www.humanisti.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovKníhkupectvo AlternatívaAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republiky
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Kultúrny program (Staré Mesto)
Bratislava-Staré Mesto
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @164
Počítadlo


Spam poison

Všeobecná deklarácia ľudských práv

10. december

Pred viac ako pol storočím bol prijatý jeden z najvýznamnejších ľudsko-právnych dokumentov na medzinárodnej úrovni. Aby sa na tento dôležitý počin nezabudlo, každoročne si ho pripomíname 10. decembra, ktorý bol ustanovený za Medzinárodný deň ľudských práv. Práve v tento deň bola v roku 1948 prijatá Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorú v tom čase odhlasovalo 48 krajín na Valnom zhromaždení OSN. Vtedajšie Československo sa hlasovania zdržalo.

Eleanor Rooseveltová

Význam deklarácie spočíva predovšetkým v tom, že je prvým uceleným vyjadrením požiadavky medzinárodnej komunity na vytvorenie zoznamu základných ľudských práv a slobôd, ktoré by boli priznané všetkým ľuďom na celom svete. V preambule sa štáty hlásia k univerzálnemu uznaniu a hlavne dodržiavaniu vymenovaných práv a slobôd. Deklarácia vznikla ako dôsledok druhej svetovej vojny, kedy krajiny sveta mali vôľu a cítili potrebu spojiť sa a spoločne udržiavať mier a poriadok vo svete. Deklarácia je akýmsi štartovným bodom, ktorý pripravil pôdu pre ostatné konkrétne dohovory o ľudských právach.

Často sa tomuto dokumentu vyčíta fakt, že je to „len“ deklarácia, a teda, že nemá v pravom slova zmysle záväzný charakter, tak ako je tomu pri ratifikovaných dohovoroch, ktoré ju nasledovali. Preto je otázny jej právny význam a zároveň povinnosť štátov prihliadať na túto deklaráciu vo svojom konaní. Avšak viacerí medzinárodní právnici vyslovili svoje presvedčenie, že deklarácia už spadá pod tzv. obyčajové právo, ktoré je primárnou zložkou medzinárodného práva, ktorá obsahuje normy dlhodobo zaužívané a štátmi vnímané ako všeobecne záväzné.

Na to, aby bola deklarácia uznaná za obyčajové právo, mala by spĺňať určité oficiálne kritériá, a teda, že ide o trvalejšiu prax štátov, ktoré sa cítia byť určitou normou viazané, čím veria, že jej porušenie by bolo v rozpore s právom. Musí však ísť o dostatočne veľký počet štátov, ktoré vnímajú normu ako záväznú, a taktiež nesmie byť veľké množstvo štátov proti záväznosti danej normy. Napriek tomu však existuje názor, ktorý tvrdí, že aj opozičné štáty môžu svojím konaním potvrdzovať existenciu normy práve tým, že sa snažia proti nej argumentovať.

Jedným zo základných argumentov prečo by mala byť deklarácia považovaná za súčasť obyčajového práva, a teda byť záväzná pre všetky štáty sveta, je jej jedinečné postavenie. Spomedzi všetkých ľudsko-právnych dokumentov je hlavným zdrojom pre vytváranie ďalších následných dohovorov, ktoré čerpali z jej zoznamu základných ľudských práv a slobôd a neskôr ho aj rozšírili. Keďže ide o dohovory podpísané a ratifikované veľkým množstvom štátov, ktoré si boli pri ratifikácii vedomé, že sa čerpalo z deklarácie, dá sa predpokladať, že súhlasia a hlavne sa hlásia k zneniu samotnej deklarácie.

Zároveň aj v regionálnych dokumentoch, či už deklaráciách alebo chartách, sa vymenúvajú rovnaké práva a slobody, aké nájdeme vo Všeobecnej deklarácii. Takže napriek viacerým oponentom univerzálneho charakteru deklarácie a jej záväznosti v podobe obyčajového práve, štáty dávajú jasne najavo svoje zámery aj tým, že prijímajú podobné ustanovenie, či už vo svojich národných právnych úpravách alebo regionálnych. Len pre zaujímavosť, Afrika má svoju vlastnú Africkú chartu ľudských práv; ázijské štáty taktiež prijali Ázijskú chartu ľudských práv a v neposlednom rade aj arabské krajiny majú svoju Arabskú chartu ľudských práv. Myslím si, že netreba spomínať do akej miery sa venuje Európa a Amerika právnej ochrane ľudských práv.

Na základe tohto konania štátov sveta sa dá skonštatovať, že sú presvedčené o potrebe ochrany ľudských práv a základných slobôd, a že sú si vedomé záväzkov, ktoré pre ne z toho vyplývajú. Preto by Medzinárodný deň ľudských práv nemal zostať opomenutý na žiadnom kontinente a práva obsiahnuté vo Všeobecnej deklarácii by mali byť celosvetovo dodržiavané.

Na fotografii Eleanor Rooseveltová, ktorá ako predsedkyňa komisie pre ľudské práva stála pri zrode Všeobecnej deklarácie ľudských práv.

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Tímea Stránská
– hlavná redaktorka Otvoreného práva
– portál Otvorené právo prevádzkuje VIA IURIS – Centrum pre práva občana
VIA IURIS je nezisková, nepolitická organizácia, ktorej cieľom je spoločnosť, kde právny systém garantuje efektívnu ochranu práv ľudí. Spoločnosť, kde ľudia poznajú svoje práva aj spôsoby, ako ich chrániť… Kde súdy a iné štátne orgány rozhodujú nielen v súlade s textom zákona, ale aj s jeho zmyslom, pričom dodržiavajú ľudské práva a princípy spravodlivosti. Ľudia vo VIA IURIS sa usilujú o to, aby sa verejnosť mohla aktívne a efektívne zúčastňovať rozhodovacích procesov a aby mala čo najširší prístup k spravodlivosti.
Čerpané z: Otvorené právo

Súvisiace články:
Ako si Európa chráni svoje menšiny (03.06.2011)

Tímea Stránská, 13. 12. 2010 | Prečítané: 6741 | Rubrika: Veda a spoločnosť

Zbierka na ochranu humanistov

Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie.

Pozri: Globálna kampaň na ochranu humanistov.

HELP US PROTECT HUMANISTS AT RISK
Anketa
„To, kto ti vládne, zistíš podľa toho, koho nesmieš kritizovať.“ Myslíte si, že Voltaire vyslovil túto myšlienku?

Áno (26 hl.)
 
Asi áno (7 hl.)
 
Asi nie (13 hl.)
 
Nie (46 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 92
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
 Zlo v cirkvi!
20-01-18 * 20:42
 Hanbi sa!
20-01-18 * 19:54
 Len
20-01-18 * 19:31
Brajti
The Brights
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore