www.humanisti.sk
Súťaž o knihu
Webhouse.sk
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVAAteisti Českej republiky Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam Roman
Spolupracujeme
Slovenské súťaže.skNAJsúťaže.skeSúťaže.skKochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.skdTest
Iné médiá
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @065
Počítadlo


Spam poison

Riziková kontrakultúra súčasnej mládeže

Vznik futbalového chuligánstva ako sociálneho javu sa spája s anglickými rowdies na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia, keď násilnosti spojené s futbalom dostali organizovanú podobu.

Negatívnym vrcholom futbalového chuligánstva bola polovica 80. rokov minulého storočia, keď známa tragédia v Bruseli otriasla celým svetom, vyvolala potrebu celospoločenskej intervencie a stala sa predmetom akademického záujmu odborníkov z oblasti sociálnych vied. Bezprostredným vyjadrením celospoločenského záujmu o riešenie tejto problematiky bol v roku 1985 Radou Európy prijatý Európsky dohovor k diváckemu násiliu a nevhodnému správaniu sa na športových stretnutiach a najmä na futbalových zápasoch, ktorý platí aj u nás.

Zaostrené na sociálnu prevenciu futbalového chuliganstva

Jednou z nových oblastí ofenzívnej sociálnej prevencie sociálno-patologických javov je sociálne prostredie rizikových futbalových fanúšikov, ktorých nazývame hooligans (chuligáni). Rozvoj sociálnej práce v tejto oblasti vidíme predovšetkým v prevencii diváckeho násilia. Sociálna a sociálno-pedagogická práca s rizikovými futbalovými fanúšikmi je podľa Čechlovského v zahraničí rešpektovanou a vysoko etablovanou oblasťou, ktorá sa však u nás (takmer) vôbec nerozvíja (2006, s. 20).

Futbalových chuligánov považujeme za rizikovú subkultúru, resp. až kontrakultúru súčasnej mládeže. Jedným z typických subkultúrnych aspektov „drukovania“ je ritualizácia správania (neškodným diváckym rituálom sú napríklad „mexické vlny“). Futbaloví hooligans spolu s fanúšikmi „ultras“, ostatnými fanúšikmi a divákmi vytvárajú špecifickú divácku komunitu. Chuligánska subkultúra však tiež nie je homogénna, každá zo skupín má svoje špecifické znaky. Zaujímavosťou napríklad je, že chuligáni sa, na rozdiel od bežných fanúšikov, identifikujú viac so svojou skupinou ako s futbalovým klubom (Smolík, 2002, s. 9).

Futbalové chuligánstvo je považované za špecifickú formu kriminality mládeže. K najčastejším formám futbalového chuligánstva zaraďujeme (Mareš – Smolík – Suchánek, 2004, s. 15):

– vniknutie na hraciu plochu,
– hádzanie predmetov na hraciu plochu a na aktérov hry (hráčov, rozhodcov),
– výtržnosti a vandalizmus,
– konflikty s využitím verbálneho i brachiálneho násilia,
– rasistické a xenofóbne prejavy.

Bojová zástava Spartak TrnavaRizikové správanie časti futbalových fanúšikov ich často dostáva do rozporu so zákonom. Hooligans sa najčastejšie dostávajú do konfliktu so zákonom v nasledovných prípadoch: útok na verejného činiteľa, páchanie násilia voči skupine obyvateľov a jednotlivcovi, výtržníctvo, podnecovanie k národnostnej a rasovej neznášanlivosti, hanobenie národa, rasy a presvedčenia, ublíženie na zdraví, poškodzovanie cudzej veci, podpora a propagácia hnutí smerujúcich k potláčaniu práv a slobôd občanov, verejné prejavy sympatií k fašizmu (Harsayi, 2005, s. 7).

Jednou z kriminogénnych charakteristík chuligánov je extrémizmus. Rozumieme ním aktivity rôzneho charakteru, ktoré vyvíjajú jednotlivci alebo skupiny osôb s názormi výrazne vybočujúcimi zo všeobecne uznávaných spoločenských noriem so zreteľnými prvkami netolerancie, najmä rasovej, národnostnej, náboženskej alebo inej, ktoré útočia proti demokratickým princípom, spoločenskému usporiadaniu, životu, zdraviu, majetku alebo verejnému poriadku.

Rizikové faktory diváckeho násilia

Signifikantným znakom rizikových futbalových fanúšikov je ich sociálna neprispôsobivosť. Agresívne prejavy na štadiónoch, ale aj mimo nich považujeme za prejav sociálnej patológie. Problém agresívneho správania futbalových chuligánov sa objavuje predovšetkým pri ich organizovaných výjazdoch na stretnutia „vonku“.

Agresiu medzi futbalovými chuligánmi môžeme rozdeliť na tri druhy (Mühlpachr, 2004, s. 11):

– obranná agresia, napríklad pri napadnutí inou skupinou chuligánov,
– inštrumentálna agresia, pri ktorej sa realizujú rasistické, extrémistické či iné ideologické ciele chuligánskej skupiny,
– konkurenčná agresia, keď sa útočí na inú skupinu fanúšikov.

K špecifickým podnetom k agresívnemu správaniu sa divákov na štadiónoch by sme zaradili prílišnú fixáciu na víťazstvo „svojho“ mužstva, potlačovaný pocit životnej nespokojnosti, stratu životných perspektív, atmosféru davu, prítomnosť špecializovaných policajných zložiek a v neposlednom rade aj alkohol (Bednářová, 2004, s. 29).

V laickej i v časti zainteresovanej odbornej verejnosti sa divácke násilie často spája s konzumáciou alkoholu. Práve preto bol v podstate prvým opatrením proti násiliu na štadiónoch zákaz predaja a konzumácie alkoholických nápojov na športoviskách. Podporným argumentom pri zavedení tohto opatrenia boli políciou zadržaní páchatelia diváckeho násilia, ktorí boli vo veľkej väčšine pod vplyvom alkoholu a takisto experimentálnym výskumom potvrdená progresívna súvislosť medzi agresívnym správaním a konzumáciou alkoholu.
Vedľajším efektom zákazu konzumácie alkoholu priamo na štadiónoch je „pochopiteľná“ tendencia fanúšikov konzumovať alkohol pred a predovšetkým po zápase. Vďaka tomu sa futbalové chuligánstvo dostáva čoraz väčšmi mimo prostredia štadiónov a stáva sa tak celospoločenským problémom.
Zaujímavosťou je, že častým sponzorom športových podujatí u nás i v zahraničí sú producenti alkoholických nápojov.

Fanprojekty

Významným nástrojom sociálnej prevencie futbalového chuligánstva je fanprojekt. Prvý projekt sociálnej práce s mládežou priamo zameraný na futbalových fanúšikov bol realizovaný v Nemecku v roku 1981. V súčasnosti sa podobné projekty realizujú v Holandsku, Belgicku, Švédsku, ako aj v iných európskych krajinách. Fanprojekt môžeme označiť za sociálno-preventívnu prácu s mládežou.

K základným cieľom projektov pre fanúšikov by sme mohli zaradiť:

– prevenciu násilia a iných sociálnych deviácií (delikvencie a kriminality, šírenia alkoholizmu a drog, vandalizmu a pod.),
– boj proti extrémizmu, kde by sme zaradili odstraňovanie predsudkov, nenávistných prejavov voči cudzincom, rasizmu a xenofóbie,
– posilňovanie sociálne prijateľného správania sa futbalových fanúšikov, kde napríklad patrí zvyšovanie sebavedomia mladých futbalových fanúšikov, stabilizácia ich rovesníckych skupín a komunikácia medzi futbalovými klubmi a ich fanúšikmi.

Cieľovou skupinou fanprojektov sú mladí futbaloví fanúšikovia so sklonom k násilnému správaniu. Patria sem najmä hooligans a časť tzv. ultras. Podstatou fanprojektov je predovšetkým účasť sociálneho pracovníka na futbalovom i širšom sociálnom živote fanúšikov, napr. prostredníctvom ich sprevádzania na zápasy „vonku“, či koordinovaním ich kontaktov s „materským“ klubom. Ďalším prostriedkom je sociálno-výchovná práca s futbalovými fanúšikmi, kam patrí napr. starostlivosť o adekvátnu ponuku mimofutbalových voľnočasových a záujmových aktivít, či príprava a realizácia špecifických výchovno-vzdelávacích podujatí, seminárov a workshopov. Významným prostriedkom dlhodobého naplňovania cieľov fanprojektov je sociálna práca s príslušnou komunitou. Zaraďujeme sem napr. identifikáciu lokálnych subkultúr mládeže, spoluprácu so školami, poradenskými inštitúciami, políciou a zainteresovanie verejnosti.

Komplexná sieť aktivít uskutočňovaných sociálnymi pracovníkmi v rámci projektov pre futbalových fanúšikov teda zahrňuje (Šveřepa, 2002, s. 10):

a) individuálne sprevádzanie,
b) krízovú intervenciu,
c) sociálne poradenstvo,
d) využívanie voľného času.

Fanprojekty v zahraničí vedú profesionálni pracovníci (sociálni pracovníci, prípadne sociálni pedagógovia) a majú morálnu a často i finančnú podporu futbalových klubov, samosprávnych orgánov, tretieho sektora i štátu.

Terénna sociálna práca

Kľúčovou formou sociálnej práce so subkultúrou futbalových chuligánov je terénna sociálna práca – streetwork, resp. v tomto prípade clubwork, ktorá sa uskutočňuje najmä na verejných priestranstvách a v nízkoprahových zariadeniach. Cieľovú skupinu streetworku tvorí najmä neorganizovaná a ohrozená mládež, kam patria rôzne subkultúry mládeže, teda aj hooligans a ultras, ktorí aktívne podporujú svoje mužstvo (Klenovský, 2006, s. 38).

Terénny sociálny pracovník sa pri práci s futbalovými chuligánmi zameriava na:

– monitoring situácie na fanúšikovskej scéne (zhromažďovanie informácií o počte, štruktúre a aktivitách hooligans spojených s futbalom),
– analýzu spôsobov trávenia voľného času futbalových fanúšikov, kam okrem samotného „drukovania“ patrí aj stávkovanie v stávkových kanceláriách, zberateľstvo súvisiace s futbalom, cestovanie na futbalové zápasy, návšteva pohostinských zariadení a diskusie o futbale, rekreačný šport a pod.
– priamu účasť na živote komunity futbalových ultras a hooligans, čiže skutočná práca v teréne, t. j. pobyt s fanúšikmi v hľadisku, spoločné cesty na zápasy a pod.
– prípravu atraktívnej ponuky voľnočasových aktivít a podporných sociálnych služieb, ktoré by rizikových futbalových fanúšikov oslovili.

Predpokladom úspechu sociálnej práce v teréne je odborná pripravenosť streetworkerov na prácu s konkrétnou cieľovou skupinou.

Ambasády pre fanúšikov

Ambasáda pre fanúšikov, alebo tiež „fan-ambasáda“ (Fans Embassy) je komplexný systém informačných, poradenských a podporných sociálnych služieb pre futbalových fanúšikov. Cieľovú skupinu fan-ambasád tvoria predovšetkým tí fanúšikovia, ktorí za futbalom cestujú, a to najmä na veľké turnaje do zahraničia.
Počiatky existencie ambasád pre fanúšikov nachádzame na MS vo futbale v roku 1990 v Taliansku, kde sa takéto služby už poskytovali pre fanúšikov Anglicka a Nemecka. Podobné kontaktné miesta pre fanúšikov sa postupne vytvárali a rozrastali aj na ďalších veľkých futbalových podujatiach (MS i ME) vo Švédsku, Anglicku, Francúzsku, Belgicku až po tohtoročné majstrovstvá sveta v Nemecku (Miles, 2002).
Pracovníkov fan-ambasád voláme fan-koordinátori, úlohou ktorých je predovšetkým kontaktná práca s fanúšikmi, ďalej sprostredkovanie riešenia konfliktov prostredníctvom mediácie a spolupráca s usporiadateľmi podujatia a ďalšími miestnymi autoritami. Pri veľkých podujatiach pôsobia aj tzv. mobilné fan-ambasády, ktoré sa sťahujú súbežne so „svojím“ tímom do miest s predpokladom najväčšieho výskytu „svojich“ fanúšikov.

Probačné a resocializačné programy

Špecifickým druhom kuratívnej sociálnej práce s futbalovými chuligánmi sú probačné a resocializačné programy. Ide o typ sociálneho programu zameraný najmä na (odhalených) páchateľov futbalového diváckeho násilia z radov mládeže. Aplikáciu probácie v tejto oblasti chápeme ako organizáciu a samotný výkon odborného dohľadu sociálneho pracovníka nad páchateľmi futbalového násilia. Resocializáciu v tomto kontexte môžeme charakterizovať ako odborný sociálno-integratívny zásah do subkultúry futbalových hooligans s cieľom ich postupného opätovného začlenenia do sociálne akceptovateľnej diváckej komunity.

Mladý chuligán

Cieľom probačných a resocializačných programov pre futbalových chuligánov je zamedziť recidíve a zároveň minimalizovať negatívne dopady kriminalizácie mladistvých (Šveřepa, 2002, s. 10). Počas realizácie probačného a mediačného programu by sa problémoví futbaloví fanúšikovia mali naučiť tolerancii a zodpovednosti za svoje správanie, schopnosti aktívnej rezistencie voči nepriaznivým dôsledkom dynamiky davu v diváckej komunite a zvládať vznikajúce konflikty nenásilnou formou. Vzhľadom k často tínejdžerskému veku hooligans a ich predpokladanej sociálnej neprispôsobivosti sa jednou z najúčinnejších ciest javí podpora pozitívnych osobnostných vlastností, postojov a spôsobov správania sa klientov programu. Výsledkom realizácie probačného a resocializačného programu by malo byť povolenie účasti na futbalových zápasoch zo strany organizátora a sociálne akceptovateľné fanúšikovanie ako ukazovateľ úspešnosti programov.

Záver

Ofenzívna sociálna práca sa snaží aktívne ovplyvňovať príčiny, za ktorých dochádza k sociálnym problémom u ľudí. Myslíme si, že sociálna prevencia futbalového chuligánstva môže byť aj u nás perspektívnou možnosťou uplatnenia kvalifikovaných sociálnych pracovníkov.

Sociálnu prácu s rizikovými futbalovými fanúšikmi nazývame fan couching. Couching je jeden z prudko sa rozvíjajúcich modelov sociálnej práce zameraný na dlhodobé a efektívne vedenie ľudí v rôznych oblastiach spoločenského života.

K základným cieľom práce s rizikovými fanúšikmi v rámci fan couchingu patrí (Bednářová, 2004, s. 32):

– riešenie konfliktov bez násilia,
– odbúranie extrémistických prejavov,
– sociálna izolácia iniciátorov násilia,
– redukcia spôsobov správania podporujúcich delikvenciu,
– kultivácia mladých priaznivcov futbalu,
– podnietenie spoločenských inštitúcií k väčšiemu nasadeniu pre mládež.

Podstatou efektívneho výkonu sociálnej prevencie futbalového chuligánstva je pozitívny prístup sociálneho pracovníka k subkultúre hooligans a podpora sebaregulačných mechanizmov vo vnútri jednotlivých fanúškovských skupín.


doc. PaedDr. Peter Jusko, PhD.
– tajomník Katedry sociálnej práce na Pedagogickej fakulte UMB
Čerpané z: časopis Čistý deň, 4/2006
– štvrťročník pre všetkých, ktorí chcú žiť bez návykových látok a rizikového správania - zdravo, pozitívne a harmonicky

Súvisiace články:
Čistý deň (24.11.2008)

Peter Jusko, 24. 11. 2008 | Prečítané: 12340 | Rubrika: Veda a spoločnosť

Webhouse.sk

Webhouse

Odporúčame najlepší webhosting a domény za super ceny!

Iné médiá
Zbierka na ochranu humanistov vo svete
Humanists International crowd-funds for persecuted humanists
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Zbierka na ochranu humanistov vo svete.
Anketa
Aký je váš názor pri zániku mandátu poslanca NR SR ohľadom odstupného, ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin?


Celkom hlasovalo: 23
Voliči, pozor na Kisku!
Keď klamal v minulosti, bude klamať aj v budúcnosti. Pozri: Kiska povedal: „Nezaložím stranu.“ a Kiska je hanba Slovenska.
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
Brajti
The Brights
K teórii a praxi humanistickej výchovy
K teórii a praxi humanistickej výchovy
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Anketa Strom roka
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore