. Hoci nie je mojou úlohou teraz hodnotiť slovenské predsedníctvo. Slovenské predsedníctvo budú hodnotiť naši kolegovia po 31. decembri 2016.

Prídem však domov na Slovensko, pustím televíziu, otvorím noviny, čo čítam…

‚Minister Lajčák – zločinec, porušil zákony. Všetko ukradnuté, predražené, zdefraudované.‘

Dámy a páni, to, čo sa deje posledné dva alebo tri dni, to nie je náhoda. To je cielený útok proti úspešnému slovenskému predsedníctvu. Je to cielený útok proti ministrovi zahraničných vecí.

Nie je predsa možné, dámy a páni, aby na princípe ‚jedna baba povedala‘ ste robili príbehy, ktoré sa absolútne nezakladajú na pravde. Nie je predsa možné, aby ste ignorovali stanoviská ako napríklad včerajšie, pani generálnej riaditeľky Mašurovej, ktorá poprela tvrdenia spomínanej slečny.

Nie je predsa možné, aby ste na dennej báze klamali a poškodzovali slovenské predsedníctvo. Budem chrániť dobrú povesť slovenského predsedníctva do posledného okamihu. Ja nemám nič proti tomu, ak nám idete po krku, ale vy neinformujete, vy bojujete s touto vládou.

A preto mi dovoľte výraz, ktorý teraz poviem absolútne kľudne a nenechám sa vôbec uniesť.

Niektorí z vás, niektorí z vás, sú špinavé protislovenské prostitútky. A stojím si za týmto výrazom.

Ak dovolíte, mám teraz stretnutie s komisárkou pre hospodársku súťaž. Nechám tu pána ministra, ktorý bude odpovedať na… aj vaše otázky, ale určite bude chcieť aj niečo povedať, pokiaľ ide o to, čo ste predviedli, dámy a páni, proti slovenskému predsedníctvu v poslednom období. Ďakujem veľmi pekne.“

Po odchode Roberta Fica z konferenčnej miestnosti pokračoval Miroslav Lajčák (výber).

Miroslav Lajčák: „Dámy a páni, ja som v živote zažil veľa absurdných situácií, väčšinou z nich na Balkáne, a keď som včera, predvčerom bol na Balkáne, tak tá najabsurdnejšia situácia v mojom živote sa odohrávala tu, na Slovensku. A viete, na čo myslím. Ja sa považujem za experta na zahraničnú politiku, a som pripravený odpovedať na akúkoľvek otázku v tejto oblasti. Nie som expert na organizáciu kultúrnych podujatí alebo na ich hodnotenie, prípadne na verejné obstarávanie, a preto sa spolieham na odborníkov. Ale som zaskočený z toho, koľko samozvaných expertov na všetky tieto činnosti sa tu zrazu vyrojilo. A rovnako tak, z toho, koľko je tu samozvaných prokurátorov, sudcov, a mám pocit, že už aj katov. Čiže bol by som rád, keby sme naozaj zostali normálni, a verím, že ešte zdravý rozum nezmizol v tejto krajine, a že sa budeme držať faktov.

K nášmu predsedníctvu. Pripomeniem, že som pred jeho začiatkom hovoril, že náš rozpočet nepresiahne 70 miliónov eur, a že je to ďaleko najnižší rozpočet z krajín Vyšehradskej štvorky. Dnes vám môžem povedať, že nielenže neprekročíme 70 miliónov, ale že ušetríme minimálne 10 %. Vychádza ten rozpočet v tejto chvíli na 61 miliónov eur.

Urobili sme 64 verejných obstarávaní v celkovej hodnote 8 miliónov eur. Moje ministerstvo, alebo ministerstvo, na čele ktorého stojím, nikdy v minulosti nepochybilo pri žiadnom verejnom obstarávaní, a samozrejme, aby neboli žiadne pochybnosti, požiadal som Najvyšší kontrolný úrad, Úrad pre verejné obstarávanie, aj Protimonopolný úrad, aby preverili všetky verejné obstarávania, ktoré v súvislosti s predsedníctvom sme vykonali.

Časť rozpočtu bola venovaná kultúrnej prezentácii. Konkrétne poviem, že to boli zhruba 2 milióny eur, čiže zhruba 3 % z rozpočtu, za ktoré sme zorganizovali zhruba 250 podujatí v 30 krajinách sveta. Vďaka ktorým sme Slovensko zviditeľnili. A zviditeľnili sme aj slovenské predsedníctvo. Len pre porovnanie: Lotyšsko, ktoré bolo polovičné v porovnaní so Slovenskom, malo na kultúrnu prezentáciu štyri a pol milióna eur.

Mali sme 4 také najväčšie mediálne kultúrno-prezentačné podujatia. To bolo predstavenie loga slovenského predsedníctva, otvárací galakoncert slovenského predsedníctva, koncert pre verejnosť pod názvom Viva Európa, a tie mediálne aktivity v slovenských médiách, s cieľom priblížiť predsedníctvo našej verejnosti. Poviem len to, že všade sme každé z týchto podujatí organizovali s inou agentúrou, alebo iným partnerom, alebo robil to iný režisér. Ale všetko boli špičkové osoby na tejto scéne.

Teraz tá otázka, že sme mali urobiť tlačovku, a nie galavečer. Viete, to je otázka názoru. Aj keby sme tu začali o tom diskutovať, tak sa asi nezhodneme.

Keď Holandsko robí svoje 12. predsedníctvo, tak pristupuje k tomu inak, napríklad aj tým, že ani nevytvorili nové logo, ale recyklovali to z predchádzajúceho, ale urobili to tlačovou konferenciou.

Ale vy dobre viete, že my sme od začiatku hovorili o tom, že chceme, aby predsedníctvo bolo celospoločenskou udalosťou. Aby ľudia cítili na celom Slovensku, že je to niečo veľké, že je to niečo dobré, a že je to niečo, na čo môžu byť hrdí. Čiže po celom rade diskusií vo vedení ministerstva, ale aj s odborníkmi, sme prijali rozhodnutie, že urobíme takýto večer v priamom prenose. Aby teda sa oňho mohlo celé Slovensko podeliť, pretože aj naše skúsenosti s tlačovými konferenciami sú také, že ten výstup je veľmi, veľmi obmedzený.

Načasovanie tohto podujatia, tiež tu bol nejaký pokus, dávať to do politického kalendára. Odpoveď je úplne jednoduchá. Urobili sme to vo februári, pretože sme už v tom čase zadávali do výroby viaceré predmety, ktoré mali na sebe logo. To znamená darčekov, a ďalšie. Čiže bolo otázkou času, kedy to unikne na verejnosť, a nechceli sme, páčilo sa nám naše logo, chceli sme z toho urobiť udalosť, a preto sme nechceli, aby sa verejnosť oboznámila s logom takýmto spôsobom, a rozhodli sme sa, že to urobíme vo februári, aby sme mali istotu, že to vlastníctvo je naše.

Neexistuje nutná prax. Krajiny ako napríklad Luxembursko, alebo Litva, alebo Írsko, predstavovali svoje logo rok pred začiatkom predsedníctva. Niektoré krajiny to robia niekoľko týždňov pred predsedníctvom.

Chcem povedať aj to, že tie peniaze, ktoré na predsedníctvo išli, zostali na Slovensku. Išli slovenským firmám, slovenským občanom, slovenským umelcom. Čiže, ak niekto má pocit, že nie je v poriadku, že si Slovenské národné divadlo účtovalo komerčnú cenu, mne to nie je ľúto. Veď je to výborné, že prišli vďaka predsedníctvu peniaze aj do rozpočtu Slovenského národného divadla.

A pokiaľ ide o honoráre umelcov, zákon neukladá ich zverejniť. Môžu ich zverejniť oni, pokiaľ by chceli. Ja to neurobím, pretože by to bolo voči nim nekorektné, pretože v tej chvíli by začal lynč na nich. Tak ako bol lynč na autora loga. A jednoducho, ja tu cítim tlak odradiť ľudí, aby spolupracovali so štátom. Mne na tomto štáte, na Slovenskej republike záleží. A je mi hrozne ľúto, keď ľudia, ktorí majú ten záujem robiť niečo pre Slovensko a spolupracovať so Slovenskom, sú naozaj vystavení takým útokom, ako bol tento mladý človek, ktorého sme naozaj… ktorý vymyslel skvelé logo, ktoré v celom svete sa páči, obdivujú a chvália ho. Ale na Slovensku jedno dobré slovo na jeho adresu nezaznelo. A keby sme teraz zverejnili honoráre umelcov, tak vieme, a myslím si, že si nemusíme klamať, čo by nasledovalo.

Všetci by posudzovali, či je to dosť, či to nie je dosť. Žijeme v trhovom hospodárstve, kvalitní umelci majú svoju cenu, dostali honoráre. Môžem vám povedať jednu vec, že na tom koncerte, ktorý vás zaujíma, na koncerte Logo vystúpilo 26 umelcov, a celková suma honorárov bola 32 tisíc eur. Tak si povedzte, či to je veľa, alebo či to je málo.

Pokiaľ ide o účasť zamestnancov ministerstva na tomto koncerte, bola od začiatku plánovaná. Nie na to, aby zaplátali diery, ale práve preto, že to je aj ich sviatok, lebo na ňom pracujú, podieľajú sa, takže sme od začiatku… našťastie, kapacita divadla to povoľovala… počítali s tým, aby tam boli, a aby aj oni sa mohli z tej chvíle tešiť a užívať si ju.

Pokiaľ ide o osobu pani Ťapákovej, ktorá mnohých zaujíma… ja ministerstvo zahraničných vecí poznám veľmi dobre, pretože som na ňom strávil celý život. Viem, v čom sme silní, a v čom nie sme. Jedna oblasť, kde silní nie sme, je komunikácia smerom k slovenskej verejnosti, pretože to nerobíme. My komunikujeme do zahraničia, my komunikujeme s diplomatmi.

Ale predsedníctvo je obrovské podujatie, ktoré si vyžadovalo od začiatku ako veľkú a silnú, masívnu komunikáciu. Čiže ja som hľadal niekoho, kto má takúto skúsenosť a kto nám s tým vie poradiť. Pani Ťapáková má samozrejme za sebou mnoho rokov v mediálnej branži. Bola generálnou riaditeľkou najúspešnejšej komerčnej televízie. A samozrejme, že má skúsenosti, ktoré na ministerstve zahraničných vecí nemá nikto. Takže som ju oslovil. Stala sa mojou externou poradkyňou. To znamená, konzultujeme s ňou veci, príslušné tímy, prichádza s nápadmi, s návrhmi. Nemá podpisové právo, nemá rozhodovaciu kompetenciu. Tie návrhy, s ktorými prichádza, sú potom posudzované, normálne v riadiacich procesoch rezortu. Niekedy boli zohľadnené pozitívne, niektoré neboli zohľadnené. Pokiaľ ide o jej plat, ktorý takisto mnohých na Slovensku zaujíma… zase, ona nie je riadiaci pracovník, a preto ja zo zákona nemám povinnosť ho zverejňovať, ale pani Ťapáková požiadala, aby jej plat bol zverejnený. Teda, je to v súlade s tabuľkami pre štátnych zamestnancov, a má plat zhruba 1 400 eur mesačne v čistom.

Pokiaľ ide o stretnutie s tou mladou dámou, ktorá napísala blog. Zase, ja naozaj chcem, a veľmi mi záleží na tom, aby ministerstvo, na čele ktorého stojím, bolo transparentné, aby sme doň prijímali najkvalitnejších ľudí, mladých ľudí, a ešte lepšie, ak majú dobré, kvalitné vzdelanie v zahraničí. To znamená: videli svet a majú trošku širší pohľad a širší obzor. A robíme všetko preto, aby sme naozaj dostali tých najlepších.

Ona odišla z ministerstva z vlastnej iniciatívy dohodou 29. februára. V ten deň aj napísala list mne, kde vyslovila nejaké pochybnosti. Ja som sa s ňou stretol 11. marca, to už nebola mojou zamestnankyňou. Ale práve preto, že mi záleží na tom, aby sme nestrácali šikovných mladých ľudí, a hlavne, aby mladí ľudia nemali nejaké podozrenia, tak som sa s ňou stretol, aby som si ju vypočul. Venoval som jej svoj čas. Podelila sa so mnou o nejaké, v kontexte toho listu, o nejaké pochybnosti. Ja som ju ubezpečil, že ja nikdy nikomu som žiaden príkaz obchádzať alebo porušovať zákony nedal, ani nedám. Že mne v prvom rade záleží na transparentnosti a na čistote všetkého, čo robíme, pretože som ja ministrom v tomto rezorte. Že mi záleží na mojom profesionálnom mene, ktoré si budujem dlhé roky. A že by som sa tomu nespreneveril. Sľúbil som jej, že tie jej pochybnosti nechám preveriť, čo som aj urobil, a dostalo sa mi od mojich kompetentných spolupracovníkov ubezpečenia, že všetky procesy prebiehajú prísne v súlade so zákonom.

Povedal som jej aj to, že mi je ľúto, že sa rozhodla odísť, a že pokiaľ by sa chcela vrátiť… ešte raz opakujem, že už v tom čase nebola našou zamestnankyňou… že ju rád znova zamestnám na nejakom inom útvare rezortu, pretože naozaj by som nebol rád, aby mladý človek odchádzal z nášho rezortu sklamaný.

Aby bolo jasné, ona nepodala žiaden podnet, žiadnu sťažnosť, žiadne podozrenie. To znamená, ona napísala list. Ale to, čo dnes médiá hovoria o tom, že ja som mal konať, vyšetrovať, nebolo čo. Nehovoriac o tom, že… zase, ako som sa dnes dočítal… že v zmysle zákona o ochrane ohlasovateľov korupčného konania bolo potrebné konať. Také ohlásenie nebolo, a ona už nebola zamestnancom rezortu v tom čase, keď sme sa my stretli.

Otázka, na ktorú ja nemám odpoveď, je, že odišla z rezortu 29. februára, a blog sa zjavil 20. novembra. Čiže, keď tu bolo také urgentné podozrenie na to, že niečo je nekalé, prečo teda nebolo konané. Prečo sa sedem mesiacov čakalo, aby sa napísal blog. Tak je to urgentné alebo to nie je urgentné? Je to podozrenie alebo nie je podozrenie. Neviem. Nemám ja na to odpoveď. Nechcem tu vyslovovať nejaké dohady alebo domnienky.

Čiže vážim si to, že môžem vykonávať funkciu ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Beriem to ako svoje poslanie. Je pre mňa principiálne, aby som túto prácu vykonával kvalitne, aby som Slovensku vo svete nerobil hanbu. Verím, že sa mi to darí.

Pokiaľ by niekto dokázal, že som porušil zákon, alebo že som porušil morálne alebo etické princípy zlučiteľné s touto funkciou, tak samozrejme, nie som k tejto stoličke prilepený, a odídem z nej. Som si istý, že budem mať viac času na svoj život a na svoju rodinu, ale naozaj chcem na všetkých apelovať. Ak mám ešte trošku zodpovednosti voči tejto krajine, a trošku zdravého rozumu, tak aby sme nevynášali súdy bez dôkazov, aby sme neodsudzovali ľudí bez toho, aby sme si vypočuli svoj názor. Ak veríme, že Slovensko je právny štát, tak predsa nemôžeme vynášať rozsudky takýmto spôsobom, pretože ak o porušovaní zákonov rozhodujú denníky, a nie súdy a prokuratúra, tak potom Pán Boh nech ochraňuje Slovensko.

Zdroj video záznamu: 37. rokovanie vlády, tlačová konferencia | Úrad vlády SR.

Archív:

Zľava: Robert Fico a Miroslav LajčákMiroslav LajčákDenníky SME – november 2016Denník SME 23. 11. 2016

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Ján ParadaJán Parada
laik s celoživotným vzdelávaním
Čerpané z:
vlastný zdroj

Ján Parada, 03. 12. 2016 | Prečítané: 908 | Rubrika: Polemika o…

Webhouse.sk

Webhouse

Odporúčame najlepší webhosting a domény za super ceny!

Iné médiá
Zbierka na ochranu humanistov vo svete
Humanists International crowd-funds for persecuted humanists
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Zbierka na ochranu humanistov vo svete.
Anketa
Súhlasíte s finančnou odlukou cirkví od štátu?

Rozhodne áno (631 hl.)
 
Viac áno, ako nie (147 hl.)
 
Viac nie, ako áno (135 hl.)
 
Rozhodne nie (150 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 1063
Voliči, pozor na Kisku!
Keď klamal v minulosti, bude klamať aj v budúcnosti. Pozri: Kiska povedal: „Nezaložím stranu.“ a Kiska je hanba Slovenska.
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
Brajti
The Brights
K teórii a praxi humanistickej výchovy
K teórii a praxi humanistickej výchovy
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Anketa Strom roka
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore