www.humanisti.sk
www.humanisti.sk
Inzeráty
Predám ochrannú známku s logom
Jedálny lístok
BILLA
Webhouse.sk
Humanistická zbierka
Transparentný účet pre humanistov
Humanisti, už môžete pomáhať aj cez transparentný účet. Pozri: Zbierka na pomoc chudobným.
Zbierka na ochranu humanistov vo svete
Humanists International crowd-funds for persecuted humanists
Pomôžte humanistom vo svete! Mnohí čelia prenasledovaniu, mučeniu a trestu smrti za svoje presvedčenie. Pozri: Zbierka na ochranu humanistov vo svete.
Sčítanie ľudí bez náboženského vyznania
Atheist Census
Podporujeme
Spoločnosť PrometheusEthos – občianske združenie so zameraním na etiku, humanizmus a sekularizmusHumanisti Slovenska – občianske združenieZošity humanistovVladislav Marušic – ALTERNATÍVA Voľná myšlienka v ČeskuThe BrightsAdam RomanSlovenské súťaže.skNAJsúťaže.skeSúťaže.skKochlear.czÚnia nevidiacich a slabozrakých SlovenskaEurobabička Českej a Slovenskej republikyHoax.sk
Iné médiá
Adresa redakcie
e-mailová adresa redakcie
Internetový čas
Internet time: @858
Počítadlo


Spam poison

Podvod: „Nobelova“ cena za ekonómiu

Nezvyčajná hádka otriasla slávnostnou tlmenou atmosférou odovzdávania Nobelových cien

Hlas Petera Nobela, jedného z dedičov zakladateľa ceny, Alfreda Nobela, sa pridal do koncertu protestov stále početnejších vedcov protestujúcich proti zmätku okolo „Ceny Švédskej banky za ekonomické vedy na pamäť Alfreda Nobela“. Od založenia tejto nadácie Švédskou centrálnou bankou v roku 1969 sa táto cena vo výške 1 milióna USD vo vedomí väčšiny ľudí zamieňa s Nobelovou cenou do tej miery, že sa neprávom označuje za „Nobelovu cenu za ekonómiu“.

Líc medaily Nobelovej ceny

10. decembra 2005 uverejnili veľké švédske noviny Dagens Nyheter dlhý článok, ktorý podpísali Peter Jager, člen kráľovskej akadémie vied, Mans Lonnroth, bývalý minister životného prostredia a Johan Lonnroth, ekonóm a donedávna poslanec švédskeho parlamentu. Článok podrobne dokazoval, že určití ekonómovia, medzi nimi viacerí nositelia ceny Švédskej banky, zle používali matematiku na tvorbu modelov sociálnych dynamík, ktoré sa ukázali nerealistické.

V exkluzívnom interview pre LMD upresnil Peter Nobel, že „v korešpondencii Alfreda Nobela sa nenachádza ani najmenší náznak týkajúci sa ceny za ekonómiu. Švédska banka položila svoje vajíčko do hniezda iného vtáka, veľmi vzácneho, ale tým porušila základné práva „ochrannej známky“ Nobel. Dva tretiny cien švédskej banky boli udelené americkým ekonómom chicagskej školy, ktorých matematické modely slúžia špekuláciám na burzách cenných papierov – na rozdiel od úmyslov Alfreda Nobela, ktorý chcel pomôcť celému ľudstvu.“

Poslednou kvapkou do plného pohára bola asi voľba laureátov pre rok 2005. Cenu dostali opäť dvaja americkí ekonómovia, F.E. Kydland a E.C. Prescott, a to za „dôkaz“, matematickým modelom, že centrálne banky majú byť neodvislé od akéhokoľvek tlaku volených zástupcov ľudu – a to aj v demokraciách. Prezentácia laureátov ceny Švédskej banky vychvaľovala ich článok z roku 1977 a jeho „veľký vplyv na ekonomické reformy vo viacerých štátoch „medzi nimi Nový Zéland, Švédsko, Veľká Británia a zóna budúceho eura“, v ktorých sa rozhodovania o monetárnej politike zverili nezávislým centrálnym bankárom.“

Také „reformy“ sú však spojené s problémami v demokraciách, kde sa očakáva transparencia verejných rozhodnutí. Monetárna politika určuje rozdelenie bohatstiev medzi veriteľmi a dlžníkmi, výšku príjmov a rovnosť šancí. Ak je prísna, penalizuje robotníkov favorizovaním nezamestnanosti; sťažuje splácanie dlhov v prospech bánk a držiteľov kapitálov.

Ideologické predsudky neoklasických ekonómov sú dobre známe (1), aj irealizmus ich postulátov. Vytvára sa však skupina vedcov – fyzici, matematici, ekológovia i neurológovia, ktorí žiadajú, aby sa cena Švédskej banky rozšírila, spravodlivo udeľovala a zreteľne oddelila od Nobelovej ceny – alebo zrušila.

Námietky majú v prvom rade vedci „tvrdých“ vied, ktorí sledujú prírodný svet a ktorých objavy sa dajú verifikovať, v negatívnom prípade odmietnuť. V ich očiach cena za ekonómiu devalvuje ozajstnú Nobelovu cenu. Predovšetkým od klasickej práce Nicolasa Georgescu-Roegena (2) sa na ekonómiu valia kritiky ekológov, biológov, environmentalistov a špecialistov v termodynamike. Základné omyly neoklasickej ekonómie prirovnávajú niektorí odborníci náboženskej viere, najmä pre ich vieru v „neviditeľnú ruku“ trhu.

Nanovo sa kladie otázka, či je ekonómia vôbec vedou, alebo či je iba zamestnaním. Keďže väčšina jej „princípov“ sa nepodrobuje skúškam, ako sa to robí napr. s fyzikálnymi zákonmi, vďaka ktorým možno poslať raketu na Mesiac, bude to najskôr iba zamestnanie. Dá sa napr. dokázať, že tzv. „princíp“ nazývaný „Paretovo optimum“ (3) neberie do úvahy otázku rozdelenia bohatstva, moci a informácií, čo vedie k nespravodlivým sociálnym výsledkom. Matematizovaná prezentácia týchto koncepcií slúži často maskovaniu ich skrytej ideológie. Neraz preto, aby tieto koncepcie boli mimo dosahu intelektuálnej kapacity verejnosti, dokonca aj poslancov, predkladajú sa problémy ako príliš „technické“. Na tomto základe ekonómovia nielenže získavajú väčší vplyv v mocných inštitúciách, ktoré ich zamestnávajú, ale sú len zriedka podrobovaní kritickému hodnoteniu, ako iné profesie. Lekárovi hrozí proces, ak sa pri liečbe pacienta dopustí chyby; ekonómovia môžu svojimi zlými radami úplne beztrestne pokaziť hospodárske zdravie celých štátov.

Najnovšie objavy bádateľov v oblasti neurovied, biochemikov a sociológov sú žeravým železom do najtrvalejšej rany neoklasických ekonómov: do ich asimilácie „ľudskej povahy“ do podoby „racionálneho ekonomického činiteľa“ postihnutého len snahou maximalizovať svoje zisky. Takýto model sa zakladá na strachu a nedostatku a zodpovedá mozgu plazov na obmedzenom kúsku teritória našej primitívnej minulosti. Paul Zak, neurobiológ v Claremonte, zisťuje vzťah medzi dôverou, ktorá ženie ľudí zoskupovať sa a spolupracovať a rozmnožovacím hormónom oxytocínom.

Na druhej strane David Loye prekutal spisy Charlesa Darwina a dokazuje, že v protiklade k tomu, čo sa zväčša tvrdí, Darwin sa nekoncentroval len na „prežitie najschopnejších“ a súperenie ako hlavné faktory ľudského vývoja (4). Videl schopnosť ľudí vytvárať medzi sebou putá dôvery a podeliť si materiálne statky; v tomto altruizme videl dôležitý faktor ľudského úspechu. Aj novšie práce z oblasti teórie hier prichádzajú k podobnému záveru (5). Keby to nebolo tak, ťažko by sme si vysvetlili, ako prešli ľudia zo stavu potulujúcich sa bánd zberačov a poľovníkov do stavu staviteľov miest, podnikov a medzinárodných inštitúcií typu Európska únia alebo Spojené národy.

Nie je pravda – ako to tvrdí matematizácia ekonómie, že sa ľudia chovajú ako atómy, golfové loptičky alebo morčatá. Ako opak „racionálneho ekonomického človeka“ ich teoretických kníh majú ľudia „racionalitu“, ktorá je niečo celkom iné, ako chápu toto slovo ekonómovia. Motivácie ľudí sú komplexné a je medzi nimi starostlivosť o druhých, spoločné vlastníctvo a spoluprácu, často na dobrovoľnom základe. Informačné simulácie založené na skupinách činiteľov možno povedú k „vedeckej“ ekonómii – v budúcnosti. V súčasnosti sú základné hypotézy ekonómie patriarchálne – to otvára zaujímavé pole výskumu „feministickej ekonómie“.

Cieľom ceny Švédskej banky bolo dať zamestnaniu ekonómov vedeckú svätožiaru. Teraz sa toto podujatie stretáva s odporom a označuje sa ako podvod. Samozrejme sa o ňom v zasneženom švajčiarskom Davose koncom januára nehovorilo nahlas. Ale raz to príde na verejný pretras.

Pod čiarou

(1) Lire Politics of the Solar Age, Toes Books, New York, 1981, rééd. 1988.
(2) The Entropy Law and the Economic Process, Universe, Lincoln (Nebraska), 1971, rééd. 1999; pour une critique, voir « Ecologists Versus Economists », Harvard Business Review, Boston, vol. 51, n° 4, juillet-août 1973.
(3) Idée que l'allocation des ressources dans une économie est telle qu'à partir d'un certain moment on ne peut pas améliorer le bien-être de quelqu'un sans nuire à celui d'un autre (NDLR).
(4) David Loye, Darwin's Lost Theory of Love, Universe, Lincoln (Nebraska), 2000.
(5) Cf. Robert Axelrod, The Evolution of Cooperation, Basic Books, New York, 1985, Robert Wright, Nonzero: The Logic of Human Destiny (2000), et Riane Eisler, The Power of Partnership, New World Library, Novato, Californie, 2003.

Archív:

The “Nobel” Prize That Wasn'tPrix Nobel d'économie (Le Monde diplomatique)A impostura do Nobel de economia

Zapojte sa do diskusie k článku, ktorý si môžete prečítať aj v anglickom, francúzskom alebo portugalskom jazyku.

Hazel Hendersonová Hazel Hendersonová
– napísala viacero kníh, o. i. Svet výhier (Building a Win-Win World: Life Beyond Global Economic Warfare);
– so skupinou Calvert založila sociálne zameraný penzijný fond, pracuje na probléme indikátorov kvality života a organizovala televízny seriál o etike obchodovania;
– osobná stránka www.hazelhenderson.com
Čerpané zo: Zošity humanistov č. 48 z marca 2005, preložil Rastislav Škoda, vydavateľ Zošitov humanistov; pôvodne: Le Monde diplomatique, február 2005, r. 52, č. 611, s. 28

Hazel Hendersonová , 26. 01. 2007 | Prečítané: 6870 | Rubrika: Polemika o…

Doba slovenská
BILLA
Webhouse.sk
Webhouse

Odporúčame najlepší webhosting a domény za super ceny!

Iné médiá
Sociálne siete
Anketa
Súhlasíte s finančnou odlukou cirkví od štátu?

Rozhodne áno (701 hl.)
 
Viac áno, ako nie (180 hl.)
 
Viac nie, ako áno (166 hl.)
 
Rozhodne nie (175 hl.)
 

Celkom hlasovalo: 1222
Etická výchova
Ako by mala vyzerať etická výchova — alternatíva nábo­ženskej výchovy pre deti bez vyznania? Aký je váš názor?
Nové vo fóre
 Re: Pokrytectvo
18-09-20 * 15:59
 Re: Trump sa správa ako Hitler
15-09-20 * 10:00
 Ktorí?
15-09-20 * 09:33
Lipka – diskusné fórum
Lipka
Diskuteri.sk
Diskuteri.sk
Brajti
The Brights
K teórii a praxi humanistickej výchovy
K teórii a praxi humanistickej výchovy
Kniha
Sumeri
Dobré knihy
Kniha Zakázané ovocie – Etika humanizmuKniha Nemnožme sa!Thomas Paine – Vek rozumu
Biblia očami vedy
Biblia očami vedy
Podporte útulok pre zvieratká
Podporte útulok pre zvieratká v Humennom
Spotrebiteľská Poradňasc
Vytvorené v redakčnom systéme phpRS © Jiří Lukáš | RSS | Návrat hore