www.humanisti.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistov Ateisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republiky
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Kultúrny program (Staré Mesto)
Bratislava-Staré Mesto
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @646
Počítadlo


Spam poison

Bratislava s romantikou a bez nej

Pred časom ožil sentimentálny záujem o starú Bratislavu, založený na archívnych fotografiách, najmä pohľadniciach, zachytávajúcich malebné zákutia

Na rozdiel od mnohých milovníkov minulosti, vrátane viacerých autorov čoraz ťažšie predajných obrazových knižných publikácií, nemám k Bratislave nadšený turistický vzťah. Od útleho detstva som desaťročia býval na Palisádach, a tak mám osobnú skúsenosť, ktorá sa vždy nezhoduje s nekritickým obdivom.

Na základnej škole som mal spolužiakov, ktorí bývali v pôvodnej zástavbe priľahlej Zámockej ulice a dnes už neexistujúcich uličiek na mieste, kde teraz stojí parlament, prípadne v domoch prilepených priamo na hradby zvonka i zvnútra. Hrávali sme sa v ruinách hradu, ktorý pred našimi očami prechádzal rekonštrukciou, pri ktorej pomaly mizli aj postupne asanované obytné stavby.

K mojim najobľúbenejším lokalitám patrila dnes už zbúraná Bubenkova ulica, pričom označenie komunikácie nevystihovalo skutočnosť, že to bol vlastne iba chodník, ktorý z jednej strany lemovali miniatúrne domčeky opreté o hradné opevnenie a na druhej strane bolo len kovové zábradlie nad strmým bralom, teda vlastne išlo o akúsi terasu s panoramatickým výhľadom na Dunaj a krajinu na jeho opačnom brehu.

V čase vzniku (1852) sa nazývala Hollergasse (Bazová ulica), ale už v roku 1879 dostala hanlivé pomenovanie Ratzenstadl (Potkania osada) – vzhľadom na nadmerný výskyt nepríjemných hlodavcov. Tak sa nevdojak dostávame k spoločenským pomerom mojich spolužiakov, ktoré ma šokovali ešte v druhej polovici legendárneho či zlatého – v každom prípade idealizovaného – obdobia 60. rokov 20. storočia.

Naša rodina totiž bývala v činžiaku s priestrannými slnečnými bytmi, balkónmi, ústredným kúrením, vlastnými záchodmi a kúpeľňami, v ktorých spočiatku tiekla teplá voda raz, neskôr dvakrát do týždňa a napokon každý deň. Ale naši rovesníci v spomínaných – z dnešného hľadiska romantických zákutiach – iste nepredpokladali, že si raz niekto bude s nostalgiou pripomínať miesta, ktoré obývali s predpotopným životným štandardom.

V prízemných či jednoposchodových domoch mali jeden spoločný záchod a jedno spoločné kovové umývadlo so studenou vodou, ktoré sa nachádzalo priamo na dvore. Jedno- a dvojizbové byty pozostávali z jednej či dvoch malých tmavých miestností, kam sa do obývacích kuchýň vchádzalo rovno z dvora alebo na poschodí z pavlače. Kúrili si v kachliach, na ktorých v zime varili, v teplejších obdobiach používali na varenie elektrickú dvojplatničku.

Dovolím si nekorektne poznamenať, že prevažne NEšlo o rómsku populáciu, ale v naznačených podmienkach sa iste nedali očakávať nejaké vynikajúce školské výsledky, a tak mnohí z nich končili povinnú dochádzku do vtedy základnej deväťročnej školy ako pätnásťroční piataci či šiestaci.

Azda sa nik nemôže čudovať, že moja osobná skúsenosť sa nemôže stotožniť s romantickým svetom prezentovaným na stránkach obrázkových knižných publikácií. Preto ma mimoriadne vždy pobaví, keď niekto vzdychá aj nad nezachovanou podobou protiľahlej starej Petržalky, ktorej názvy sa menili od roku 1442 z pôvodného Unger Au (Uhorský ostrov) a napríklad v roku 1803 sa popri pomenovaní Engerau (Úzky ostrov) používalo aj meno Ziegeiner-Dörfl (Cigánska dedina).

Petržalka sa od 70. rokov uplynulého storočia začala rýchlo meniť na veľké sídlisko, ktorému zlé jazyky vraveli betónová džungľa a československý prezident Václav Havel ju pri návšteve Bratislavy označil ako králikáreň. V tejto mestskej časti bývame už 17 rokov a na rozdiel od spomínaných zlomyseľníkov ju pokladám za najkrajšiu a občiansky najlepšie vybavenú lokalitu hlavného mesta Slovenska. Veď aj bratislavská smotánka sa najčastejšie stretáva v petržalských obchodných centrách, využíva tunajšie jazdecké kluby, tenisové kurty i súkromné zdravotnícke zariadenia – jedno z nich sa nachádza pri Chorvátskom ramene Dunaja na brehu jazera Draždiak. A to všetko máme na dosah ruky, respektíve nohy. Dokonca by som vzhľadom na uvedené prednosti a zatiaľ nesporne najväčší podiel zelene Petržalku vyhlásil za bratislavský Centrálny park s výrazným obmedzením ďalšej výstavby.

Pod čiarou

Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Pavol JaníkMgr. art. Pavol Janík, PhD.
– básnik, dramatik, publicista, prekladateľ
Čerpané z:
vlastný zdroj, osobná stránka, YouTube, pozri aj prehľad uverejnených článkov v e-zine Humanisti.sk

Pavol Janík, 30. 04. 2016 | Prečítané: 6775 | Rubrika: Polemika o…

Zbierka na ochranu humanistov
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasle­dovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Globálna kampaň na ochranu humanistov.
HELP US PROTECT HUMANISTS AT RISK
Anketa
Podpísali by ste sa ako občan pod petíciu, aby mohol kandidovať na prezidenta SR Martin Daňo?

Áno (33 hl.)
 
Asi áno (6 hl.)
 
Asi nie (3 hl.)
 
Nie (29 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 71
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
Brajti
The Brights
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore