www.humanisti.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVAAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Kochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.sk
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Kultúrny program (Staré Mesto)
Bratislava-Staré Mesto
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @755
Počítadlo


Spam poison

Delúzia Boha

(Recenzia a úvaha)

Kniha The God Delusion © Richard DawkinsNa knihu evolučného biológa a známeho bojovníka proti náboženstvu Richarda Dawkinsa som sa už dlho tešil a tušil som, že sa mi bude páčiť. Knihu som prečítal, páčila sa mi a teraz si kladiem otázku, či môžem za týchto podmienok napísať nezaujatú recenziu.

Pravdu povediac si myslím, že napísať nezaujatú recenziu Delúzie Boha je asi nemožné, pokúsim sa teda aspoň v texte oddeľovať fakty od svojho pohľadu na ne, teda od svojej reflexie.

Začnem od konca, konkrétne od doslovu č. 2 Stanislava Komárka s názvom „Ako zatočiť s konkurenciou“ – v tomto krátkom a emóciami nabitom texte autor porovnáva Dawkinsa s fundamentalistickými fanatikmi, a nešetrí pritom pohŕdaním (zato však šetrí akýmikoľvek argumentmi). Je to typická ukážka reakcie intelektuála, ktorý vonkoncom nepochopil, komu je kniha určená a aký má cieľ. Viacmenej u Čecha je to pochopiteľné – slovné spojenie „vedecký svetonázor“, ktorý sa v knihe objavuje, skutočne i po rokoch na našinca funguje ako povestné červené súkno. Dawkins ale nepísal svoju knihu preto, aby rozčúlil českých intelektuálov s nezvládnutou traumou z totality. Jeho cieľovú skupinu tvoria úplne iní ľudia, konkrétne ateisti a ľudia, ktorí majú potrebu oslobodiť sa z náboženského zovretia. To si nevymýšľam, autor to sám takto deklaruje.

Uvedomme si, a je potrebné túto skutočnosť zdôrazňovať znova a znova, že my žijeme v type spoločnosti, v ktorej môžete byť ateistom a nič, vôbec nič vám kvôli tomu nehrozí. Nikto sa na vás nebude dívať cez prsty, nikto vám nebude nadávať, žiadny riaditeľ školy vás nevyhodí z práce, pokiaľ ste učiteľom. A môžete kandidovať do parlamentu a skutočnosť, že sa prehlásite za ateistu, vaše preferencie zrejme priveľmi neovplyvnia. Českí ateisti, vďaka Bohuemotikona, Dawkinsa vlastne ani veľmi nepotrebujú (i keď, na druhej strane, u nás vlastne nekvitne ani Dawkinsov ateistický humanizmus – my sme vôbec tak nejako krajina bez presvedčenia). Celkom iná situácia panuje v Spojených štátoch amerických a predovšetkým práve významnej menšine amerických ateistov je kniha adresovaná. A verte mi, keby som bol americkým ateistom, bola by pre mňa táto kniha veľkým povzbudením, a dodala by mi silu, útechu a odvahu. Vari si myslíte, že na rozdiel od stúpencov všemožných náboženstiev, ateisti nemajú nárok na svoju literatúru? Ono je to vôbec zvláštne – keď kresťan povie niečo nepekné o konkurenčnej viere, dajme tomu o islame, je to v poriadku. Je to prejav jeho náboženstva! A vice versa. Keď kresťan či moslim svorne vyhlásia, že ateista, napríklad Dawkins, skončí v pekle, je to v poriadku, majú na to právo, je to predsa prejav ich náboženstva! Ale keď ateista povie čokoľvek nepriateľského o náboženstve, hneď sa na neho znesie vlna kritiky a slov o tom, ako mu chýba rešpekt, ktorý si náboženstvo (na rozdiel od iných svetonázorov) v našej i americkej kultúre uzurpuje. (Mimochodom – dospel som k záveru, že hovoriť o „euroamerickej kultúre“ je nepresné. Prinajmenšom by medzi nimi mala byť veľmi výrazná pomlčka.)

Ale vrátim sa k obsahu knihy. Ako už iste viete, či aspoň tušíte, nejde o odbornú religionistickú, či akúkoľvek inú vedeckú publikáciu, ale o knihu filozoficko-etickú; knihu, ktorá vyjadruje svetonázor autora, a s touto optikou nazerá na problematiku náboženstva. Alebo takisto môžete povedať, že je to „ateistická agitka“ – a budete mať pravdu. Lenže, a to je potrebné zdôrazniť, na tom nie je vôbec nič zlého. Spočítajte, koľko u nás za posledných dvadsať rokov vyšlo agitiek kresťanských, koľko tu vyšlo kníh, ktoré povzbudzujú veriacich, nech už ide o katolíkov alebo protestantov. A všimnite si, a to považujem za zvlášť podstatné, že v žiadnej z nich nenájdete kritický doslov, nad žiadnou z nich nikoho ani nenapadlo sa pozastaviť či ju akokoľvek korigovať. Keď kresťania vydávajú svoje knihy, je to v poriadku, keď vydá knihu predstaviteľ radikálneho humanistického ateizmu, je to lotor? A tu sa dostávame k jednému z kľúčových motívov knihy, ktorým je zvyšovanie povedomia o určitých skutočnostiach, napríklad o tom, s akou samozrejmosťou sa inak správame k určitému výseku možných ideológií, než ku zbytku. Osobne usudzujem, že táto ochrana, ktorá sa na náboženstvo vzťahuje, je v podstate nechceným vedľajším výsledkom inak dobrej a užitočnej náboženskej tolerancie.

K akému svetonázoru sa teda Richard Dawkins hlási? Je monista, neverí v nadprirodzeno, príroda a jej zákonitosti v ňom vyvolávajú zážitky numinózna, a čarovne mu to takto v živote funguje. A má potrebu sa o to podeliť, či – povedané jeho vlastným jazykom – je šíriteľom tohoto mémplexu (v žiadnom prípade však nie nejakého „evolučného náboženstva“, ako je mu prisudzované v doslove – náboženstvo musí obsahovať určité kritéria, ktoré sekulárny naturalistický humanizmus nesplňuje).

Otázkou zostáva, nakoľko je Dawkins schopný odstupu, teda nakoľko si uvedomuje, kedy opúšťa svet prírodných vied a vstupuje na pôdu filozofie a etiky. V jeho knihe sa totiž oboje, a nutné je dodať, že nevyhnutne, prelína. V kapitolách, v ktorých polemizuje s kreacionizmom a stúpencami tzv. „inteligentného dizajnu“, hovorí a argumentuje z pozície prírodnej vedy. A prosím, nechoďte na mňa s postmoderným táraním o tom, že tí kreacionisti majú vlastne takisto pravdu, len veria inej paradigme, atď.

Evolučne-biologicky (a z môjho pohľadu dosť vierohodne) chápe vysvetlenie morálky. Zaujímavé je jeho poukázanie na meniaci sa zeitgeist, pričom s tým, ako sa menia etické hodnoty, nemajú náboženstvá podľa autora nič spoločné – a už vôbec nie ich sväté knihy.

Tu by som sa pozastavil, pretože toto je skutočne dôležitý postreh. Stretávame sa s názorom, že bez Boha nie je morálka mysliteľná, a že naša morálka vychádza z tej ktorej svätej knihy, v našom kultúrnom okruhu z Biblie. Lenže v Biblii nájdeme ohromné množstvo morálnych maxím, ktoré sú v dnešnej dobe úplne neprijateľné. Tie si však nevšímame a vyberieme si to, čo zodpovedá našej, v skutočnosti svetskej a humanistickej, a teda nie starovekej biblickej morálke. (Dawkinsa predovšetkým škrie Jahve, a ja sa s ním v tomto úplne zhodujem.)

Lenže Písmo samé neposkytuje žiadny kľúč k takému výberu, jediným kľúčom je naše vlastné mravné ustrojenie. V skutočnosti by sme dokázali „tie správne“ maximá konania nájsť v mnohých iných knihách, alebo ich s pomocou malého množstva introspekcie samí napísať.

Spracovanie niektorých tém v knihe považujem za slabšie. Trochu ma sklamalo vysvetlenie vzniku náboženstva len ako vedľajšieho produktu, nechceného dieťaťa, ktoré sa zrodilo z inak užitočnej schopnosti detského mozgu prijímať a internalizovať to, čo sa dozvie od rodičov a kmeňových vodcov. Náboženstvo je z tohoto pohľadu vlastne akýsi vírus, ktorý na ľuďoch parazituje. Taká teória sa mi javí príliš zjednodušujúca a autor nespomína fakt, že by náboženstvo mohlo poskytovať nejakú evolučnú výhodu. Ďalej sa letmo vyjadruje i o iných teóriách, viacmenej dáva najavo, že náboženstvo je pre neho predovšetkým druhom memetickej infekcie. V tomto smere je podľa môjho názoru potrebné pre doplnenie prečítať Robina Dunbara, Davida Lewis-Williamsa a koniec koncov kvalitne spracované zhrnutie rôznych teórií v knihe Boh ako psychický vírus Petra Bakalářa.

Zaujímavá je autorova polemika s agnosticizmom, v ktorom ukazuje, že pokiaľ nevieme, či niečo existuje či neexistuje, neznamená to, že by to existovalo s presne päťdesiat percentnou pravdepodobnosťou. On sám pochopiteľne považuje existenciu Boha za krajne nepravdepodobnú, pričom opakovane argumentuje tým, že Stvoriteľ by musel byť natoľko komplikovaný, že jeho vznik by bol ešte omnoho nepravdepodobnejší, než jav, ktorý je ním vysvetľovaný. Čo vedie k nekonečnému regresu.

Zaujímavá a pre mňa načisto zrozumiteľná je Dawkinsova polemika s menšinou veriacich vedcov (pričom má na mysli napríklad viac kresťanov ako filozofických panteistov). Dawkins sa ich pýta, ako je možné súčasne byť biológom a veriť v narodenie z panny, oživenie mŕtvych a predovšetkým pochopiteľne v zmŕtvychvstanie. Dawkins má pocit, že je to trápne a ja sa mu, pravdu povediac, nedivím. Podľa jeho názoru totiž tieto vieroučné tvrdenia patria do sféry prírodných vied, i keď ich už asi nikdy nebudeme schopní skutočne preskúmať. A pokiaľ všetky tie zázraky opustíme, zostane nám ešte vôbec nejaké kresťanstvo? Nehľadiac na to, že sú to práve zázraky, ktoré väčšinu veriacich predovšetkým zaujímajú.

V knihe je toho na viac než štyristo stranách pochopiteľne omnoho viac, a nie je možné to všetko spomenúť. Dawkins je kritizovaný miestami za to, že volá na podporu svojich tvrdení osobnosti z minulosti a naznačuje, že keby disponovali dnešnými vlastnosťami, boli by ateistami. Okrem iných spomína (i keď musím uznať, že dosť opatrne) i Newtona, čo je mierne komické, pretože práve Newton bol veľmi náboženský človek. Nuž jednoducho, keď Dawkins tvrdí, že by si niekto z minulosti niečo dnes myslel inakšie, je to pochopiteľne čistá špekulácia. Podstatné ale je, že práve na tejto autorovej záľube nestojí žiadny argument. Ďalšia kritika sa týka faktu, že sa kniha orientuje takmer výhradne na judaizmus, kresťanstvo a islam (pokiaľ nepočítame krátku, ale veľmi zábavnú vsuvku o kulte kargo). Bolo by iste zaujímavé prečítať si kritiku zameranú napríklad na náboženský (dajme tomu tibetský) budhizmus, hinduizmus či praktiky šintoizmu, ale nechceli by sme toho po autorovi príliš mnoho? Musíme skutočne zvážiť autorove možnosti a predovšetkým cieľovú skupinu, ktorá pochádza z euro—amerického kultúrneho okruhu a logicky sa teda orientuje na náboženstvá, ktoré sú v tomto ohľade najdôležitejšie.

Bez ohľadu na to, čo v knihe chýba, podstatné je, že je to veľmi čitateľná publikácia (čo u Dawkinsa neprekvapuje), vcelku zábavná, argumentačne slušne zvládnutá a naviac obsahujúca mnoho faktov, ktoré zaujmú i religionistov, napríklad čo sa týka aktuálnej náboženskej scény v USA a v Británii. Odhaľuje taktiež veľa pokrytectva spojeného s náboženstvom a jeho propagáciou, a kladie provokatívne a dôležité otázky – napríklad sa pýta, na základe akej kvalifikácie vlastne povolávame náboženských predstaviteľov, aby sa vyjadrovali k etickým otázkam? Poukazuje taktiež na pokrytectvo zdanlivého oddelenia náboženstva a vedy: Keď veda postuluje niečo, čo sa náboženstvu nehodí a znižuje pravdepodobnosť jeho tvrdenia, potom je to „odlišné magistérium“, ktoré nemá k duchovným otázkam čo povedať. Takto sa náboženskí predstavitelia vyjadrili napríklad v prípade, keď bola v kontrolovanej štúdii jednoznačne vyvrátená takzvaná „uzdravujúca sila modlitby“. A Dawkins se pýta: Povedali by rovnako, keby experiment účinky modlitby potvrdil? Povedali by „To nás nezaujíma, pretože veda je odlišné magistérium!“? Sotva.

Dôležité je, že kniha nie je založená len na popieraní – či, lepšie povedané, na radikálnom spochybňovaní – existencie Boha a zmysluplnosti náboženstva, Dawkins ponúka i pozitívnu alternatívu založenú na humanizme a naturalizme, teda na úcte a obdive k ľudským bytostiam a k prírode, pričom túto alternatívu považuje za pravdivejší a lepší životný postoj než náboženskú vieru, s čím osobne plne súhlasím.

Spomenul som, že v knihe sú dva doslovy. O podráždenom a nenávistnom doslove od Komárka som už písal, predchádza mu rovnako kritický, a z môjho pohľadu dosť nemastný-neslaný doslov recenzenta Filipa Jaroša, ktorý sa dovoláva korektnosti a agnosticizmu. Znova mi to nedá, aby som sa nespýtal, prečo by vlastne mal byť hlásateľ naturalisticko-humanistického ateizmu korektný a prečo by mal ustupovať niečomu, s čím bytostne nesúhlasí, naviac keď ani kritizovaná strana často korektne nekoná a prejde jej to (pretože, na rozdiel od humanistického ateizmu, má náboženstvo oné niekoľkokrát spomínané exkluzívne práva…).

Nakoniec je zaujímavé, že český vydavateľ doplnil knihu práve odmietavými doslovmi. Vari mu išlo práve o vyvolanie dojmu akejsi (vydavateľskej) korektnosti a „vyváženosti“? Viem, že som zaujatý, ale na mňa osobne doslovy pôsobili skôr trápne.

Ako to teda s náboženstvom je? Je koreňom zla či nie? Je naturalistický humanistický ateizmus lepšou ponukou? A môže táto kniha niekoho obrátiť?

Nazdávam sa, že náboženstvo určite nie je koreňom všetkého zla, to nakoniec netvrdí ani Dawkins, ale náboženské ideológie ku zlu vo svete nepochybne prispievajú, zvlášť v dnešnej dobe, a je správne a užitočné túto skutočnosť kriticky reflektovať. Môžu byť iné ideológie, dajme tomu humanistický ateizmus, lepšie? Nejde v tejto súvislosti nespomenúť si na Veľkú francúzsku revolúciu a na zverstva, ktoré boli napáchané v mene rovnosti, voľnosti, bratstva a antiklerikalizmu. Pretože – akákoľvek ideológia by v nás mala vyvolať pocit ostražitosti. Ale nazdávam sa, že pokiaľ je do súčasného humanizmu zabudovaný dôraz na pluralitu, nepôjde ani zďaleka tak o nebezpečnú ideológiu akými sú islam, určité kresťanské smery, marxizmus, nacizmus a ďalšie. Som stúpencom Popperovho hodnotenia a porovnávania metafyzík (a ideológie sú metafyzické systémy) na základe domýšľania ich dôsledkov. V tomto zmysle Dawkins, i keď je úzko a jednostranne zameraný, nepochybne odvádza dôležitý podiel práce. Napriek tomu by sme potrebovali nejakú (meta)kritiku zacielenú na všetky v súčasnej dobe relevantné ideológie, teda nielen na náboženské ideológie.

Teraz odpoviem na záverečnú otázku: Pokiaľ niekto váha a hľadá, táto kniha ho môže nasmerovať, môže si vďaka nej uvedomiť, že má právo opustiť náboženstvo, o ktorom pochybuje či ktorému už aj tak neverí. Skutočného veriaceho nepresvedčí, pretože ako vieme (pristúpme teraz na autorovu logiku), blud je nevyvrátiteľný a ten boží nie je výnimkou. Človeka, ktorý je duchovne skutočne na úrovni (nebudem teraz riešiť, čo to presne znamená), by kniha rozhodne nemala akokoľvek uraziť či naštvať. U mnohých religióznych ľudí a intelektuálov zrejme dokáže vyvolať silný metaforický bruchabôľ spojený so sklonom autora nenávistne zhanobiť. A ateistom, pre ktorých je predovšetkým napísaná, nepochybne poslúži ako prameň živej vody.

Richard Dawkins, Boží blud, vydavateľstvo Academia, edícia Galileo, Praha, 2009, počet strán 480.

Kniha je dostupná aj v slovenčine: preklad Rastislav Škoda – vydavateľ dvojmesačníka Zošity humanistov.

Chcete sa vyjadriť? Využite diskusné fórum.

Jaroslav A. Polák
– spisovateľ, publicista, amatérsky filozof, do značnej miery skeptik a priaznivec kritického myslenia, ktorý ale odmieta stáť na ktorejkoľvek strane „barikády“, pretože niektoré jeho osobné skúsenosti ho priviedli k presvedčeniu, že existuje čosi ako duchovná dimenzia, čo však nikomu nevnucuje. Náboženstvo, mágiu, liečiteľstvo a podobné fenomény považuje za oprávnené do tej miery, do akej slúžia životu alebo mu aspoň neškodia; je vždy pripravený podrobiť kritike akýkoľvek konkrétny nešvár, ale nezatracuje ich ako celok.
Čerpané z: AMOR VACUI

Súvisiace články:
Žalospev o smrti (08.11.2011)
Kritika Dawkinsovho filmu Nepriatelia rozumu (17.06.2011)
Religulous – v klube Obluda (24.03.2010)
Boh ako psychický vírus (11.12.2009)
Religulous (10.12.2009)

Jaroslav A. Polák, 11. 01. 2010 | Prečítané: 3421 | Rubrika: Polemika o…

Zbierka na ochranu humanistov
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasle­dovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Nová zbierka na ochranu humanistov vo svete.
HELP US PROTECT HUMANISTS AT RISK
Anketa
Myslíte si, že predseda NR SR JUDr. Andrej Danko odtajní svoju rigoróznu prácu?


Celkom hlasovalo: 67
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
 Re: Viem
17-11-18 * 17:48
 Chmelár si len trápne hľadá body
17-11-18 * 13:10
 Ešte ku komunálnym voľbám
17-11-18 * 12:58
Brajti
The Brights
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Biela pastelka 2018
Biela pastelka 2018
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore