www.humanisti.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovKníhkupectvo AlternatívaAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyWave of Reality
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Kultúrny program (Staré Mesto)
Bratislava-Staré Mesto
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @301
Počítadlo

Spam poison
Spam poison

Bratislava s romantikou a bez nej

Pred časom ožil sentimentálny záujem o starú Bratislavu, založený na archívnych fotografiách, najmä pohľadniciach, zachytávajúcich malebné zákutia

Na rozdiel od mnohých milovníkov minulosti, vrátane viacerých autorov čoraz ťažšie predajných obrazových knižných publikácií, nemám k Bratislave nadšený turistický vzťah. Od útleho detstva som desaťročia býval na Palisádach, a tak mám osobnú skúsenosť, ktorá sa vždy nezhoduje s nekritickým obdivom.

Na základnej škole som mal spolužiakov, ktorí bývali v pôvodnej zástavbe priľahlej Zámockej ulice a dnes už neexistujúcich uličiek na mieste, kde teraz stojí parlament, prípadne v domoch prilepených priamo na hradby zvonka i zvnútra. Hrávali sme sa v ruinách hradu, ktorý pred našimi očami prechádzal rekonštrukciou, pri ktorej pomaly mizli aj postupne asanované obytné stavby.

K mojim najobľúbenejším lokalitám patrila dnes už zbúraná Bubenkova ulica, pričom označenie komunikácie nevystihovalo skutočnosť, že to bol vlastne iba chodník, ktorý z jednej strany lemovali miniatúrne domčeky opreté o hradné opevnenie a na druhej strane bolo len kovové zábradlie nad strmým bralom, teda vlastne išlo o akúsi terasu s panoramatickým výhľadom na Dunaj a krajinu na jeho opačnom brehu.

V čase vzniku (1852) sa nazývala Hollergasse (Bazová ulica), ale už v roku 1879 dostala hanlivé pomenovanie Ratzenstadl (Potkania osada) – vzhľadom na nadmerný výskyt nepríjemných hlodavcov. Tak sa nevdojak dostávame k spoločenským pomerom mojich spolužiakov, ktoré ma šokovali ešte v druhej polovici legendárneho či zlatého – v každom prípade idealizovaného – obdobia 60. rokov 20. storočia.

Naša rodina totiž bývala v činžiaku s priestrannými slnečnými bytmi, balkónmi, ústredným kúrením, vlastnými záchodmi a kúpeľňami, v ktorých spočiatku tiekla teplá voda raz, neskôr dvakrát do týždňa a napokon každý deň. Ale naši rovesníci v spomínaných – z dnešného hľadiska romantických zákutiach – iste nepredpokladali, že si raz niekto bude s nostalgiou pripomínať miesta, ktoré obývali s predpotopným životným štandardom.

V prízemných či jednoposchodových domoch mali jeden spoločný záchod a jedno spoločné kovové umývadlo so studenou vodou, ktoré sa nachádzalo priamo na dvore. Jedno- a dvojizbové byty pozostávali z jednej či dvoch malých tmavých miestností, kam sa do obývacích kuchýň vchádzalo rovno z dvora alebo na poschodí z pavlače. Kúrili si v kachliach, na ktorých v zime varili, v teplejších obdobiach používali na varenie elektrickú dvojplatničku.

Dovolím si nekorektne poznamenať, že prevažne NEšlo o rómsku populáciu, ale v naznačených podmienkach sa iste nedali očakávať nejaké vynikajúce školské výsledky, a tak mnohí z nich končili povinnú dochádzku do vtedy základnej deväťročnej školy ako pätnásťroční piataci či šiestaci.

Azda sa nik nemôže čudovať, že moja osobná skúsenosť sa nemôže stotožniť s romantickým svetom prezentovaným na stránkach obrázkových knižných publikácií. Preto ma mimoriadne vždy pobaví, keď niekto vzdychá aj nad nezachovanou podobou protiľahlej starej Petržalky, ktorej názvy sa menili od roku 1442 z pôvodného Unger Au (Uhorský ostrov) a napríklad v roku 1803 sa popri pomenovaní Engerau (Úzky ostrov) používalo aj meno Ziegeiner-Dörfl (Cigánska dedina).

Petržalka sa od 70. rokov uplynulého storočia začala rýchlo meniť na veľké sídlisko, ktorému zlé jazyky vraveli betónová džungľa a československý prezident Václav Havel ju pri návšteve Bratislavy označil ako králikáreň. V tejto mestskej časti bývame už 17 rokov a na rozdiel od spomínaných zlomyseľníkov ju pokladám za najkrajšiu a občiansky najlepšie vybavenú lokalitu hlavného mesta Slovenska. Veď aj bratislavská smotánka sa najčastejšie stretáva v petržalských obchodných centrách, využíva tunajšie jazdecké kluby, tenisové kurty i súkromné zdravotnícke zariadenia – jedno z nich sa nachádza pri Chorvátskom ramene Dunaja na brehu jazera Draždiak. A to všetko máme na dosah ruky, respektíve nohy. Dokonca by som vzhľadom na uvedené prednosti a zatiaľ nesporne najväčší podiel zelene Petržalku vyhlásil za bratislavský Centrálny park s výrazným obmedzením ďalšej výstavby.

Pod čiarou

Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Pavol JaníkMgr. art. Pavol Janík, PhD.
– básnik, dramatik, publicista, prekladateľ
Čerpané z:
vlastný zdroj, osobná stránka, YouTube, pozri aj prehľad uverejnených článkov v e-zine Humanisti.sk

Pavol Janík, 30. 04. 2016 | Prečítané: 6710 | Rubrika: Polemika o…

Zbierka na ochranu humanistov

Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie.

Pozri: Globálna kampaň na ochranu humanistov.

HELP US PROTECT HUMANISTS AT RISK
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
 Re: Bieda
24-09-17 * 23:33
 Je jedno
24-09-17 * 23:28
 Cieľ ľudstva
24-09-17 * 22:47
Brajti
The Brights
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore