www.humanisti.sk
Súťažná osemsmerovka
Webhouse.sk
Do pozornosti
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVAAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.skdTest
Iné médiá
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @011
Počítadlo


Spam poison

Zníženie referendového kvóra z 50 % na 20 % poslanci neschválili

Naďalej platí, že výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnilo aspoň 50 % oprávnených voličov

Na 44. schôdzi v 6. volebnom období 12. 12. 2014 hlasovali poslanci NR SR o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Návrh ústavného zákona:

Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z., ústavného zákona č. 9/1999 Z. z., ústavného zákona č. 90/2001 Z. z, ústavného zákona č. 140/2004 Z. z., ústavného zákona č. 323/2004 Z. z., ústavného zákona č. 463/2005 Z. z., ústavného zákona č. 92/2006 Z. z., ústavného zákona č. 210/2006 Z. z., ústavného zákona č. 100/2010 Z. z., ústavného zákona č. 356/2011 Z. z. a ústavného zákona č. 232/2012 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V čl. 98 odsek 1 znie:

„(1) Výsledky referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnilo aspoň 20 % oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.“

Zmenu zákona navrhli poslanci NR SR za Klub OĽaNO (OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti):

Igor Matovič, Erika Jurinová, Richard Vašečka, Ján Mičovský, Peter Pollák, Martin Fecko, Eva Horváthová, Igor Hraško, Jozef Viskupič, Helena Mezenská, Miroslav Kadúc, Štefan Kuffa a Janka Šípošová.

Výsledok hlasovania: Návrh neprešiel

Prítomní poslanci: 128
Hlasujúcich: 127
Za hlasovalo: 16
Proti hlasovalo: 77
Zdržalo sa hlasovania: 34
Nehlasoval: 1
Neprítomní: 22

Za Klub SMER – SD hlasovalo proti 73 poslancov.
Za Klub KDH hlasovali proti 4 poslanci.

Za zmenu zákona hlasovali:

Za Klub OĽaNO: Eva Horváthová, Igor Hraško, Erika Jurinová, Miroslav Kadúc, Štefan Kuffa, Igor Matovič, Helena Mezenská, Ján Mičovský, Janka Šípošová a Jozef Viskupič.

A šiesti poslanci, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov: Juraj Droba (pôvodne bol poslancom za stranu Sloboda a Solidarita), Mikuláš Huba (pôvodne bol poslancom za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti), Daniel Lipšic (pôvodne bol poslancom za Kresťanskodemokratické hnutie), Lucia Nicholsonová (poslankyňa za stranu Sloboda a Solidarita), Martin Poliačik (poslanec za stranu Sloboda a Solidarita) a Mária Ritomská (pôvodne bola poslankyňou za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti).

V dôvodovej správe uviedli:

A. Všeobecná časť

Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh ústavného zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“).

Cieľom novelizácie Ústavy Slovenskej republiky je posilnenie práva občanov Slovenskej republiky zúčastňovať sa na správe veci verejných prostredníctvom inštitútu referenda. Takéto posilnenie účasti občanov na rozhodovacích procesoch je žiaduce aj z dôvodu, že politické strany v NR SR opakovane nechránia verejný záujem, ale záujmy finančných skupín. Prostredníctvom inštitútu referenda, ktorého výsledok je pre NR SR záväzný a musí sa vyhlásiť rovnako ako zákon, by sa umožnilo občanom Slovenskej republiky spolurozhodovať o osude ich vlastného štátu oveľa jednoduchšie a spravodlivejšie. Predložený návrh ústavného zákona tak dáva do rúk občanov zásadný nástroj na aktívnom rozhodovaní o veciach verejných so zreteľom na záujem samotných občanov a nie finančných, či iných záujmových skupín.

Podľa súčasnej právnej úpravy je na platnosť referenda treba kumulatívne splnenie dvoch zákonných podmienok, a to účasti nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov a rozhodnutie musí byť prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. V histórií Slovenskej republiky sa doposiaľ konalo 7 referend, z ktorých iba jedno skončilo s platnými výsledkami. Ostatné referendá skončili ako neplatné pre nízku účasť a v jednom prípade bolo referendum zmarené. Pri 6 referendách teda došlo k bezúčelnému vynaloženiu značného objemu finančných prostriedkov.

Ideálnym, žiaľ politicky nepriechodným riešením tejto situácie by bolo úplné zrušenie kvóra potrebného na platnosť referenda. Štatistické údaje ukazujú, že volebná účasť pri „najmenej zaujímavých voľbách“, ako sú voľby do orgánov samosprávnych krajov alebo do Európskeho parlamentu, osciluje v intervale 13 % až 20 %. Z toho vyplýva, že ani nie 20 % obyvateľstva má aktívny záujem zúčastňovať sa na mechanizmoch priamej demokracie a rozhodovať o záležitostiach spoločenského záujmu. Na základe uvedeného sa navrhuje, aby na platnosť celoštátneho referenda postačovala účasť najmenej 20 % oprávnených voličov, pričom rozhodnutie musí byť prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.

Prijatím návrhu ústavného zákona sa očakáva výrazný pozitívny vplyv na stav občianskej spoločnosti v Slovenskej republike – prostredníctvom upravenej procesnej podmienky týkajúcej sa platnosti referenda by malo nastať prelomenie až úplné odstránenie spoločenskej apatie a posilnenie pocitu zodpovednosti jednotlivých občanov za budúcnosť svojej krajiny.

Predkladaný návrh ústavného zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet Slovenskej republiky, rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Návrhom ústavného zákona sa mení formulácia čl. 98 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) takým spôsobom, že platnosť výsledkov referenda už nebude podmienená účasťou nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov, ale táto sa znižuje na 20 % oprávnených voličov. Na prijatie návrhov tvoriacich predmet referenda bude však aj naďalej potrebný súhlasný prejav vôle nadpolovičnej väčšiny účastníkov referenda.

Podľa čl. 2 ods. 1 Ústavy SR platí, že „štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom volených zástupcov alebo priamo“. V citovanom ustanovení Ústava SR expressis verbis zakotvuje demokratickú formu vlády, kde ľud je pôvodným zdrojom štátnej moci. Demokratická forma vlády znamená právo ľudu resp. občanov podieľať sa na správe vecí verejných priamo alebo voľbou svojich reprezentantov (čl. 30 ods. 1 Ústavy SR). Realizáciou uvedeného ústavného princípu demokratickej formy vlády predstavuje aj zakotvenie inštitútu referenda v druhom oddiele piatej hlavy Ústavy SR. Účelom referenda je teda zabezpečiť občanom štátu – ako nositeľom primárnej (originálnej) moci, aby bezprostredne spolupôsobili pri tvorbe štátnej vôle (bližšie pozri: I. ÚS 22/2000. Uznesenie z 3. mája 2000. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 2000, s. 377).

Inštitút referenda tak predstavuje jedinečnú možnosť občanov podieľať na správe veci verejných priamo. Napriek jedinečnej možnosti občanov prostredníctvom referenda podieľať sa na správe veci verejných, spoločenská realita ukazuje, že inštitút referenda nenašiel silné zakotvenie v národnej politickej praxi, v porovnaní s inými európskymi štátmi. Opačné spoločenské reálie ukazuje príklad Švajčiarskej konfederácie, kde má inštitút referenda silné postavenie. Slovenské spoločenské reálie však poskytujú iný obraz. Od vzniku samostatného štátu sa na Slovensku referendum uskutočnilo celkovo sedem krát. Z tohto počtu: jedno referendum bolo zmarené, päť bolo neúspešných pre nedostatočnú účasť a iba jediné referendum bolo úspešné, t. j. referendum konané 3. apríla 2004, ktorým sa rozhodovalo o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Účasť oprávnených voličov na úspešnom referende však len mierne prekročila 50 % kvórum vyžadované čl. 98 Ústavy SR pre platnosť výsledkov referenda.

Analýza inštitútu referenda súbežne s aplikačnou praxou poukazujú na slabinu ústavnoprávnej úpravy referenda – je ňou dikcia čl. 98 ods. 1 Ústavy SR vyžadujúca účasť najmenej 50 % oprávnených voličov pre platnosť výsledkov referenda (ďalej len „referendové kvórum“).

Vzhľadom na historické skúsenosti možno konštatovať, že striktná požiadavka 50 % referendového kvóra de facto oslabuje využitie tohto inštitútu priamej demokracie.

Referendum predstavuje jediný inštitút priamej demokracie, ktorým môžu občania SR rozhodnúť o najzávažnejších otázkach verejného záujmu.Právo občanov podať petíciu za vyhlásenie referenda im poskytuje možnosť realizovať primárnu neodvodenú moc aj v takých prípadoch, keď by parlament nepostupoval v zhode s predstavou občanov. To jest, ak by o niektorých dôležitých otázkach nechcel alebo nedokázal rozhodnúť. V teoretickej rovine je referendum určitou ‚poistkou‘ občana voči parlamentu, aby si v zásadných otázkach nechal ‚poradiť‘ od občanov alebo aby občania v referende hlasovaním zobrali na seba zodpovednosť, ktorú parlament nechce, nemôže, nevie alebo nedokáže uniesť.“ (PL. ÚS. 42/95. Nález z 2. mája 1996. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky. s. 88 – 89). Uvedený judikát Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) najvýstižnejšie ilustruje dôležitosť referenda. Referendum umožňuje občanom priamo participovať na tvorbe verejných politík. Priama participácia občanov na správe vecí verejných naberá mimoriadny význam v prípade, ak Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) nechce, nemôže, nevie alebo nedokáže prijať potrebné rozhodnutie.

Referendum tak plní dve dôležite funkcie – kontrolnú a iniciatívnu. Kontrolná funkcia znamená verejnú kontrolu občanov nad tvorbou verejných politík a rozhodovania v rámci NR SR. Iniciatívna funkcia umožňuje občanom prijať dôležité rozhodnutia, ktoré sú potrebné, ale NR SR nie je schopná ich uskutočniť. Priama účasť občanov na správe veci verejných tak môže byť obzvlášť žiaduca v období politických kríz, kedy riadna činnosť NR SR môže byť z politických príčin oslabená. Z týchto dôvodov je funkčnosť inštitútu referenda nevyhnutná.

Napriek mimoriadnemu významu referenda v súčasnosti nastavený inštitút referendového kvóra de facto eliminuje možnosť konania úspešného referenda. Z tohto dôvodu je potrebné zvážiť opodstatnenosť takejto striktnej úpravy v čl. 98 ods. 1 Ústavy SR.

Štatistické údaje ukazujú, že volebná účasť pri „najmenej zaujímavých voľbách“, ako sú voľby do Európskeho parlamentu alebo do orgánov samosprávnych krajov, osciluje od 13 do 20 %. Volebná účasť pri voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004 bola 16,96 % voličov, v roku 2009 bola 19,63 % voličov, v roku 2014 bola 13,05 %; volieb do orgánov samosprávnych krajov v roku 2005 sa zúčastnilo 18,02 % voličov, v roku 2009 bolo 22,90 % voličov, v roku 2013 bolo 20,11 % voličov. Z toho vyplýva, že v priemere ani nie 20 % obyvateľstva má aktívny záujem zúčastňovať sa na mechanizmoch priamej demokracie a rozhodovať o záležitostiach spoločenského záujmu.

Platnosť volieb do NR SR, druhého kola voľby prezidenta, volieb do zastupiteľských a výkonných orgánov územnej samosprávy nie je ústavne podmienená požiadavkou účasti nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov a výsledky vôle ľudí aj pri nízkej účasti sú plne akceptované. Hoci sa najideálnejším riešením javí úplné zrušenie referendového kvóra, návrh predpokladá len jeho zníženie z 50 % na 20 % hlavne kvôli jeho lepšej politickej priechodnosti.

Cieľom predkladaného návrhu ústavného zákona je zníženie referendového kvóra zo súčasných 50 % oprávnených voličov na 20 % oprávnených voličov. Takouto úpravou sa zabráni zbytočnému vynaloženiu značného objemu finančných prostriedkov potrebných na konanie referenda v prípade, ak je toto neúspešné z dôvodu nízkej volebnej účasti a súčasne sa aktivizujú obyvatelia, aby sa zúčastňovali na správe verejných vecí a nenechali za seba rozhodovať zvyšok spoločnosti. V prípade Slovenskej republiky vedie súčasná právna úprava skôr k pasivite po skúsenostiach s neplatnými a zmarenými referendami.

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Štátny znakNárodná rada Slovenskej republiky
Námestie Alexandra Dubčeka 1
812 80 Bratislava 1
Čerpané z: www.nrsr.sk

NR SR, 14. 12. 2014 | Prečítané: 1103 | Rubrika: Polemika o…

Webhouse.sk

Webhouse

Odporúčame najlepší webhosting a domény za super ceny!

Iné médiá
Anketa
Čítali ste knihu Antológia moderného ateizmu?

Áno (55 hl.)
 
Nie (26 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 81
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
 Re: Odkaz totalitárom
20-06-19 * 18:59
 Re: Inak
20-06-19 * 18:42
 Re: Skeptikova viera v šestkárov
16-06-19 * 10:24
Brajti
The Brights
K teórii a praxi humanistickej výchovy
K teórii a praxi humanistickej výchovy
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore